--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: "Kvalita" Mečiara - hlúposť časti národa?
Zdroj: NN Ročník........: 0002/023 Str.: 013
Vyšlo: 01.01.1992 Datum události: 24.06.1992 Rok: 1992
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Keď niekoľkonásobný maturant a praktikant, komunisticko-gottwaldovskej ideológie Vladimír Mečiar, 24. 6. 1992 na otázku, či bolo lepšie nastupovať po Milanovi Čičovi, alebo teraz po Jánovi Čarnogurskom, odpovedal: ..."Po Čičovi bolo ľahšie, po Čarnogurskom bude treba veľmi veľa naprávať. Veľa vecí je pokazených a bude čo robiť, aby sa udržal normálny chod štátu do konca roku. Čaká nás obrovské krízové obdobie pri deficite rozpočtu štátu, nedostatku finančných zdrojov na zabezpečenie základných funkcií štátu v budúcich rokoch. O tom bývalá vládnuca garnitúra nerada rozprávala"... (Pravda, 25. 6. 1992) Takto vyslovené obvinenie treba ale aj náležite, na základe konkrétnych argumentov, dokázať. Už aj vzhľadom na jeho závažnosť, lebo z výrokov Vladimíra Mečiara jasne vyplýva, že zločinecká organizácia KSČ po novembri 1989 odovzdala svojmu súkmeňovcovi Čičovi vlastne prosperujúcu ekonomiku s vysokou životnou úrovňou a samozrejme, že keď Mečiar prebral po Čičovi vládu, prebral vlastne po ňom vysoko prosperujúce Slovensko. No a potom bol rok predsedom slovenskej vlády JUDr. Ján Čarnogurský a ten stačil zničiť všetko, co súkmeňovci súdruha Mečiara za 41 rokov na Slovensku "vybudovali".

Asi takto si želal novodobý slovenský komunistický diktátor sa uviesť vlastnému národu? Ako radového občana ma nielen prekvapila, ale aj šokovala nulová reakcia na tieto poplašné správy, ktoré možno s plným opodstatnením nazvať ako jeden z ďaľších krokov na prípravu a realizáciu ľavicového puču po ideologickej línii.

Ak si zoberieme zostavu, ktorá sa okolo tejto diktátorskej tlčhuby vyprofilovala, potom sa nemožno čudovať. Keď ho Dušan Slobodník už naučil, ako sa gulagovým systémom premýva mozog národa a popritom ešte hrať úlohu večne prenasledovaného plačka, tak sú tu potom len dve možnosti. Buď je ten Mečiar tak chytrý, alebo slovenský občan je tak blbý...

Pri tejto príležitosti mi napadá jedno staré, ľudové príslovie, ktoré hovorí, že: ..."Malý človek vyrastie,

chorý človek vyzdravie

a blb od narodenia

blbom ostane"...

Preto si znova kladiem otázky: Ako sa z tejto blbosti máme vyliečiť? A zároveň si aj odpovedám: Len dobrá mečiarovčina okorená potom zúfalstvom a slzami nás môže vyliečiť, aby sme sa znovu naučili si vážiť slobodu a demokraciu.

Vladimír Pavlík