--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Krutá ponovembrová realita
Zdroj: NN Ročník........: 0003/028 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: . . Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Tento trpký, ale skutočný príbeh venujem Václavovi Havlovi, ktorý vo svojej chorobe, zvanej túžba po moci a po kariére, dokázal v sebe potlačiť hodnoty morálky a charakteru. Za toto všetko ho ešte naivní západní politici a intelektuálovia dokážu nazvať humanistom a ľudomilom, udeľovať mu množstvo metálov a titulov, ktorých počtom dokonca prekonal aj samotného Leonida Iľjiča Brežneva. Jeho dvojtvárnosť sa prejavila hneď po novembri 1989. Amnestiu, ktorú 1. 1. 1990 udelil komunistickým zlodejom bol jeden z najväčších ponovembrových pľuvancov všetkým slušným ľuďom. A následná novela Trestného zákona z 1. 7. 199O potom túto kastu zlodejov definitívne zachránila.
Výsledok tohoto Havlovho cynizmu začína mať svoje obete. Zatiaľ, čo omilostení komunisti znova ovládajú mocenské pozície, tá hŕstka čestných pracovníkov z radov policajtov a prokurátorov je zbavovaná výkonu povolania. Metódy, ktoré sú voči nim používané, patria medzi tie najzákernejšie. Obeťou tohoto súkolia je aj npor. Milan Holubčík, bývalý príslušník Policajného zboru v Považskej Bystrici, z odboru hospodárskej kriminality, toho času už rok bez zamestnania. Takto postihnutý je aj jeho syn a najnovšie aj jeho manželka.
Tesne po 17-tom novembri 1989 JUDr. Vladimír Kolník, v tom čase zamestnaný ako prokurátor na Okresnej prokuratúre v Žiline, založil ešte pred generálnym štrajkom, ktorý sa konal 27. 11. 1989 štrajkový výbor v Považských strojárňach v Považskej Bystrici.
V jeho čele stáli sústružník Milan Kalaš, technik Ing. Jozef Balej a sústružník František Jánošík, ktorý sa neskôr stal predsedom podnikového výboru odborového sväzu KOVO. Z jadra tohoto revolučného štrajkového výboru som založil Občianskú iniciatívu za očistu nášho okresu od skorumpovanej a skompromitovanej komunistickej mafie a stal som sa jej hovorcom.
O trestnej činnosti v tejto zbrojárskej fabrike, skutočnej bašte komunistických zlodejov v rámci ČSSR vedelo nielen celé Považie, ale aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré toto vedome vyše 20 rokov zakrývali.
V priebehu generálneho štrajku 27. 11. 1989 nám robotníci doniesli závažné dokumenty, ktoré usvedčovali komunistickú mafiu z miliónových podvodov a rozkrádačiek. Keďže orgány činné v trestnom konaní sa snažili od nás dokumenty vylákať, pokrytecky tvrdiac, že sa nejedná o trestné činy, požiadali sme o pomoc JUDr. Vladimíra Kolníka, jedného z mála prokurátorov, ktorý z titulu svojej funkcie nebol nikdy členom KSČ.
Ten nás zoznámil s npor. Milanom Holubčíkom, ktorý nielen ako jediný policajt s nami spolupracoval, ale svojim spôsobom aj ilegálne zachránil časť dokumentácie spred novembra 1989, ktoré orgány činné v trestnom konaní vedome zakryli.
Osamotený sa snažil dokumentovať trestnú činnosť, zatiaľ čo MV SR pod vedením Vladimíra Mečiara všetko brzdilo. Komunistickí mafiáni dobre vedeli, že pokiaľ bude na funkcii ministra vnútra SR, nemusia mať obavy, že budú za svoje činy potrestaní.
Za tejto situácie sme sa rozhodli vyslať Františka Jánošíka, v tom čase predsedu odborového sväzu KOVO v Považských strojárňach, aby išiel požiadať o pomoc JUDr. Jána Čarnogurského, v tom čase podpredsedu vlády SR. Ten poveril JUDr. Martina Lauka, v tom čase jedného z námestníkov na GP SR, aby túto vec preveril. Naše argumenty uznal za opodstatnené.
Slovenský denník 30. 5. 1990 uverejnil zaujímavý článok pod názvom: Bývalí dobačovali, s podnadpisom: Odhalená trestná činnosť v Považských strojárňach.
Odcitujeme najzaujímavejšie časti tohoto článku: "Okresný prokurátor v Žiline JUDr. Vladimír Kolník vzal podľa ş 68 Trestného poriadku z dôvodov ş 67 pís. b) dňa 22. a 23. mája do väzby bývalých popredných straníckych funkcionárov Považských strojární. Všetci sú obvinení z trestného činu podvodu podľa ş 9 ods. 2, ş 250 ods. 1 pís. b) ods. 2 pís. b) Trestného zákona. Spolu s nimi sú stíhaní aj ďalší zamestnanci strojární. Trestné stíhanie sa začalo 22. mája v ranných hodinách domovými prehliadkami u všetkých obvinených. Tí po sebe likvidovali listinné dôkazy. Nútili k tomu aj susedov. Časť listinných dôkazov svedčiacich proti obvineným ZACHRÁNILI ROBOTNÍCI - ČLENOVIA KOORDINAČNÉHO ŠTRAJKOVÉHO VÝBORU Považských strojární hneď po generálnom štrajku. Vyšetrovaním sa zisťujú stále nové a nové škody. Trestná činnosť zasahuje - ako ukázalo vyšetrovanie už v začiatkoch - aj do najvyšších vládnych a straníckych štruktúr bývalého režimu".
Zatiaľ čo npor. MILAN HOLUBČÍK, Okresný prokurátor JUDr. Vladimír Kolník a naša Občianská iniciatíva ďalej zhromažďovali dôkazy o ekonomických zločinoch, VLADIMÍR MEČIAR, ako minister vnútra a neskôr ako predseda vlády SR, robil všetko, aby vyšetrovanie trestnej činnosti maril. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo 26. 5. 1990 na verejnom predvolebnom mítingu nazval našu Občianskú iniciatívu nelegálnou, protištátnou organizáciou, čo mu nakoniec odklepla aj bolševická sudkyňa Najvyššieho súdu SR pod menom AGNEŠA ČIERNA dňa 20. 7. 1993.
Vládný denník Národná Obroda uverejnil 16. 1. 1992 pod nadpisom: "Babinský by mohol robiť vrátnika", zaujímavý článok o tejto kauze, v ktorej bolo oficiálne potvrdené, že bývalým komunistickým funkcionárom dokázali už rokrádanie za 12. miliónov Kčs. Toto bolo oficiálne stanovisko GP SR. Nerodilo sa ovšem ľahko.
V polovici roku 1991 sme požiadali o pomoc v tom čase poslanca SNR za VPN pána M. Krajčoviča, aby interpeloval Generálneho prokurátora SR, JUDr. Vojtecha Bachu, prečo vyšetrovanie sa vedie lajdácky, so snahou nie vyšetriť, ale zakryť.
Keďže dotyčné noviny sa o túto kauzu zaujímali, žiadali GP SR o vysvetlenie a bolo im oznámené, že 16. 12. 1991 podal krajský prokurátor v Banskej Bystrici obžalobu pre trestný čin podvodu podľa ş 250 Trestného zákona na 13 osôb. Tu chcem ako dodatok uviesť, že dnes je NOVEMBER 1993 A SÚDNE POJEDNÁVANIE SA EŠTE NEZAČALO!!! Ako vidieť, slovenská justícia, ktorej pracovníci majú asi štyri ľudové, keď nedokázali za dva roky PREŠTUDOVAŤ DOTYČNÝ SPIS!!! Asi ich nemrzí, že neslúžia zákonu, hlavne, že sú mečiarovsky ZVRCHOVANÍ.
Hoci celý článok je veľmi zaujímavý, odcitujem z neho jednu pasáž: "Ako je vôbec možné, že nehorázne bakchanálie mohli v Považskej Bystrici tak prekvitať? Ľudia, čo boli do machinácii zasvätení, mali strach - buď prídu o zamestnanie, alebo budú poslúchať. Vybrali si to druhé, hoci pri takomto dlhodobom bačovaní museli vedieť, že ide o protizákonné praktiky. Faktickou pomocou sa teda podieľali na trestnej činnosti formou účastenstva, a tak aj oni figurujú na zozname obvinených. Nenásytným funkcionárom hrala do karát aj nedostatočná kontrola".
Tu by som dotyčnému novinárovi rád pripomenul, že som bol jeden z tých, ktorý na podobnú trestnú činnosť v Považských strojárňach poukazoval od roku 1979 do roku 1984, kedy som bol Okresným súdom v Považskej Bystrici ako protištátný a protisocialistický živel vyhodený zo zamestnania. Samozrejme za pomoci tých, ktorí túto trestnú činnosť páchali. A darebáci tohoto rangu NAŠLI PO NOVEMBRI 1989 OPORU U DNEŠNÉHO PREDSEDU VLÁDY SR.
Prišli júnové voľby v roku 1992, ktoré vyhralo komunistické HZDS. Začalo sa tvrdé účtovanie. Vladimír Mečiar za účinnej spolupráce Generálneho prokurátora SR, JUDr. Vojtecha Bachu, dvojnásobného dôverníka ŠtB, ev. č. 28540, kr. meno Béla a ev. č. 37101, kr. meno Rádio nechali okamžite odvolať okresného prokurátora JUDr. Vladimíra Kolníka. Dali jasne najavo, ŽE NEKOMUNISTICKÝ PROKURÁTOR MEDZI ČLENMI TEJTO ORGANIZÁCIE NEMÁ ČO HĽADAŤ.
Sieť sa začala sťahovať aj okolo jediného čestného a neúplatného policajta npor. Milana Holubčíka. Na Policajnom zbore v Považskej Bystrici vyvinuli maximálne úsilie, aby sťažovali jeho robotu a postupne ho zbavovali dotyčného prípadu. Za svoju čestnosť, charakter a neúplatnosť si vysluhoval úškrny a ignoráciu. Nakoniec ho donútili, obrazne povedané, vyštvať zo zamestnania. To však nebolo všetko. Komunistickí mafiáni v snahe úplne ho pokoriť, dohnať k samovražde, alebo odísť z Považskej Bystrice, vyhodili v septembri 1993 z roboty aj jeho manželku. Taktiež zamestnanie stratil aj jeho syn. Policajní bolševici z Považskej Bystrice, ktorí dlhodobo zakrývali trestnú činnosť, môžu byť spokojní. Najprv kolaps Václava Havla a neskôr vytvorenie nacionálneho a komunistického zvrchovaného Slovenska pod vedením Vladimíra Mečiara, kde sa dalo jasne najavo, ŽE ČESTNÍ POLICAJTI TYPU npor. MILANA HOLUBČÍKA A ČESTNÍ PROKURÁTORI TYPU JUDr. VLADIMÍRA KOLNÍKA, TU NEMAJÚ MIESTO.
Dnes je už všeobecne známe, že po 17- tom novembri 1989 sa Václav Havel objavoval na tribúnach s tými, ktorí tento národ za svojej vlády pripravili o odvahu bojovať o svoju slobodu. Nainfikovali mu do duše zbabelosť a komplex menejcennosti.
KOMUNIZMUS POSLAL DO BOJA SVOJU REZERVNÚ, VYTRÉNOVANÚ A ODPOČINUTÚ GARNITÚRU. MÁME ICH V ČELE VLÁD, MINISTERSTIEV, VEDÚ PARLAMENTY, KONTROĽUJÚ Z VELITEĽSKÝCH MIEST POLÍCIU A ARMÁDU.
Aká to bola vlastne revolúcia, keď údajne víťazný národ vyjednával s porazeným, ktorým mal byť vlastne komunizmus?
Vladimír PAVLÍK