--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Inkvizítori z HZDS, SNS a KDH
Zdroj: NN Ročník........: 0003/029 Str.: 019
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: 01.01.1993 Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Každá autoritatívna, alebo totalitná vláda, či už v minulosti, alebo v súčasnosti sa rada predvádza svojou mocou. Medzi rôzne metódy, ktoré jej majú slúžiť na upevnenie svojich cieľov, patrí aj metóda gumovania mozgov, s následnou a postupnou stratou pamäti. Niekoľko storočí to praktikovala časť cirkevnej hierarchie, po nej to boli prívrženci Lenina, Stalina, Hitlera, Gottwalda..... Pokiaľ si niekto myslel, že po novembri 1989 takéto metódy už pôjdu do zabudnutia, tak ostal na veľkom omyle. Nacionalistické a komunistické HZDS, SNS a KDH, zastúpené svojimi poslancami v NR SR v októbri 1993 svojimi hlasmi rozhodli, že 28. október, teda dátum vzniku Československa, nebude v SR ani štátnym sviatkom, ani pamätným dňom. Rád by som týmto politickým zábudlivcom pripomenul niektoré historické fakty, ktoré nemožno ani vymazať, ani spochybniť. To, čo svojím rozhodnutím spôsobili, ich radí k pohrobkom Hitlera, Stalina a Gottwalda.

Vznik Československej republiky v roku 1918 znamenal záchranu Slovákov ako národa, ktorý bol v tom čase vlastne už v štádiu národnej likvidácie. Chcel by som touto cestou pripomenúť komunistickému historikolokajovi Antonovi Hrnkovi, že maďarský politik K. Tisza (1830 - 1902) navrhol uplatniť tvrdý kurz na potlačenie slovenského národného hnutia v minulom storočí. Neskoršie uhorský snem schválil a vydal Apponyiho zákon (1907), ktorého cieľom bolo systematicky maďarizovať školopovinnú mládež nemaďarských národov Uhorska. Podľa tohto zákona sa na vtedajšej ľudovej škole vyučovalo takmer výlučne po maďarsky a žiakom sa zakazovalo rozprávať po slovensky.

Je tragédiou, že protislovenskí poslanci z HZDS, SNS a KDH sa vo svojom farizejstve dovolávajú takých slovenských velikánov, ako boli M. R. Štefánik a Andrej Hlinka. Zatiaľ čo Štefánik po diplomatickej stránke pripravoval vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov, sa musí teraz pred činnosťou týchto poslancov v hrobe obracať.

Neskôr Andrej Hlinka na mohutnom zhromaždení v Prahe skončil svoj prejav slovami: "POZNAJME SA, MILUJME SA A REPUBLIKU SI SPOLOČNE CHRÁŇME!" Aj keď bol neskôr za autonómiu Slovenska, nikdy však nebol za odtrhnutie od českého národa.

Zo súčasného jednania poslancov z NR SR vyplýva, že slovenská vláda pod vedením Vladimíra Mečiara nadväzuje na bývalý Slovenský štát, ktorý vznikol z milosti fašistického Nemecka a počas jeho existencie sa deň vzniku ČSR neuznával. Taktiež ich rozhodnutie hrubým spôsobom uráža pamiatku slovenských vojakov, ktorí padli v prvej svetovej vojne a v československých légiach.

To, že túto morálnú a občianskú zradu spáchali poslanci HZDS a SNS nie je pre mňa žiadným prekvapením už len preto, že oni vlastne predstavujú sediment slovenského národa. Ale že do tohoto klamstva sa zapojili aj poslanci KDH, to svedčí o tom, že i nehodný si dokáže nasadiť masku kresťanského politika a poslanca.

Paradoxné je, že toto hnutie neustále o sebe vyhlasuje, že je zárukou slovenskej demokracie a pritom hlasovalo spoločne z HZDS a SNS za pošpinenie vlastných dejín. Na jednej strane ako farizejovia vyjadrujú odpor rozbitia ČSFR a v skutočnosti robia pravý opak.

Ideologický postoj KDH voči slovenskej histórii, prejavený hlavne pri hlasovaní o 28. októbri ukazuje nacionalistické a komunistické myslenie viacerých jeho členov. A keď neskôr podpredseda KDH František Mikloško vyhlási, že nevedel o čom hlasoval, tak začínam mať dôvodné podozrenie, že menovaný sa pri dotyčnom hlasovaní tak vrúcne modlil a prosil o odpustky pre bývalých eštebákov, že asi skutočne nevedel, o čom hlasuje. Ale v tom prípade by mal z parlamentu prestúpiť do kláštora.

A na záver by som našim tzv. poslaneckým mudrcom odcitoval niečo zo zvláštného vydania novín, Národní Listy z 28. októbra 1918, kde na strane 32 je článok pod názvom: Zápas o Slovensko. Citujem: " Po slavném prohlášení československého státu, na němž podepsán byl i zástupce uherských Slováků dr. Vavro Šrobár, vydal dne 30. října výbor slovenské národní rady, shromážděný v Turč. sv. Martině "Deklaráciu Slovenského Národu". Slavným spůsobem prohlášeno tu, že slovenský národ řečí i kulturně-historicky jest částí jednotného československého národa a že pro tento národ žádá se neomezené sebeurčovací právo na základě úplné neodvislosti.

Tímto projevem, jenž v Čechách, na Moravě i ve Slezsku přijat byl s nesmírnou radostí, sloučeno bylo s námi Slovensko, odtržené do té doby násilím maďarským i hranicemi. Ale sveřepost a úskočnost Maďarů nemínila jen tak lehce vydati před tisíci lety uloupenou zemi s třemi milióny Slováků. Hr. Karolyi dopustil se při ujednávaní podmínek příměří na gen. Franchettovi podvodu tím, že v jednom bodu zavázal se, že mezi spojenci - mezi něž čítalo se již československé vojsko - mají právo vojensky obsaditi kteroukoliv část Uher, v jiném odstavci však se až do uzavření míru ponechávala Maďarům správa celé země. Tuto správu jali se Maďaři vykonávati příšerným způsobem. Surové a zvlčilé vojsko jejich, svými bestiálnostmi od vpádu do Srbska po celém světě zlopověstné, začlo pálit, vraždit a drancovat na Slovensku. Na výkřik přepadených ihned vysláno do ohrožených krajů naše vojsko, jež setkalo se zde se značnou přesilou strojními puškami, děly a pancéřovými vlaky vyzbrojených Maďarů. Došlo na několika místech ke krvavým bitkám, ale postupně Maďaři byli vytlačováni.

Zatím ovšem vysvětlen podskok Karolyiho příslušným místům dohody. Gen. Franchett prohlásil pak československé vojsko na Slovensku i v Čechách za vojsko dohody a to se všemi důsledky, čili, že kdo postaví se mu na odpor, ruší příměří a bude ztrestán.

To Maďary zarazilo a po vyjednávaní s Hodžou v Pešti vojsko své ze slovanských krajů odvolali. Ještě však chtěli se nového podvodu dopustit při stanovení demarkační čáry. Ale ani to se jim nezdařilo.

Nyní připravuje se organisace úřadů, škol a národohospodářství na Slovensku a při lásce, s jakou práci naši tam vítají, kyne Slovensku netušený rozvoj".

Ako vidieť, poslancom HZDS, SNS a KDH nezáleží na úcte nielen k vlastným dejinám, ale ani k slušným ľuďom. Preto im vrele doporučujem, aby pred každým zasadnutím NR SR si nechali pravú ruku orazítkovať číslom 5 a druhú číslom 9. To preto, aby vždy mohli tlieskať a schvaľovať piate cez deviate.

Vladimír PAVLÍK