--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Nacionalistická bublina spľasla
Zdroj: NN Ročník........: 0003/002 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: . . Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
6. časť Miesto úvodu:
V predchádzajúcich piatich častiach sme zverejnili doteraz nepublikované materiály o osobe Jozefa Tisa. Slovenským komunistom, nacionalistom a gardistom sme asi velikú radosť neurobili. Dnes už nemôžu z Tisovej smrti obviňovať ani Čechov, ani Beneša. Nechce sa mi veriť, že starí slovenskí ľudáci, ktorí teraz slúžia komunistickému lokajovi Mečiarovi, nevedeli, alebo nechceli vedieť, že na Tisovej smrti sa podpísali hlavne Gustáv Husák, Viliam Široký, Karol Šmidke, Klement Gottwald a ďaľší komunistickí súkmenovci.
V tejto časti pokračujeme stenografickým záznamom z predsedníctva SNR z 8.11.1946 vo veci obžaloby proti Jozefovi Tisovi. Polák: Pán povereník, máme k vám otázku. Je tuná rozpor, či predsedníctvo SNR je kompetentné prideliť vedenie toho-ktorého procesu ktorémukoĺvek, predsedníctvom SNR menovaných predsedov a námestníkov senátu podľa svojho uváženia.
Dr.Štefánik: Podľa ş 13 nariadenia SNR, číslo 33/1945 predsedníctvo SNR menuje a odvoláva predsedu senátu a jeho námestníka ako aj prísediacich. K tomu bolo vydané vykonávacie nariadenie, čís. 55/45, kde v ş 47, odst. 2 sa hovorí: Predsedu jedného senátu ustanoví predsedníctvo SNR zároveň za predsedu národného súdu, ktorý rozdeľuje prácu jednotlivým senátom a vykonáva administratívnu agendu.
K tomuto vykonávaciemu nariadeniu mal byť predsedníctvom SNR vydaný ešte tzv. kancelársky poriadok, podľa ktorého by sa práca v národnom súde rozdeľovala.
Polák: Tak to bolo chybou, že sme takýto poriadok nevydali? Dr. Štefánik: Chyba to nie je a keď už takýto poriadok predsedníctvo SNR nevydalo, myslím že je kompetentné prideľovať vedenie procesu podľa svojho uváženia.
Polák: Ešte jednu otázku, pán povereník: Podľa vašej mienky, ktorý z dvojice Peternák, Kostka je lepším sudcom?
Dr. Štefánik: Myslím, že Kostka je rutinovanejší, má väčšiu prax a je istejší, ačkoĺvek ani o Petránkovi nemôžem povedať, že by nebol dobrým sudcom, alebo že by som bol niekedy spozoroval, že je zaujatý, alebo že si počína protizákonne.
Polák: O tom nie je ani reči, chceli by sme len vedieť, ktorý z nich je ľepší.
Dr. Štefánik: Podľa mojho náhľadu je Kostka lepším, rutinovanejším.
Polák: Ďakujeme vám, pán povereník, myslím, že už viac otázok nemáme. (Povereník Dr. Štefánik sa vzdialil).
Polák: Uznesenie by znelo takto: Čo sa týka vedenia tohto procesu, je tu návrh, ktorý znie tak, že z uvedených dôvodov zástupca predsedu SNR vyslovil želanie, aby toto bolo zverenené inému predsedovi senátu, ktorý sa volá Slovák. S týmto uznesením súhlasí pán podpredseda Cvinček a pán podpredseda Šmidke sa vyslovil proti návrhu. Preto zástupca predsedu navrhuje, aby táto záležitosť bola predložená národnému frontu.
Šmidke: Nesúhlasím, aby záležitosť bola prejednávaná národným frontom a žiadam, aby predsedníctvo SNR sa vyslovilo, že záležitosť vedenia procesu bude zverená predsedovi národného súdu Dr. Daxnerovi. Pán povereník Dr. Štefánik sám sa nezmienil o Dr. Daxnerovi, hovoril len, že Kostka je lepší ako Peternák, čo značí, že Daxner je z nich najlepší. Takýmto uznesením by sme postupovali protizákonne a znamenalo by to tiež zasahovanie do sudcovskej právomoci.
Polák: Pán podpredseda, musíme túto záležitosť rozhodnúť v národnom fronte, keďže tuná sa nemôžeme dohodnúť.
Šmidke: Viem, že je tuná určitá zámernosť. Polák: Neviem, aká zámernosť je tuná, keďže z pripomienok, ktoré sme uviedli k obžalobe, je vidieť, že ak sme Tisovi nepriťažili, tak sme mu určite nepoľahčili.
Cvinček: O mne je známe, že som s Tisom nikdy nedržal. Šmidke: Nie je to tvoj názor, ide to z inej strany. Cvinček: Vieš, nedám sa nikým ovplyvňovať.
Šmidke: Je to zámernosť strany, ktorá má záujem na zľahčovaní tohoto procesu, ba dokonca môžem povedať, že je týmto podmienená. Polák: Pán podpredseda, veď sa hádam kvôli tejto veci nerozídeme a nepokazíme predošlú dobrú spoluprácu.
Šmidke: Keď sa bude trvať na tomto stanovisku, myslím, že k tomu dôjde a že by som sa ďaľších schôdzok nemohol zúčastňovať. Polák: Ide o to, že predsedníctvo SNR uznáša sa väčšinou hlasov na tom, aby vec bola predložená národnému frontu, keďže sa nemôžeme tuná dohodnúť.
Šmidke: Navrhujem toto uznesenie: predsedníctvo SNR uznáša sa doporučiť národnému frontu, aby uvážil o prípadnom určení senátu národného súdu, ktorému by bola predmetná záležitosť pridelená na prejednanie. Ak národný front nerozhodne inak ako to stanoví nariadenie o ľudovom súdnictve, predmetná záležitosť bude pridelená podľa platného nariadenia o ľudovom súdnictve. Otázka prejednaním tejto záležitosti v národnom fronte nemá odkladného účinku.
Polák: Ako to myslíš, to dobre nerozumiem. Šmidke: Ak národný front rozhodne o vedení obžaloby, tak je v poriadku, ale ak by národný front nerozhodol nijako, že sa zachová ten postup, aký je v zákone.
Polák: Takto nie pán podpredseda, národný front musí o veci rozhodnúť tak, či onak. Uznášame sa v tom zmysle, že pán podpredseda Šmidke súhlasí s návrhom zastupujúceho predsedu SNR, aby táto záležitosť bola daná na čím skoršie prejednanie národnému frontu.
Zdroj informácie: Archív SNR, zápisnica predsedníctva SNR, schôdza 8.11.1946.
Spor o predsedu senátu sa odohrával za situácie, kedy sa množili letáky a prejavy proti súdu nad Tisom. Za tohoto stavu sa na Slovensku rodili a šírili rôzne dohady a výmysly o odložení súdu, o výmene predsedu senátu, o sovietskom nezáujme o proces, o pokynoch prezidenta Beneša a podobne. Proti zvýšenej aktivite Tisových priaznivcov pred zahájením procesu, vystúpili odbojové organizácie. Ich celoslovenská konferencia 16.-17.11.1946 odmietla tieto pokusy. Ešte ostrejšie boli rezolúcie okresných a miestnych odbojárskych organizácií.
S bližiacim sa začiatkom súdneho jednania sa podľa zpráv, ktoré z ministerstva a povereníctva vnútra dostávali vládne miesta, javila sa situácia na Slovensku ako veľmi vážna. Komunisti hovorili v súvislosti s aktivitou Tisových priaznivcov o ohrotení štátu a presadzovali tvrdé zásahy. 28.11.1946 sa situáciou zaoberalo predsedníctvo vlády na svojej jedenástej schôdzi. Ako zdroj informácii nám poslúži archív SÚA, fond ÚPV.
Citujeme: Predseda vlády zahájil schôdzu tým, že vyzval ministra národnej obrany, aby zprávu povereníka pre vnútro Ferjenčíka, ktorá bola prednesená na včerajšej schôdzi, doplnil svojou zprávou.
Minister Nosek po zpráve ministra národnej obrany uviedol, že už dlhšiu dobu bezpečnostné orgány hlásia, že ľudácké podzemie intenzívne pracuje. Ide o zámernú akciu, ktorá má zpôsobiť, aby Tisov proces sa nekonal, aby sa oddialil, aby sa z Tisa urobil národný mučenník. Vláda musí trvať na tom, že proces musí byť v termíne zahájený.
Námestník Fierlinger uvádza, že oficiálné stanovisko Vatikánu neni asi tak jednostranne zamerané v prospech Tisa. Mal rozhovor s internunciom, síce neoficiálné, pri ktorom poukázal na to, akú úlohu hral Tiso v posledných fázach vojny, keď vlastne sankcionoval všetky strašné zločiny, ktoré boli v tejto fáze vojny prejavené.
Predseda vlády Klement Gottwald sa mimo iného pýta, kdo má záujem, aby Tiso nebol podľa zákona súdený? Ďalej pripomína, že otázka Tisovho odsúdenia je otázkou, buď republika, alebo fašizmus. Kdo je pre republiku, nemôže byť pre Tisa. Námestník Ursíny dôrazne odmieta tvrdenie, že jeho strana sa zaviazala ľudákom. Originál dohody mal predsa predseda Gottwald v ruke.
Predseda Gottwald sa potom pýta, kdo interpeloval v Tisovej veci a kdo sa domáhal, aby Daxner bol odvolaný.
Potom vystúpil predseda zboru povereníkov Dr. Gustáv Husák, ktorý situáciu charakterizoval ako ľudácky nástup. Varuje, aby nebola urobená tá istá chyba, ako v prvej republike. Ešte v roku 1937 sa každý díval na ľudákov ako na loajálnú opozíciu a uvážte, že z boja o katolíctvo to dotiahli až k rozbitiu štátu. (Aký to paradox, keď súčastná predsedníčka novovzniknutej spoločnosti Jozefa Tisa, E. Kozánková, prikryla v roku 1992 Husákov hrob slovenskou zástavou? Poznámka autora V.P.).
Ďalej Husák poukazuje na to, že ľudáci majú styky v armáde, v úradoch a všade robia protištátnu činnosť. S uznaním kvituje, že Ursíny sa vyslovil tak nekompromisne, avšak akcie na záchranu Tisa pokračujú. Vážna je tiež otázka katolíckeho kléru. Bez neho by nebolo Hlinkovej strany.
Povereník Fraštacký oponuje Husákovi a myslí si, že dotyčný situáciu zveličuje.
Námestník Viliam Široký si myslí, že straníckopolitické záujmy viedli k oživeniu ľudáctva. Ďalej hovorí, že ovzdušie v slovenskej národnej fronte je nepriaznivé, pretože ľudáci pôsobia vo verejnom živote. Upozorňuje, že na Slovensku každý vie, že demokratická strana nechce odsúdenie Tisa. Taktiež, ak má byť ozdravené ovzdušie v slovenskej národnej fronte, musia byť ľudáci vypudení z legálnych pozícií.
Potom predseda Gottwald navrhuje toto uznesenie: 1. Predsedníctvo sa uznáša, že proces s Tisom sa má vykonať podľa zákona. Akékoĺvek zásahy sú protizákonné.
2. Ministri vnútra, obrany a povereník pre vnútro musia urobiť opatrenia, aby bol zachovaný poriadok.
Potom Gottwald apeluje na Slovenskú demokratickú stranu, aby upustila od ďaľšej agitácie v Tisov prospech.
Tým bola schôdza ukončená.
Zdroj informácie: Fond ÚPV, schôdza 28.11.1946. Vladimír Pavlík
Pokračovanie v budúcom čísle.