--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Budú vrahovia P. Coufala potrestaní?
Zdroj: NN Ročník........: 0003/034 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: . . Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

5. časť

Z funkcionárov ZNB bol vypočutý aj JUDr. Štefan Lastovka, zástupca náčelníka Odboru všeobecnej kriminality Mestskej správy VB v Bratislave. Uviedol, že keď prišiel na miesto činu, viacero príslušníkov bezpečnosti stálo na chodbe a čakalo na nejakých príslušníkov štátnej bezpečnosti, asi z Prahy a že sa z toho dôvodu nevykonávala ani ohliadka. Ani jemu nebolo umožnené vojsť do bytu.

V tomto smere je výpoveď svedka v rozpore s tvrdeniami ostatných svedkov. Z výpovedí najmä Jána Adamíka a JUDr. Ondreja Kukuka však vyplýva, že do bytu Ing. Coufala, CSc. sa najprv dostavil výjazd Obvodnej správy ZNB Bratislava IV, potom výjazd Mestskej správy VB v Bratislave a až po vykonaní ohliadky mala vec prebrať štátna bezpečnosť. Je pravdepodobné, že JUDr. Lastovkovi nebolo umožnené vojsť do bytu až po vykonaní ohliadky, lebo pokyn, že vec preberie štátna bezpečnosť, bol vyšetrovateľom obdržaný až počas ohliadky.

V osobe, ktorá sa JUDr. Jaroslavovi Tomanovi pred bytom Ing. Coufala CSc. legitimovala a ktorého registroval technik Obvodnej správy ZNB Bratislava IV. Ernest Kálman, bol stotožnený svedok Miloš Dospiva.

V tejto súvislosti svedkovia Miloš Dospiva a JUDr. Anton Obranec uviedli, že keď sa Ing. Coufal, CSc. na dohodnuté stretnutie 25. februára 1981 nedostavil, volali mu do zamestnania. Keď im bolo oznámené, že sa v práci nenachádza, zašli k nemu po pracovnej dobe na byt. Keďže im nikto neotváral, dohodli sa, že ráno JUDr. Obranec zatelefonuje opätovne do zamestnania a svedok Dospiva zájde na jeho byt a keď ho nenájdu, odcestuje späť do Prahy.

Svedok Dospiva priznal, že bol práve pred bytom Ing. Coufala, CSc., keď menovaného našli mŕtveho. Potom sa poinformoval čo sa stalo a odišiel na Oblastný odbor I. Správy FMV v Bratislave. Odtiaľ nechal vo veci vyrozumieť JUDr. Obranca. Ešte v ten deň odcestoval do Prahy.

Prítomnosť ďalších osôb pri nájdení mŕtvoly Ing. Coufala, CSc. a pri prehliadke miesta činu nebola zistená.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu, ako aj z fotodokumentácie založenej v pôvodnom vyšetrovacom spise vyplýva, že prakticky v celom jednoizbovom byte, okrem balkónu, sa nachádzali stopy krvi. Miesta nálezu krvných stôp boli dokumentované v podstate zhodne, ako ich zaznamenala MUDr. Janka Oberučová. Krvné stopy boli zistené vo WC na dvierkach ku plynomeru a na plynomere, v predsieni pri vchodových dverách na podlahe, v kúpelni v umývadle, vo vani, na stene, v kuchyni na podlahe, na kuchynskom dreze, na dverách vedúcich z kuchyne do izby, v izbe na skrinke, na stene, na podlahe, na záclone. Išlo o krvné stopy vo forme striekancov, kvapancov, mazancov a stečenej krvi. V zápisnici o ohliadke miesta nálezu mŕtvoly sa tiež konštatoval nález zakrvavených predmetov obdobne, ako v zápisnici MUDr. Oberučovej o ohliadke mŕtvoly. V zápisnici sa naviac konštatuje, že ističe v skrinke boli v polohe "vypnuté", v obývacej izbe na stole okrem iných predmetov boli aj sviečka a cigarety Olympia. V záverečnej časti zápisnice je poznamenané, že pracovníkmi odboru kriminalisticko-technických expertíz Mestskej správy VB v Bratislave boli zaistené biologické stopy, vlákno z ulomeného kľúča zo skrinky v izbe, úlomok skla s krvnou stopou z izby a vlasy z koberca v izbe a z hlavy mŕtvoly. V tejto súvislosti treba však konštatovať, že napriek tomu, že zaistenie uvedených stôp bolo poznamenané v zápisnici, v spisovom materiáli sa nenachádza zmienka o ich vyhodnotení. Z vyššie uvedených dôkazov vzťahujúcim sa k okolnostiam nájdenia mŕtvoly vyplýva, že svedkovia JUDr. Rudavský a JUDr. Toman vypovedali o rozdielnej polohe nájdenej mŕtvoly. Treba však uviesť, že svedok Rudavský nebol na mieste nálezu mŕtvoly, o veci bol informovaný iba sprostredkovane očitým svedkom Némethom. U svedka Németha je preto väčší predpoklad, že si na skutočnosti lepšie pamätá, než svedok Rudavský. Pokiaľ ide o svedka JUDr. Tomana, nie je vylúčené, že menovaný videl mŕtvolu v inej polohe, než je to dokumentované inými dôkazmi.

Je však zrejmé, že mŕtvolu musel takto vidieť až po tom, čo ňou bolo hýbané z titulu lekárskej ohliadky. Naviac treba uviesť, že po násilnom otvorení bytu Ing. Coufala, CSc. bolo dostatočným dôkazovým materiálom dokumentované, že s mŕtvolou nebolo hýbané až do príchodu ohliadajúcej lekárky MUDr. Oberučovej.

Pokiaľ ide o otázku, či v čase nájdenia mŕtvoly fungovalo v byte nebohého elektrické osvetlenie, túto okolnosť sa nepodarilo dôkazmi objasniť. Zo zápisnice o ohliadke miesta nálezu mŕtvoly, ako aj z fotodokumentácie a výpovedí svedkov Holeca, Machovičovej a Klíčovej vyplýva, že Ing. Coufalovi, CSc. v období krátko pred jeho smrťou nefungovalo elektrické osvetlenie. Žiaden zo svedkov, ktorý bol v byte Ing. Coufala, CSc. po nájdení mŕtvoly, sa nevedel rozpamätať, či fungovalo osvetlenie, alebo či ho skúšal. Zo zápisnice z ohliadky miesta nálezu mŕtvoly však vyplýva, že v čase vykonávania ohliadky boli ističe vypnuté. Vzhľadom na celkový rozsah zadovážených dôkazov, a teda celkové výsledky vyšetrovania možno predpokladať, že v čase úmrtia už fungovalo osvetlenie a ističe boli vypnuté až z titulu nájdenia mŕtvoly z bezpečnostných dôvodov. Nie je však vylúčená ani tá možnosť, že ističe z obáv pred možným výbuchom plynu vypol samotný Ing. Coufal, CSc. Z dôkazov totiž vyplýva, že svoju smrť chcel urýchliť aj otravou zemným plynom.

Podľa záznamu ohliadajúcej lekárky a zápisnice o ohliadke miesta nálezu mŕtvoly nebohý mal košelu i zelený sveter klínovite roztrhnuté a miestu poškodenia tohto odevu korešpondovalo povrchové zodretie kože na chrbáte. V dolnej časti knižnice bol pritom zalomený kľúč a na jeho zvyšnej zasunutej časti bolo zachytené zelené vlákno. Z týchto zistení možno usudzovať, že nebohý pred svojou smrťou padol na knižnicu, pričom pri zošmyknutí sa zavadil o kľúčik, váhou svojho tela ho zlomil a roztrhol si pritom košeľu a sveter. Keďže bol sveter nájdený na stoličke, možno predpokladať, že si ho nebohý po páde vyzliekol v čase, keď si spôsobil zranenia na rukách, resp. niektoré z týchto zranení, pretože sa sveter nezachoval (bol zničený na Ústave súdneho lekárstva LF UK po tom, čo ho matka nebohého odmietla prevziať) a v uvedených zápisniciach niet zmienky o tom, či sa na svetri nachádzala krv alebo nie. Z uvedeného dôvodu sa nemožno jednoznačne vyjadriť ani k tomu, či nebohý padol na knižnicu v šokovom stave dôsledkom rezných rán na rukách, alebo či išlo o náhodný pád, alebo zošmyknutie. Po vykonanej ohliadke bola mŕtvola odvezená na Ústav súdneho lekárstva Lekárskej fakulty UK v Bratislave za účelom vykonania súdnej pitvy. Znalecký posudok z odvetvia súdneho lekárstva podali Prof. MUDr. Milan Kokavec, DrSc. a MUDr. Jaroslav Sochor.

Podľa záverov znaleckého posudku uvedených znalcov bezprostrednou príčinou smrti Ing. Přemysla Coufala, CSc. bolo vykrvácanie z ciev v oblasti rozsiahlych dostatočne hlbokých rezných rán v oboch lakťových jamách a na oboch predlaktiach. Vonkajšou ohliadkou bola zistená rozsiahla odierka na čele, rozsiahle hlboké rezné rany v oboch lakťových jamách a v dolnej časti oboch predlaktí na palcovej strane s porušením viacerých ciev a viaceré krátke zreteľne povrchové nárezy na bruškách pravého ukazováka prostredného prsta. Vnútornou prehliadkou bolo zistené minimálne difúzne prekrvácanie lebečných pokrývok v čelovej oblasti, hniloba vnútorných orgánov stredného stupňa, zreteľné odkrvenie vnútorných orgánov, bodkovité krvné výronky pod podpľúcnicou a vnútroblanou srdca, kôrnatenie vencovitých tepien srdca, pľúcnych tepien a srdcovnice stredného stupňa a žlčníkové kamene.

Ďalej podľa záverov znaleckého posudku v oboch lakťových jamách a v dolných častiach oboch predlaktí vznikli v dôsledku miestneho účinku rezného nástroja s ostrou reznou hranou. Odierka na čele vznikla miestnym účinkom neveľkou silou predmetom s veľkou pomerne rovnou styčnou plochou. Nevýrazné plytké zárezy na bruškách pravého ukazováka a pravého stredného prsta vznikli miestnym účinkom rezného nástroja pohybujúceho sa len na krátku vzdialenosť pri neveľkom tlaku nástroja na brušká prstov. Tieto zárezy boli spôsobené žiletkou. Ide o typický nález pri samovraždách. Pri pitve neboli zistené žiadne známky násilia, menovite nie známky zápasu alebo sebeobrany. Neboli zistené ani chorobné stavy, ktoré by so smrťou súviseli.

Z výsledkov laboratórnych vyšetrení vyplýva, že nebohý nebol v čase smrti pod vplyvom alkoholu.

Podľa znalcov, mechanizmus potrebný na vznik vyššie uvedených rezných rán na horných končatinách nevylučuje možnosť spôsobenia takých rán samotným poškodeným. Zastavením krvácania z rezných rán v lakťových jamách a na predlaktiach bezprostredne po vzniku rán, resp. v krátkom čase po ich vzniku bolo možné smrti zabrániť. Vzhľadom na rozvoj posmrtných zmien s prihliadnutím na predpokladanú priemernú teplotu vykurovaného bytu znalci predpokladajú, že k smrti Ing. Coufala, CSc. došlo približne 24.2.1981. Ďalším vyšetrovaním bolo zistené, že byt Ing. Coufala, CSc. upratali na pokyn vyšetrovateľa Obvodnej správy ZNB Bratislava IV Ondreja Maráka svedkyne Anna Machovičová a Pavla Klíčová. Prvýkrát boli v byte v piatok, t.j. dňa 27.2.1981 spoločne s nájomníkmi vchodu Rudolfom Huberom z 8. poschodia a Ing. Eugéniou Kiselyovou zo 7. poschodia. Svedkyne Klíčová a Machovičová uviedli, že boli zhrozené tým, čo videli. S upratovaním hneď nezačali, iba zbežne prehliadli byt, namočili dlážku a zvesili krvou domazané záclony. Keď išli upratovať nasledujúci deň, pred bytom ich čakali dvaja muži, ktorí sa predstavili, že sú z bezpečnosti a odviezli ich na výsluch na Obvodnú správu Bratislava IV. Po výsluchu sa vrátili na byt. Upratovanie dokončili v nedeľu.

Obe svedkyne podrobne vypovedali k tomu, čo všetko si všimli v byte. Ic výpovede v podstate korešpondujú poznatkom obsiahnutým v zápisnici o ohliadke miesta nálezu mŕtvoly, v zázname ohliadajúcej lekárky MUDr. Oberučovej a fotodokumentácii. Iba v niektorých smeroch vypovedali odlišne, čo možno vysvetliť viacerými skutočnosťami. V prvom rade svedkyne videli byt až po vykonaní prvotných úkonov, teda v čase, keď bolo v byte mnohými vecami hýbané. Ďalej, na niektoré veci sa evidentne pri porovnaní s ostatnými dôkazmi nevedeli s istotou rozpamätať, resp. si pre odstup času niektoré veci mýlili. Napríklad, svedkyňa Machovičová uviedla, že v umývadle a vo vani v kúpeľni bolo omnoho viac zrazenej krvi, než je uvedené na fotodokumentácii. Na zemi v obývacej izbe našla rozšliapané cigarety. Podľa nej boli na plynovom sporáku otvorené všetky štyri kohútiky a uzáver plynu v zadnej časti sporáku bol zatvorený.

Obe svedkyne si však všimli aj také skutočnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že po byte okrem nich, ešte niekto chodil. Svedkyňa Machovičová uviedla, že založený kľúčik v skrinke knižnice pri ďalšom upratovaní nenašli. Túto istú skutočnosť potvrdila i svedkyňa Klíčová. Táto naviac uviedla, že si všimla, že v knižnici boli knihy porozhadzované, na stole v obývacej izbe boli veci inak uložené, než ich videla predtým pri upratovaní, z čoho jej bolo zrejmé, že nimi niekto hýbal. Mala dojem, že ich niekto z bezpečnosti kontroloval, či riadne upratujú.

V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že tieto pozorovania svedkýň boli pravdivé. ŠtB sa po smrti Ing. Coufala, CSc. z konšpiratívnych dôvodov rozhodla zahladiť stopy svedčiace o snahe získať Ing. Coufala, CSc. k spolupráci. Ešte v ten istý deň, ako bola nájdená mŕtvola, vykonali vo večerných hodinách tajnú domovú prehliadku príslušníci ŠtB JUDr. Anton Obranec, Milan Havlík a JUDr. Ján Tkáč. Nebolo zistené, že by našli niečo, čo by mohlo ohroziť ich konšpiráciu. Tajná prehliadka bytu príslušníkmi ŠtB bola teda ďalším dôvodom, prečo svedkyne Machovičová a Klíčová v niektorých smeroch vypovedali o stave v byte odlišne od dôkazov obsiahnutých v zápisnici o ohliadke miesta činu, v zázname ohliadajúcej lekárky MUDr. Oberučovej a vo fotodokumentácii. Mŕtvolu identifikovali dňa 2. 3. 1981 Zdeňka Coufalová a Anna Machovičová. Obe uviedli, že v pitevni im pitevní zriadenci mŕtvolu nechceli odkryť. Videli jej iba hlavu. Svedkyňa Coufalová uviedla, že jej syn mal viaceré zranenia na tvári, ktoré podľa nej nenasvedčovali samovražde. Napríklad, videla vrchnú peru natrhnutú asi na štyroch miestach, ľavé ucho zospodu odtrhnuté, na čele malú ranu, rozmačkaný nos, líce prevalené do mesiačika, na krku na ľavej strane rez, doudieranú tvár s červenými a modrými fľakmi, jedno oko úplne vypúlené, pod ním asi trojcentimetrový dlhý rez. Ďalej uviedla, že jej chceli odovzdať odevné zvršky, ale ona ich nechcela zobrať. Svedkyňa Machovičová uviedla, že tiež videla, že nebohý mal pravé oko vonku, druhú stranu tváre zmačknutú, nos maličký, inakšie pery, vľavo na čele ranu o veľkosti 5-korunáčky, ľavé ucho akoby natrhnuté, fialové, od ucha ku krku ako poškrabané. Potvrdila, že im boli núkané odevné zvršky i s nožom.

Ďalej svedkyne uviedli, že po identifikácii mŕtvoly zašli za pitvajúcim lekárom MUDr. Sochorom, ktorý sa pred nimi vyjadril, že išlo o samovraždu. Svedkyňa Coufalová však nadobudla dojem, že lekár nehovoril pravdu.

Ing. Coufal, CSc. bol pochovaný dňa 5. 3. 1981 v Hrubčiciach. Pochovával ho dekan Ján Malý. Menovaný uviedol, že nebohého pochovával ako farára.

Pohrebu sa zúčastnili viacerí príbuzní a spolupracovníci Ing. Coufala, CSc. Aj títo uviedli, že na tele nebohého videli zranenia, ktoré nenasvedčovali samovražde.

Otec Leopold Coufal má za to, že na čele bola rana ako prerazenina do kosti, Věra Foukalová videla ranu na čele niečim zalepenú, jedno oko vystúple, tenké rezy na posledných článkoch prstov, zranenie na ľavej strane hrdla, Věra Hornová si všimla na končekoch prstov, akoby žiletkou, zmenenú prepadnutú tvár, čelo niečim zapudrované a zdalo sa jej, že jedno oko pod zakrytým viečkom chýbalo. Stanislav Pazdera videl na čele jednu ranu, namodralé a zašpicatené končeky prstov. Eva Spurná a Přemysl Žalák si všimli ranu na čele, deformovaný nos a posledné články prstov. Eva Spurná mala tiež dojem, že chýbali zuby a že pod nechtami mal vpichy.

Pokračovanie v budúcom čísle.

Vladimír PAVLÍK

Dodatok: PROSÍM VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTOM KAUZE NIEČO VEDIA, ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM.