--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Nacionalistická bublina spľasla
Zdroj: NN Ročník........: 0002/027 Str.: 030
Vyšlo: 01.01.1992 Datum události: 01.01.1992 Rok: 1992
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
V úvodnej časti NN, č. 27, pod nadpisom: Nacionalistická bublina spľasla, sa dokázalo na základe konkrétnych argumentov, ktoré sú v archívoch, že na smrti J. Tisa sa podieľali hlavne slovenskí komunisti, ako G. Husák, V. Široký, K. Šmidke a ich českí súkmeňovci, v čele s K. Gottwaldom. Bude zaujímavé sledovať, ako novovzniknutá spoločnosť Jozefa Tisa bude chcieť v obnovenom procese s J. Tisom dokázať, že sa stal obeťou čechobolševickej benešovskej kliky. Dúfam, že predsedníčka tejto spoločnosti pani E. Kuzánková sa vyjadrí k našim argumentom, ktoré dosť spochybňujú argumenty tejto novovzniklej spoločnosti.
NACIONALISTICKÁ BUBLINA SPĽASLA
2. časť
Pretože príprava procesu z J. Tisom zamestnávala najviac slovenské orgány, predovšetkým predsedníctvo SNR, obavy z jeho ohlasov a dôsledkov a spory o výkone trestu sa dostávali na program vlády. Obe vládne slovenské strany Tisov proces od začiatku sledovali, ich stanoviská sa v mnohom rozchádzali, až sa proces stal zdrojom vážnych stretnutí medzi nimi. Z českých strán prikladali procesu veľký význam komunisti, lebo očakávali, že jeho výsledok ovplivní politický vývoj, hlavne na Slovensku, pre ich prospech.
4. 1. 1946 jednalo predsedníctvo vlády o žiadosti Vatikánu, aby Tiso, ktorý bol v októbri 1945 prevezený z Rakúska do Bratislavy, nebol internovaný vo väznici, ale v kláštore. Žiadosť dostalo ministerstvo zahraničia prostredníctvom československého velvyslanca vo Washingtone. Predsedníctvo vlády žiadosť zamietlo. Citujeme z archívu Kancelárie prezidenta republiky, č.j. T 1870/45 z 24. 12. 1945:
Ministerstvo zahraničných vecí obdržalo od velvyslanca ČSR vo Washingtone Hurbana tútu zprávu:
..."Msgre Amleto Cicognani, apoštolský delegát Vatikánu vo Washingtone, navštívil 18. 12. 1945 velvyslanca ČSR vo Washingtone Hurbana vo veci bývalého predsedu tzv. slovenskej vlády Tisa, ktorý bol vydaný ako vojnový zločinec československým úradom. Msgre Cicognani oznámil, že prichádza oficiálne, lebo bolo mu pápežom nariadené, aby zakročil vo veci Tisa, ako katolíckeho kňaza. Povedal, že Vatikán obdržal od slovenských biskupov a kňazov, ktorí sú vraj rozhorčení, mnoho dopisov a upozornil, že vraj na Slovensku je aj nebezpečie nacionalistických nepokojov.
Pápež Pius XII. preto žiada:
1. Aby Tiso nebo internovaný vo väzení, ale v niektorom kláštore, hoci pod dozorom stráže.
2. Aby Tisovi boli poskytnuté pri súdnom riadení "Dueregards". Pápežský delegát pripojil, že pápež nijako nechce týmito požiadavkami vykonávať vplyv na priebeh procesu.
Na velvyslancovu otázku, prečo týmto zákrokom bol poverený práve on, keď žije v Amerike, pápežský delegát povedal, že mu to neni známe, že však, keď takéto poverenie z Vatikánu obdržal, považoval za najvhodnejšie obrátiť sa namiesto k úradom Severoamerickej únie priamo na československé velvyslanectvo. Velvyslanec Hurban odpovedal, že Tiso neni súdený ako kňaz, ale ako vojnový zločinec. Pokiaľ ide o prvú žiadosť, t.j. Tisovu internáciu v kláštore, velvyslanec povedal, že ju pokladá za vec konkrétnú a prejavil ochotu predniesť ju československej vláde. Pokiaľ ide o druhú žiadosť, požiadal o jej bližšie objasnenie. Msgre Cicognani povedal, že v tejto veci nemá z Vatikánu nič podrobnejšie. Sám sa domieva, že tá žiadosť značí prianie, aby Tiso nebol súdený verejne, spoločne s ostatnými.
Velvyslanec Hurban reagoval na to v tom zmysle, že ak má vec predložiť svojej vláde, musí jej zároveň presne oznámiť, čo Vatikán mieni požiadavkom "Regardsou".. Na to msgre Cicognani odpovedal, že požiada čo najrýchlejšie Vatikán, aby tento bod spresnil. Povedal tiež, že z Vatikánu neboli oznámené mená tých slovenských kňazov a biskupov, ktorí sa obrátili na pápeža so žiadosťou, aby zakročil k zabráneniu nepokojov.
Velvyslanectvo sa domieva, že tento krok neni od americkej slovenskej ligy, tá totiž už verejne žiadala, aby americkými vojenskými úradmi nebol Tiso a jeho spoločníci vydaní československej vláde, ale aby im bol poskytnutý azyl v Spojených štátoch. Slovenská liga tiež pravdepodobne požiadala amerických biskupov, ktorí sú zrejme Československu nepriatelskí, aby sa obrátili na pápeža priamo so žiadosťou o intervenciu v Tisovej veci. Túto okolnosť pokladá velvyslanectvo za hlavný dôvod, prečo sa zákrok v Tisovej veci stal u neho.
Ministerstvo zahraničných vecí si dovoľuje túto zprávu zatiaľ zaslať na vedomie s tým, že sa k nej v najbližších dňoch vráti".. Zdroj informácie: A KPR, č.j. T 1870/45
4. 1. 1946 sa uskutočnila 7. schôdza predsedníctva vlády, ktorej zápis sa nachádza v štátnom ústrednom archíve, fond ÚPV. Citujeme: ..."Predseda vlády Zdeněk Fierlinger predniesol potom zprávu, ktorú podal velvyslanec Hurban o zákroku apoštolského delegáta Vatikánu vo Washingtone msgre Amleto Cicognaniho vo veci dr. Tisa. Vatikán sa domáhal, aby dr. Tiso nebol internovaný vo väzení, ale v niektorom kláštore, hoc aj strážený. Minister zahraničných vecí J. Masaryk podal zprávu, že dotazom u Vatikánu zistil, že nejde o oficiálny krok, len o krok na základe kresťanskej lásky. Predseda vlády konštatoval, že tiež prezident republiky zaujal ku kroku Vatikánu zamietavé stanovisko a zdôraznil, že Vatikánom nebolo intervenované v prospech popravovaných partizánov. Námestník dr. Stránský má za to, že po zpráve ministra zahraničných vecí J. Masaryka možno vec dať ad acta a uziať vysvetlenie ministra zahraničných vecí na vedomie. Dôležité ovšem je, že apoštolský delegát uvádzal, že krok Vatikánu je dôsledkom rozhorčených dopisov slovenských biskupov a kňazov. Na túto okolnosť musí byť reagované a cirkevné kruhy, ktoré sa obracali o pomoc k Vatikánu, musia byť dôrazne varované. Msgre dr. J. Šrámek žiadal slovenských členov predsedníctva o podanie zprávy, či sa v skutočnosti chystajú na Slovensku nacionalistické demonštrácie, ako bolo apoštolským delegátom uvádzané.
Minister zahraničných vecí poukázal na to, že bolo veľmi nevhodné fotografovať dr. Tisa v putách. Vie sám o prípade, keď obrázok Tisa s putami na rukách je schovávaný ako relikvia.
Námestník predsedu vlády Ján Ursíny súhlasí s tým, že nám nemôže byť ľahostajné, či celá akcia vzišla od kňazov a biskupov, alebo nie. Na Slovensku boli skutočne zistené pokusy o ilegálnu organizáciu a musí sa preto postupovať obozretne, aj keď vážné obavy nie sú. Námestník predsedu vlády Klement Gottwald zdôrazňuje, že je nezbytné, aby proces bol prevedený urýchlene. Námestník Ursíny uvádza, že bolo nezmyslom, fotografovať dr. Tisa v putách. Na Slovensku sú na mnohých miestach presvedčení, že Tiso, ktorý stál pred alternatívou buď pripustiť rozbitie Slovenska, alebo jeho osamostatnenie, mnoho zachránil a musí byť preto v procese dokázané, že svoju zradu pripravoval zámerne už v posledných rokoch republiky.
Námestník predsedu vlády dr. J. Šrámek má obavy, že prípravy na proces trvajú príliš dlho a že je nesprávné, keď na Slovensku sa počíta vina kolaborantov len od doby povstania, zatiaľ čo v Čechách už od roku 1938. Nemožno predsa prehlásiť činnosť slovenských zradcov do povstania za beztrestnú. S týmto prejavom bol jednomyselný súhlas a minister dr. J. Šoltész vyslovil presvedčenie, že tiež na Slovensku bude stíhaná zradcovská činnosť spáchaná do povstania. Na Slovensku sa považuje za žiadúce, aby proces s Tisom a jeho spoločníkmi sa konal súčasne s procesom proti protektorátnej vláde. Poukazuje na to, že na Slovensku sa skutočne šíťi agitácia proti procesu s Tisom. Nesmie sa ukázať slabá ruka, nesmie sa príliš odkladať. S tým bol vyslovený jednoznačný súhlas.
Minister zahraničných vecí J. Masaryk upozornil, že mnoho zlej krve urobilo to, že tzv. arizáciu, ktorú u nás urobil Hitler, si urobili Slováci sami, a teraz sa zdráhajú vydať zarizáciované majetky židovským majitelom.
Námestník predsedu vlády J. Ursíny uviedol, že v národnej fronte sa uznieslo, urobiť vo veci nápravu a že tieto majetky budú vrátené. Bolo to s uspokojením zobrané na vedomie a schôdza bola ukončená s tým, že budúca schôdza sa bude konať v utorok, 8. 1. 1946 o 10.00 hodine"...
Zdroj informácie: SÚA, fond ÚPV, schôdza 4. 1. 1946.
Pokračovanie v budúcom čísle
Vladimír Pavlík