--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Klamstvá gen. Lorenca
Zdroj: NN Ročník........: 0003/005 Str.: 023
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: . . Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Bývalý prvý námestník FMV od r. 1985 do decembra 1989 gen.Lorenc vydal v roku 1992 svoje pamäti pod názvom: Ministerstvo strachu?, kde ako dobre vyškolený profesionál na základe poloprávd a dezinformácií sa snaží zo zločincov urobiť anjelov, ktorí vždy postupovali v medziach zákona a pracovali pre blaho národa.
Na mnoho jeho argumentov v tejto knihe mám odlišné názory, s ktorými chcem našich čitateľov postupne zoznámiť.
Na str. 92 a 93 p. Lorenc mimo iného hovorí, citujem: ..."Veľmi významnú úlohu plnila kontrarozviedka pri kontrole pohybu členov teroristických skupín na našom území. Išlo najmä o skupiny Carlosa a Abú Nidála. Títo ľudia prichádzali do republiky s najrôznejšími menami a s najrôznejšími pasmi. Carlos bol v ČSSR viackrát, Abú Nidál našu krajinu osobne nenavštívil. Hlúposťou najvyššieho kalibru je predstava, ktorá bola v poslednom čase sugestívne naznačovaná, o operatívnej spolupráci ŠtB s teroristickými skupinami. Každému, kdo logicky uvažuje, musí byť jasné, že ak by taká spolupráca jestvovala, členovia teroristických skupín by sa nesmeli o Česko-Slovensko ani obtrieť. Cieľom kontrarozviedky bolo nedopustiť, aby na našom území došlo k teroristickému útoku proti akémukoľvek objektu či akejkoľvek osobe, ani aby teroristické skupiny taký útok z územia republiky podnikli kdekoľvek v zahraničí..."
Trochu iného názoru je ovšem bývalý pracovník našej rozviedky mjr. Jozef Frolík, ktorý v roku 1969 emigroval do USA a ktorého v roku 1971 súd ČSSR odsúdil v neprítomnosti k trestu smrti.
Vo svojich spomienkach opisuje otrasnú vraždu významného predstaviteľa medzinárodného židovského hnutia p. Charlesa Jordana, ktorá sa uskutočnila v Prahe.
59ročný Jordan prišiel do Prahy 14. 8. 1967 z Bukurešti. Československá kontrarozviedka sa na jeho príchod náležite pripravila. Operáciu "Žid", ako sa nazývalo sledovanie a agentúrne obsadenie p. Jordana, odštartovali poradcovia KGB, ktorí predali ŠtB informáciu, podľa ktorej mal byť p. Jordan spolupracovníkom jak americkej, tak aj izraelskej rozviedky. Pán Jordan už pri svojom pobyte v Rumunsku bol sledovaný palestínskym komandom, ktoré ho však nemalo šancu zabiť, lebo rumunská securitate im nedala k tomu príležitosť. Po jeho vstupe na územie Československa však jeho sledovanie prebralo iné palestínske komando - študenti Univerzity 17. novembra. Ich hlavný štáb bol v budove egyptského vyslanectva v Prahe 2, Italská 39.
Večer, 16. 8. 1967, p. Jordan povedal manželke, že si ide kúpiť cigarety. Keď sa nevrátil, jeho manželka zburcovala americké velvyslanectvo, ktoré okamžite zavolalo políciu.
29. 8. 1967 pracovníci riečneho oddielu VB, z oddelenia mjr. Hrabětína, vylovili z Vltavy telo neznámeho, v ktorom bol identifikovaný pán Charles Jordan.
Na pokyn čs. vlády bola m<170>tvola urýchlene pitvaná v Ústave súdneho lekárstva (agentom ŠtB) a vláda oficiálne prehlásila, že p. Jordan zomrel utopením a že jeho telo nenieslo stopy násilia, ani sa nenašli stopy po jede.
Švajčiarsky patológ dr. Ernst Hardmeier pri opakovanej pitve našiel stopy drog v Jordanovej slinivke brušnej a po štyroch mesiacach tiež prišiel o život.
Keď p. Jordana 16. 8. 1967 uniesli štyria muži, strčili ho do pripraveného auta, ktoré patrilo 1. tajomníkovi velvyslanectva Zjednotenej arabskej republiky. Tento únos sledovalo 11 dôstojníkov ŠtB, ktorí celý únos fotograficky zdokumentovali, vedúci skupiny žiadal o pokyny vysielačkou vedenie 4. správy ŠtB.
Dozorčí dôstojník zavolal okamžite náčelníka správy plk. Antonína Kavana a žiadal o rozkazy. Ten dal pokyn, aby všetko sledovali. Medzitým sa Kavan spojil s náčelníkom ŠtB plk. Jaroslavom Klímom, ten sa spojil s ministrom Kudrnom a ten s prezidentom republiky Antonínem Novotným.
Po niekoľkohodinovom dohadovaní Novotný rozhodol, že sa ŠtB nesmie do celej veci miešať. Náčelník sledovačky dostal rozhodný príkaz všetko podrobne sledovať a dokumentovať. V časných ranných hodinách zachytili infračervené kamery odchod únoscov a odvlečenie bezvládneho Jordana z budovy, jeho naloženie do vozidla 1. tajomníka a jazdu po Prahe. Vozidlo zamierilo proti toku Vltavy a potom zastavilo. Únoscovia vyniesli bezduché telo z vozu a hodili ho do rieky. Potom sa vrátili stejnou cestou späť na vyslanectvo.
Druhý deň mal minister Kudrna na stole podrobnú zprávu o sledovaní s popisom únoscov, ich fotografie, meno majitela vozu a bohatú dokumentáciu celého únosu. V niekoľkých ďalších dňoch sa na jeho stole objavili ďalšie informácie od agentov pracujúcich na egyptskom vyslanectve, ktoré identifikovali troch Palestíncov. Pri zhodnotení odpočúvania, ktoré bolo v noci zapnuté, sa minister vnútra dozvedel, že Jordana vypočúvali na vyslanectve za pomoci skopolaminu.
O niekoľko dní neskôr Vladimír Koucký, vtedy tajomník ÚV KSČ, pozval egyptského vyslanca na návštevu do svojej pracovne a povedal mu, že československá vláda nebude informovať americký úrad o osude pána Jordana a nebude tiež žiadať vydanie vrahov. Československo vraj nemá záujem o podnecovanie sympatií k Židom.
Československá vláda utajila prípad hlavne preto, že bola prostredníctvom svojich jedenástich dôstojníkov svedkom únosu pána Jordana a odpratania jeho m<170>tvoly. Jedenásť dôstojníkov ŠtB vybavených troma silnými vozmi, troma rádiovými stanicami, samopalmi, pištolami, jedenásť špeciálne vycvičených mužov nesmelo pohnúť ani malíčkom v prospech obete. Príslovečný vulgárny antisemitizmus vedúcich činiteľov KSČ a zavretie očí vtedajšieho ministra vnútra umožnilo, aby únoscovia a vrahovia, palestínski študenti v pokoji odleteli interflugom do východného Berlína. Informácia o prípade Jordana je čerpaná zo záverečnej zprávy, ktorú pre politbyro pripravil siedmý odbor 2. správy ŠtB. Je doplnená informáciami, ktoré pán mjr. Jozef Frolík získal od agenta Bakalářa, ktorého o vražde informoval syrský vojenský pridelenec v Prahe. A od agenta Mustafu, pravým menom Mohamud Al-Badr.
Husákov režim sa snažil zviesť vinu za vraždu pána Jordana na samotných Židov, ktorí vraj chceli poškodiť dobré meno ČSSR. K napísaniu pamfletu tohto vulgárneho klamstva sa prepožičal čs. spisovateľ Alexej Pludek. Z použitých materiálov
spracoval:
Vladimír PAVLÍK
Poznámka autora:
Je potrebné tieto zločiny nielen odhaľovať, ale je treba prijať príslušné zákony na ich potrestanie. Nie je možné tu urobiť hrubú čiaru, ani podľa réžie tzv. humanistu Havla, ani podľa réžie praktikujúceho bývalého komunistu Mečiara. Mnohí z týchto zločincov nielen žijú, ale majú aj výnosné funkcie.
Preto očakávam nielen vyjadrenie amerického a izraelského vyslanectva, ale aj vyjadrenie našich príslušných orgánov.
Takéto činy nesmejú byť nikdy premlčané! Ani pre pachateľov, ani pre tých, ktorí vedome ich zločiny nielen zakryli, ale v mene svojej ideológie umožnili, aby sa aj realizovali!
Vladimír PAVLÍK