--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Budú vrahovia P. Coufala potrestaní?
Zdroj: NN Ročník........: 0003/031 Str.: 014
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: 01.01.1993 Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
2. časť.
Po novembri 1989 sa kauza P. Coufala začala dostávať do popredia. Písali o ňom naše, aj zahraničné noviny. Mnoho ľudí, kňazov a cirkevných hodnostárov sa snaží, aby prípad bol objasnený. Žiaľ, bezvýsledne. Ponovembrová justícia odkojená na báze zločineckej komunistickej ideológie trvá na svojom. To znamená, na samovražde.
SLEPOTA PONOVEMBROVEJ GP SR (podnadpis) Dňa 28.6.1991 vydala vyšetrovateľka GP SR JUDr. Lýdia Rácková uznesenie pod značkou: III Vg 7/90, ktoré malo 41 strán. V snahe zakryť to, čo zakryť nejde, pomohla vlastne usvedčiť a odhaliť, čo malo byť zatajené. Vzhľadom k tomu, že toto uznesenie odhaľuje špinavé praktiky nielen ŠtB, ale aj tých, čo mali dbať o dodržiavanie zákona, zverejňujeme ho v celom znení. Už aj preto, aby pravda sa nemusela donekonečna zakrývať a vrahovia nech začnú mať pocit, že za svoje činy sa budú musieť zodpovedať.
UZNESENIE.
Podľa ş 172 ods.1 písm. b) Tr. por. zastavujem trestné stíhanie v trestnej veci vraždy so spolupáchateľstvom podľa ş 9 ods.2, 219 Tr. zák.(v zmysle novely Tr. zák. podľa ş 219 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.), v ktorej bolo podľa ş 160 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľky GP SR č.III Vg 7/90 zo dňa 4.4.199O na tom skutkovom základe, že
Nezistené osoby v noci z 23. na 24. februára 1981 v byte č. 21/8 na ulici Ľuda Zúbka v Bratislave spôsobili Ing. Přemyslovi Coufalovi, CSc., nar. 9.1. 1932, rozsiahle rezné rany na jeho predlaktiach a lakťových jamách oboch rúk, ktorým v dôsledku vykrvácania z ciev na mieste podľahol, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
O d ô v o d n e n i e :
Dňa 9.3.1990 generálny prokurátor SR pod sp. zn. VII GPt 4/90 odovzdal na preverovanie vyšetrovateľovi GP SR anonymný podnet zo dňa 4.3.1990 pre podozrenie z trestného činu vraždy Ing. Přemysla Coufala, CSc., nar. 9.1.1932.
Anonymný pisateľ vo svojom liste, ku ktorému priložil aj článok z Lidovej demokracie s názvom "Sebevražda nebo vražda" publikovaný 3.3.1990, poukázal na nepresvedčivosť výsledkov vyšetrovania príčin úmrtia Ing. Coufala, CSc. Prostredníctvom obsahu uvedeného článku konfrontoval oficiálne závery o samovražde s výpoveďami Anny Machovičovej, Vojtěšky Rihoškovej a iných svedkov, z ktorých vyplývalo podozrenie, že menovaný nespáchal samovraždu, ale ako tajne vysvätený kňaz sa stal obeťou vraždy zosnovanej ŠtB.
Nezávisle na tomto oznámení bol tunajšej prokuratúre 12.2.1990 z GP ČSFR odstúpený v danej veci aj podnet matky nebohého Zdeňky Coufalovel, ktorá sa s odvolaním na svedectvo Anny Machovičovej tiež dovolávala opätovného prešetrenia príčin úmrtia svojho syna.
S poukazom na uvedené skutočnosti bolo pred začatím trestného stíhania vykonané najprv preverovanie podľa ş 158 Tr. por. V rámci neho bol okrem iného zadovážený aj vyšetrovací spis Správy ZNB hl. m. Bratislavy a Zsl. kraja, Odboru vyšetrovania Mestskej správy VB v Bratislave (ďalej len Mestská správa VB v Bratislave) č. VV-15/10-1982, ktorého súčasťou bol aj obsah vyšetrovacieho spisu Obvodnej správy ZNB Bratislava IV č. VV-44/10-04-04/81.
Preskúmaním predmetného spisu bolo zistené, že vyšetrovanie príčin úmrtia Ing. Přemysla Coufala, CSc., realizoval pôvodne vyšetrovateľ Obvodnej správy ZNB Bratislava IV a neskôr, na základe pokynu mestského prokurátora v Bratislave, vyšetrovateľ Mestskej správy VB v Bratislave. V oboch prípadoch bolo vo veci začaté trestné stíhanie podľa ş 160 ods. 1 Tr. por. pre trestný čin účasti na samovražde podľa ş 230 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 24.2.1981 Ing. Přemysl Coufal, CSc., nar. 9.1.1932, spáchal vo svojom byte v Bratislave na ulici Ľuda Zúbka č. 21 samovraždu podrezaním žíl na oboch rukách.
Vzhľadom na to, že výsledkami vyšetrovania nebolo zistené zavinenie iných osôb, vo veci bolo opakovane trestné stíhanie zastavené podľa ş 172 ods. 1 písm. b) Tr. por. (uznesenie vyšetrovateľa Obvodnej správy ZNB Bratislava IV č. VV-44/10-04-04/81 zo dňa 26.4.1981 a uznesenie vyšetrovateľa Mestskej správy VB v Bratislave č. VV-15/10-1982 zo dňa 21.12.1982).
Analýzou obsahu vyšetrovacieho spisu bolo však zistené, že meritórne rozhodnutia vyšetrovateľov o zastavení trestného stíhania boli prinajmenšom vydané predčasne. V postupe vyšetrovateľov boli totiž zistené také nedostatky, ktoré vážne spochybnili zákonnosť a objektívnosť celého vyšetrovania.
Predovšetkým nebola venovaná náležitá pozornosť zisťovaniu, zaisťovaniu a vyhodnocovaniu stôp. Bez povšimnutia boli tiež ponechané také skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazov, ktoré boli významné pre posúdenie pohnútky samovraždy, ev. vraždy (napr. vzťah Ing. Coufala k viere, jeho vypočúvanie ŠtB, účel jeho zahraničných ciest, suma 20 000 Kčs, ktorú mal krátko pred svojou smrťou zložiť, rozpory medzi správou obhliadajúcej lekárky a znaleckým posudkom znalcov z odvetvia súdneho lekárstva a iné). Napokon ani dôkazy, ktoré boli zadovážené, neboli vykonané kvalitne, najmä výsluchy svedkov.
S poukazom na výsledky preverovania, ako aj dôkazy obsiahnuté v predložených oznámeniach, začala vyšetrovateľka GP SR uznesením č. III Vg 7/90 trestné stíhanie pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa ş 9 ods. 2, 219 Tr. zák. Uvedené skutočnosti totiž nasvedčovali tomu, že nezistené osoby v noci z 23. na 24. februára 1981 v byte č. 21/8 na ulici Ľuda Zúbka v Bratislave spôsobili Ing. Přemyslovi Coufalovi, CSc., nar. 9.1.1932, rozsiahle rezné rany na jeho predlaktiach a lakťových jamách oboch rúk, ktorým v dôsledku vykrvácania z ciev na mieste podľahol.
V rámci vykonaného vyšetrovania bolo vypočutých vyše 100 svedkov, vrátane znalcov z odvetvia súdneho lekárstva, ďalej boli zadovážené vecné a listinné dôkazy, fotodokumentačný materiál, bolo tiež vykonané znalecké dokazovanie.
Vyhodnotením všetkých zadovážených dôkazov bol zistený nasledovný skutkový stav:
Neobjasnené okolnosti úmrtia Ing. Coufala, CSc., boli v značnej miere oprávnene predmetom sťažností a oznámení, ako aj kritiky prednesenej na stránkach rôznej tlače. Z výsledkov vyšetrovania vyplynulo, že o osobu Ing. Přemysla Coufala, CSc., skutočne prejavila záujem ŠtB. Tento záujem nebol náhodný.
Podľa čl. 32 Ústavy ČSFR medzi základné práva a slobody občanov našej republiky patrí aj sloboda vyznania. Do novembrových udalostí roku 1989 bola táto sloboda v značnej miere obmedzovaná a to predovšetkým predpismi o štátnom dozore nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Z uvedeného dôvodu mnohí z našich občanov, ktorí mali predpoklady pre výkon funkcie duchovného a mali záujem pôsobiť v cirkevnej sfére, nepožiadali o štátny súhlas na výkon duchovenskej alebo kazateľskej činnosti. Túto činnosť vykonávali preto tajne.
Legálne pôsobiaca, ale najmä tajná cirkev, bola však často predmetom záujmu ŠtB. Tak tomu bolo aj v prípade Ing. Pěmysla Coufala, CSc.
Vyšetrovaním bolo zistené, že Ing. Přemysl Coufal, CSc., bol už od detstva hlboko nábožensky založený. Súkromným individuálnym štúdiom získal teologické vzdelanie. V šesťdesiatych rokoch bol tajne vysvätený za rímsko-katolíckeho duchovného a neskôr dosiahol aj hodnosť opáta rádu benediktínov. Často cestoval do zahraničia, najmä do krajín západnej Európy, kde navštevoval kláštory a rehoľné domovy. Udržiaval široké kontakty s predstaviteľmi rímsko-katolíckej a inej cirkvi doma i v zahraničí. Nadväzoval aj vzťahy s československou kňažskou emigráciou. Vďaka týmto kontaktom mal dobrý predľad o situácii v cirkvi aj mimo územia republiky.
Pozornosti ŠtB však neuniklo ani jeho široké vzdelanie a mimoriadné schopnosti.
O jeho vzťahu k viere a postavení v cirkvi vypovedali viacerí svedkovia.
Jeho rodičia Zdeňka a Leopold Coufaloví, ako aj blízki spolupracovníci Marta Adame, Štefan Halienka, Ing. Angela Kopčová, Ing. Ľudmila Lajčáková, Ing. Vladimír Mišík, Ing. Kamil Morvay, Ing. Bohumír Pechočiak, Ing. Martin Švec, Ing. Libor Taliga a ďalšie osoby potvrdili, že Ing. Coufal, CSc. bol hlboko veriacim katolíkom. Mnohí z menovaných sa zároveň domievali, že nebol len radovým veriacim, ale že bol aj kňazom, či dokonca vyšším cirkevným hodnostárom.
Aké postavenie mal Ing. Coufal, CSc. v cirkvi, bolo zistené najmä výpoveďami svedkov z radov duchovných, ako napr. Petra Dubovského, Juraja Gaburu, Martina Hrbču, Petra Jaďuďa, Stanislava Jordana, Stanislava Krátkého, Jána Malého, Jozefa Maráška, Antona Vanču a Milana Vavríka, ale aj výpoveďami ďalších svedkov, Jozefa Mužilu, Františka Halása a Ing. Jána Bicka.
Z výpovede svedka Jozefa Maráška vyplýva aj tá skutočnosť, že o postavení Ing. Coufala, CSc. v cirkvi mali vedomosť aj niektorí cirkevní hodnostári vo Viedni. Potvrdil tiež, že sa menovaný v zahraničí stretával s veriacimi a ich predstavenými.
O takýchto kontaktoch, ako aj o nadväzovaní vzťahov s našou kňažskou emigráciou sa zmienili aj svedkovia Anton Vančo, Štefan Halienka, Martin Hrbča, Ing. Vladimír Mišík, Ing. Kamil Morvay, Ing. Libor Taliga a Ing. Ján Bicko.
Ako však vyplýva z výpovedí väčšiny svedkov z radov príbuzných, priateľov a spolupracovníkov, Ing. Coufal, CSc. sa o svojom tajnom vysvätení, o svojich vzťahoch v duchovnej sfére a o účele svojich zahraničných ciest málo zdôveroval. V tejto súvislosti svedok Jozef Marášek, ktorý sa rovnako ako Ing. Coufal, CSc. zaujímal o život cirkvi v zahraničí, uviedol, že sa mu menovaný pred odchodom na poslednú zahraničnú cestu zdôveril s tým, že na požiadanie Vatikánu má vypracovať správu o situácii v cirkvi u nás.
Ďalším vyšetrovaním bolo zistené, že už v polovici roku 1980, kedy si Ing. Coufal, CSc. vybavoval poslednú zahraničnú cestu, začala ŠtB pracovať okolo jeho osoby. Z jeho žiadosti o vydanie vycestovacej doložky zo dňa 25.7.1980 totiž vyplýva, že u orgánov pasov a víz v Bratislave bol blokovaný I. Správou FMV v Prahe. Ďalej z nej vyplýva, že bola podaná protekčne a že k vydaniu vycestovacej doložky došlo iba vďaka súhlasu blokujúceho orgánu, o ktorý požiadala intervenujúca osoba.
Týmto zisteniam korešpondujú aj ďalšie dôkazy. Svedkyňa Anna Machovičová uviedla, že sa jej menovaný zmienil o tom, že má problémy s vybavovaním vycestovacej doložky a že sa v tejto veci obrátil o pomoc na ich spoločného známeho RNDr. Štefana Drgoňa, CSc. Aj keď toto tvrdenie nemohlo byť preverené výpoveďou RNDr. Štefana Drgoňa , CSc., pretože zomrel krátko po smrti Ing. Coufala, CSc. bolo však potvrdené svedkom Ing. Milanom Gregušom, vtedajším pracovníkom XII. správy FMV v Bratislave, ktorý sa s RNDr. Drgoňom, CSc. kontaktoval. Z výpovede svedka vyplýva, že vycestovaciu doložku vybavoval prostredníctvom I. správy FMV, teda tej, ktorá Ing. Coufala, CSc., blokovala.
Ďalšie udalosti, ktoré nasledovali po absolvovaní poslednej zahraničnej cesty Ing. Coufala, CSc. v roku 1980 nasvedčovali tomu, že blokácia a na druhej strane udelenie súhlasu na vycestovanie sledovali osobitný zámer. Potvrdzuje to predovšetkým osobná prehliadka, ktorej bol menovaný pri návrate z uvedenej cesty podrobený na hraničnom priechode v Bratislave-Devínskej Novej Vsi dňa 2.10.1980.
Ako ukázali výsledky vyšetrovania, osobnú prehliadku nariadila I. Správa FMV v Prahe. Jej účelom bolo získať ďalšie poznatky a kompromitujúci materiál o činnosti Ing. Coufala, CSc. v cirkevnej sfére a na základe nich ho spolu s doterajšími poznatkami o jeho činnosti donútiť ku spolupráci. Dôkazom toho sú napokon aj následné výsluchy a sledovanie jeho osoby ŠtB.
O vykonaní osobnej prehliadky, prípadne aj o sledovaní a výsluchoch sa Ing. Coufal, CSc. zmienil viacerým osobám, napr. Ing. Angele Kopčovej, Ing. Ľudmile Lajčákovej, Ing. Kamilovi Morvayovi, Ing. Bohumírovi Pechočiakovi, Ing. Ladislavovi Sajkovi, Ing. Liborovi Taligovi, Petrovi Dubovskému, Jánovi Malému, Jozefovi Maráškovi, Milanovi Vavríkovi, Gustávovi Ribanskému, Ing. Jánovi Bickovi, Borisovi Ferjenčíkovi, Pavle Klíčovej a Anne Machovičovej. Z výsluchov niektorých svedkov vyplýva, že sa Ing. Coufal, CSc. zdôveril aj s tým, že Štb požaduje od neho spoluprácu. Táto skutočnosť je zrejmá z výpovedí Ing. Ľudmily Lajčákovej, Ing. Libora Taligu, Milana Vavríka, Anny Machovičovej a Ing. Kamila Morvaya.
O aký druh informácii mala záujem ŠtB, dokumentuje výpoveď svedka Ing. Kamila Morvaya. Z nej vyplýva, že išlo o informácie z oblasti tajnej cirkvi.
Ďalšie zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že Ing. Coufal, CSc. si bol vedomý toho, že sa ho ŠtB snaží donútiť k spolupráci na základe kompromitujúcich materiálov. Niektorým svedkom sa totiž zmienil o tom, že ŠtB vedela všetko o jeho počínaní v zahraničí, že už tam si všimol, že je sledovaný, že mu pri osobnej prehliadke pri návrate zo zahraničnej cesty zobrali prospekty, že mu bol niekým bez jeho vedomia z pracoviska zapožičaný jeho telefónny záznamník, že sa ho pri výsluchoch dotazovali na emigrantov, konkrétne aj na Piusa Krivého, s ktorým bol v kontakte a podobne.
Ďalšie závažné informácie v uvedenom smere boli však získané z bezprostrednejších zdrojov, než sú uvedené svedecké výpovede. Bol zadovážený prísne tajný spis I. Správy FMV osobný podzväzok č. 10442 391 založený na Ing. Přemysla Coufala, CSc.,(tvorí utajovanú časť vyšetrovacieho spisu). Boli však vypočutí aj príslušníci ŠtB.
Týmito dôkazmi bolo jednoznačne potvrdené, že I. Správa FMV- spravodajská služba (rozviedka) chcela za súčinnosti podriadenej zložky Oblastného odboru v Bratislave získať ku spolupráci Ing. Přemysla Coufala, CSc. Menovaný mal byť zapojený do získavania poznatkov z oblasti cirkvi v prepojení na zahraničie, mal preniknúť do centier kňažskej emigrácie vrátane Vatikánu, Slovenskej charity vo Viedni a Svetového kongresu Slovákov.
Prípad Ing. Coufala, CSc. rozpracovávali príslušníci ŠtB Miloš Dospiva, krycím menom Kotva, referent 31. odboru I. Správy FMV v Prahe a JUDr. Anton Obranec, referent Oblastného odboru I. Správy FMV v Bratislave.
Obaja menovaní zhodne vypovedali, že Ing. Coufala, CSc. začali rozpracovávať v roku 1980 na základe obdržaného poznatku o jeho nelegálnej činnosti v cirkvi a úzkych kontaktoch s cirkevnými predstaviteľmi v zahraničí. V rámci zhromažďovania ďalších poznatkov zistili, že v minulosti už spolupracoval 10 rokov so štátnou bezpečnosťou, konkrétne so Správou ŠtB v Bratislave na úseku ochrany ekonomiky. JUDr. Obranec naviac uviedol, že z titulu uplatnenia požiadavky blokácie v rámci realizovaného prípadu sa dozvedel aj o zámere Ing. Coufala, CSc. vycestovať v druhej polovici roku 1980 do zahraničia, do krajín západnej Európy. Z uvedeného dôvodu mu nechal vykonať pri návrate osobnú prehliadku, v rámci ktorej sa uňho našli nahrávky liturgických obradov a literatúra, z ktorých časť nebola vhodná na rozmnožovanie v našej republike.
Svedkovia Miloš Dospiva a JUDr. Anton Obranec ďalej uviedli, že po zhromaždení potrebných poznatkov pristúpili ku kontaktovaniu sa s Ing. Coufalom, CSc. ešte koncom roku 1980. Svedok Dospiva pre odstup času nevedel uviesť, koľkých stretnutí sa zúčastnil spoločne s JUDr. Obrancom, JUDr. Obranec však jednotlivé kontakty upresnil. Uviedol, že k prvému kontaktu, t.j. k typovaciemu pohovoru došlo v decembri 1980 pred Vianocami a že o sprostredkovanie stretnutia požiadal jedného z príslušníkov ŠtB, ktorý už v minulosti prišiel do styku s Ing. Coufalom, CSc. Pri výsluchu zistil, že Ing. Coufal, CSc. vypovedal pravdivo o svojej nelegálnej činnosti v cirkvi, o prenášaní tajných správ do zahraničia, o situácii cikvi u nás, o organizovaní tajných vysviacok kňazov v zahraničí a o ďalších skutočnostiach.
Svedok ďalej uviedol, že potom sa uskutočnili ešte dve schôdzky, v rámci ktorých poskytol Ing. Coufal, CSc. ďalšie informácie a priniesol aj písomne vypracované správy. Svedok Miloš Dospiva uviedol, že schôdzky s menovaným mali dobrý priebeh, uskutočnili sa v priateľskej atmosfére. Stačilo mu niečo naznačiť a sám postupne o veciach hovoril. Nebolo schôdzky, na ktorú by nedoniesol niečo nové, napriek tomu však bolo na ňom vidno, že vie toho ešte viac. Javil sa mu ako silný človek povahou i telesným vzrastom a ako človek plný elánu.
JUDr. Obranec ho charakterizoval ako čestného, pracovitého, skromného a inteligentného človeka. Zdal sa mu však psychicky labilnejší.
Pokračovanie v budúcom čísle.
Vladimír PAVLÍK
Dodatok: PROSÍM VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO KAUZE NIEČO VEDIA, ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM.