--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Vládnu na Slovensku politickí hlupáci?
Zdroj: NN Ročník........: 0003/034 Str.: 015
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: . . Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Touto otázkou sa zaoberám asi 20 mesiacov a súčasná politická a hospodárska realita mi dáva za pravdu. Všetky strany a hnutia, ktoré po novembri 1989 kandidovali do SNR a neskôr do NR SR, svojich občanov prasprosto podviedli. Preto ako pľuvanec najhrubšieho zrna pôsobia na mňa rôzne výzvy týchto politických "prostitútov", keď cestou masmédií sa dovolávajú politickej kultúry a morálky. Možno ich podeliť na dve základné skupiny. Klamári z koalície a hlupáci z opozície. Napriek tomu, že pred vlastnými občanmi kydajú jeden na druhého, v jednom si veľmi dobre rozumejú. Je to hrabanie do vlastného vrecka.

Paradoxom ostáva, že táto politická spodina trpí ešte komplexom, že sú pre Slovensko nenahraditeľní. Dokonca si našli aj hlavného vinníka, Vladimíra Mečiara. Škoda však, že už si nedokážu spomenúť, ako ešte pred dvoma rokmi, aj ich zásluhou, morálne a ekonomicky devastoval Slovensko. Neviem, akým právom dnes kritizuje púťový prevracač kabátov Milan Kňažko bezcharakternosť a túžbu po osobnej moci Vladimíra Mečiara. Veď v roku 1991 ho v televíznom prejave, ktorý pripravil Igor Cibula, špecialista na dezinformácie "ala KGB", verejne obhajoval a robil z neho slovenského martíra, ktorý mimo iného musí bojovať aj proti zlým Čechom. A keď sme pri tomto tzv. slovenskom tribúnovi nežnej revolúcie, netreba z neho robiť hrdinu len preto, že dva mesiace pred novembrom 1989 vrátil titul "zaslúžilého umelca." Škoda len, že NEVRÁTIL AJ VŠETKY PENIAZE, KTORÉ ZA TENTO TITUL OD SVOJICH KOMUNISTICKÝCH CHLEBODARCOV PODOSTÁVAL.

Nerobme hrdinu z Rudolfa Filkusa, ktorý teraz kritizuje Mečiara. Veď pokiaľ mu bolo umožnené robiť v jeho mene kariéru, potiaľ mu slúžil. Keď ho nedávno veľký vodca odkopnul, tak mu teraz nevie prísť na meno.

Nehľadajme spásu u Jána Čarnogurského, v skutočnosti predĺženej ruky Vladimíra Mečiara. Bol to práve tento tzv. kresťan, ktorý terajšiemu predsedovi vlády pomohol v situácii, po ktorej mohol definitívne zmiznúť z politickej scény. Bol to Ján Čarnogurský a František Mikloško, ktorí v roku 1991 podrazili ministra vnútra Antona Andráša v jeho boji s Mečiarom, hoci bol z ich vlastného hnutia. (NN -č. 2,3/1992)

Všetci tí, ktorí sa po novembri 1989 dostali na Slovensku do vládnych a poslaneckých funkcií sa spoluzúčastňovali na zločinoch voči vlastnému národu. Vypracovanie a schválenie takých zákonov, ktorých dieravosť umožnila vytvorenie novej kasty ekonomických mafií, ktoré z vekslákov a kriminálnych živlov urobili vážených občanov, mi kladie do úst závažnú otázku: "Tí vládní činitelia, ktorí tieto zákony pripravovali a tí poslanci, ktorí ich shválili, robili to vedome, alebo nevedome?"

Pokiaľ to robili vedome, tak ich titulujem ako POLITICKÝCH DAREBÁKOV. Pokiaľ to urobili nevedome, tak ich titulujem ako NEKVALIFIKOVANÝCH, ALEBO MENEJ KVALIFIKOVANÝCH HLUPÁKOV. Preto si aj myslím, že ľudia tohoto typu patria do troch zariadení. Do väzenia, do liečebne pre duševne chorých a na školské inštitúty, kde sa im dostane patričné vzdelanie.

Vladimír PAVLÍK