--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Budú vrahovia P. Coufala potrestaní?
Zdroj: NN Ročník........: 0004/001 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
6. časť
Zo spolupracovníkov napríklad Marta Adame uviedla, že nebohý mal preliačeninu na čele, zvláštny, tenký prepadnutý nos, prsty akoby prejdené valcom. Podľa Ing. Libora Taligu mal nos zdeformovaný, umelo dotváraný, na čele mal zranenie ako prevalenie lebky, plasticky zakryté, prsty ako doudierané, namodralé, ústa mal nabok a tvár ako dobitú. Podľa Ing. Ignáca Zbončáka mal tvár úzku stiahnutú, zmenený nos. Obdobne vypovedali i ďalší účastníci pohrebu. Svätopluk Gefing videl ranu na čele niečim zapudrovanú a fialové nechty pôsobili podľa neho neprirodzene. Podľa Vladimíra Mezla a Miloslava Skopala mal modré nechty a na čele zapudrované zranenie. Niektorí z menovaných svedkov registrovali aj rezné rany na zápästiach.
Pri dovoze telesných pozostatkov Ing. Coufala, CSc. do Hrubčíc boli prítomné kostolníčka Vojtěška Rihošková a Vlasta Kabilková. Podľa svedkyne Rihoškovej mal nebohý okrem rezných rán na zápästiach i po obvode ľavého zápästia kožu ružovej farby v podobe prúžku ako od prádelnej šnúry, nešlo však o zárez do kože. Na čele mal rozsiahle zranenie ako dlaň neurčitého tvaru so zodratou kožou, menšiu ranu mal za obočím vľavo na spánku o dĺžke asi 2 cm, prsty mal pomačkané a pod nechtami začernalé. Priznala, že mala záujem rozopnúť košeľu nebohého a pozrieť si ostatné časti tela, keď však rozopla prvý gombík, išlo okolo práve vozidlo VB, čoho sa obe zľakli a od ďalšej prehliadky tela upustili.
Obdobne vypovedala i Vlasta Kabilková. Pri hodnotení vyššie uvedených svedeckých výpovedí a porovnaní s ostatným dôkazovým materiálom treba konštatovať, že mnohé pozorovania svedkov boli laické. Je síce pravdou, že nepatrné rozdiely boli v nálezoch pri vonkajšej ohliadke mŕtvoly znalcami a ohliadajúcou lekárkou, tieto boli však ďalšími dôkazmi odstránené. Zmeny na telesných pozostatkoch, ktoré registrovali svedkovia mimo nálezov zistených pri pitve nastali dôsledkom pitvy a prirodzených posmrtných zmien. Okrem znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva nasvedčujú tomu i výpovede oboch znalcov, ohliadajúcej lekárky a závery kontrolného znaleckého posudku.
MUDr. Janka Oberučová zotrvala na objektívnosti správy, ktorú napísala. Uviedla, že zaznamenala do nej všetko, čo zistila vlastným pozorovaním a prehliadkou zomrelého. Prof. MUDr. Milan Kokavec prehlásil, že sa pridržiava pôvodne podaného znaleckého posudku. Ku povrchovým zodretiam pokožky na chrbáte, drobnej odrenine kože hnedej farby na spánku vľavo, drobnému zodretiu pokožky na zadnej časti krku vpravo, drobnej odrenine na brade, drobnej odrenine na čele vľavo a drobnej tržnozhmoždenej rane na obočí vľavo, ktoré obsahovala naviac správa ohliadajúcej lekárky MUDr. Oberučovej, uviedol, že tieto poranenia nejavili podľa neho známky vzniku zaživa, mohlo ísť o hojací proces a niektoré poranenia mohli zmiznúť umytím mŕtvoly a preto ich znalci nemuseli registrovať.
Ďalej uviedol, že z vlastnej iniciatívy vykonali sérologické vyšetrenie vzorky krvi z dýky, ktorá bola privezená na Ústav súdneho lekárstva LFUK a toxikologicko-chemické vyšetrenie. Uvedenými vyšetreniami bolo zistené, že na dýke bola ľudská krv skupinovej príslušnosti "O"Rh negatív, teda takej, akú mal Ing. Coufal, CSc. Toxikologicko-chemickým vyšetrením bol zistený metan v pľúcnych skliepkoch, z čoho vyplýva, že nebohý vdýchol iba malé množstvo plynu, ktoré nespôsobilo otravu kysličníkom uhoľnatým. Prítomnosť liečív v krvi nebola zistená.
Vystúple oko po pitve vysvetlil možnosťou vzniku vnútroočného tlaku následkom tvorby plynov a hnilobných zmien. Hnilobným procesom odôvodnil aj zmeny, ktoré svedkovia videli na prstoch. Poznamenal tiež, že rozsach zranení neviedol okamžite ku smrti, viedol najprv k šokovému stavu z krvácania, počas ktorého sa poškodený mohol pohybovať v priestore bytu a spôsobiť si ďalšie drobné povrchové zranenia. Pri včasnej pomoci sa dalo smrti zabrániť.
Znalec MUDr. Jaroslav Sochor sa jednoznačne k nálezom konštatovaným naviac MUDr. Oberučovou nevedel pre viacročný odstup vyjadriť. Uviedol však, že podľa povahy nešlo o zranenia, ktoré by boli významné pre závery znaleckého posudku, lebo nemohli ohroziť život a nemohli ani vysvetliť jeho smrť iným spôsobom. Zmeny, ktoré pozorovali na tele nebohého svedkovia, považuje tiež za dôsledky hnilobného procesu. Vnútorne je presvedčený, že išlo o samovraždu. Dodal, že od svedkyne Coufalovej vie, že nebohý trpel depresiami, uzavretosťou a plačlivosťou. Zistilo sa, že bol aj liečený na psychiatrii.
Kontrolný znalecký posudok z odvetvia súdneho lekárstva podali Doc. MUDr. Přemysl Strejc, DrSc. a MUDr. Michal Beran z Ústavu súdneho lekárstva LF UK Praha.
Znalci v záveroch svojho posudku uviedli, že z predloženej súdno-lekárskej dokumentácie možno usudzovať na správnosť súdnolekárskych záverov znalcov Prof. MUDr. Kokavca, DrSc. a MUDr. Sochora. Ku zraneniam, ktoré uviedla vo svojej správe MUDr. Oberučová, naviac oproti zraneniam konštatovaným v pitevnom protokole, uviedli, že uvedené zranenia vznikajú násilím tupým predmetom neveľkej intenzity, poznamenali však, že podmienky k prehliadke zomrelého sú spravidla v podstate lepšie v pitevni, než na mieste ohliadky mŕtvoly (naznačovali tým, že niektoré konštatované drobné zranenia nemuseli byť v skutočnosti zraneniami). Pokiaľ ide o zmeny na tele nebohého, ktoré uvádzali svedkovia na rozdiel od nálezov zistených pri pitve, znalci uviedli, že pre tieto pozorovania svedkov nie sú žiadne podklady jednak v nálezoch znalcov, ani v správe MUDr. Oberučovej. Niektoré z uvádzaných zmien by bolo možné vysvetliť posmrtnými zmenami a stavom po pitve. Znalci však poznamenali, že svedkovia videli mŕtvolu až po značnom časovom odstupe po smrti, t.j. po 27. 2. 1981 po vykonanej pitve.
Pri vyhodnocovaní dôkazov vzťahujúcim sa ku zraneniam na tele nebohého treba však zdôrazniť aj ďalšie skutočnosti. Žiaden zo svedkov nevidel mŕtvolu pred pitvou.
Z dôkazov zadovážených pred pitvou, najmä z vyhotovenej fotodokumentácie, vyplýva, že nebohý mal tvár, oči, nos, zuby i pery v obvyklej konfigurácii. Z fotodokumentácie vyhotovenej na Ústave súdneho lekárstva vyplýva aj táto skutočnosť, že ani zranenie na čele nebohého nebolo takého charakteru, že by išlo o poškodenie lebky. Z fotodokumentácie je zrejmé, že skutočne išlo o povrchovú odreninu kože tak, ako to do záznamu uviedla ohliadajúca lekárka a ako to konštatovali aj znalci pri pitve.
Ďalej treba v tejto súvislosti uviesť, že u mnohých svedkov zohral istú úlohu aj faktor času a emócie. Niektorým sa zdalo, že nebohý mal prsty načernalé, iným modré alebo fialové. Niektorým sa rana na čele javila ako prerazenina lebky, niektorým ako odrenina a podaktorí sa nevedeli vyjadriť, akého charakteru bolo toto zranenie. Emóciam najviac podľahla matka nebohého Zdeňka Coufalová. Pri výsluchoch vypovedala o tom, ktoré predmety si uschovala z bytu svojho syna na dôkaz toho, že jej syn bol rôznymi spôsobmi fyzicky týraný. Predložila napríklad hliníkový 20-litrový hrniec, na ktorom mala byť podľa nej priškvarená koža jej syna. Biologickou expertízou vykonanou Správou ZNB hl. mesta Bratislavy a Zsl. kraja v Bratislave bolo ustálené, že na hrnci neboli okrem fragmentov vlasov a chlpov žiadne iné biologické látky.
Svedkyňa predložila aj ďalšie predmety a odevné zvršky, ktoré mali dokumentovať prítomnosť krvi jej syna a teda i známky po mučení i v čase dlhšom pred smrťou. Tieto veci boli tiež predmetom biologickej expertízy. Na predložených veciach bola preukázaná prítomnosť krvi na bielej návliečke na paplón a na kovových manžetách. Na návliečke bola zistená ľudská krv skupinovej vlastnosti "O" a na kovových manžetových gombíkoch bola síce preukázaná prítomnosť krvi, ale pre jej nepatrné množstvo nebolo možné spoľahlivo určiť druhovú príslušnosť, ani skupinovú vlastnosť. Z výsledkov expertízy jednoznačne vyplýva, že na niektorých predmetoch bola zistená krv, táto skutočnosť však nenasvedčuje automaticky fyzickému mučeniu Ing. Coufala, CSc. Naopak, prítomnosť v krvi na uvedených predmetoch dokumentuje tú skutočnosť, že v byte nebohého skutočne bolo takmer všetko potriesnené krvou. Veď podľa znalcov sa nebohý pred smrťou po vzniku rezných rán na horných končatinách v šokovom stave ešte mohol pohybovať po byte. Dokonca také dôkazy, že boli nájdené zakrvavené predmety, ako napr. obal a papier od žiletiek, otvorenie kohútikov na plynovom šporáku a pod. len nasvedčujú tomu, že nebohý v čase páchania samovraždy hľadal vhodný zraňujúci predmet a spôsob rýchlejšieho usmrtenia. Svedkyňa Coufalová tiež uviedla, že jej syn bol za zápästie jednej ruky priviazaný bavlnenou šnúrou na prádlo a tak bol mučený, že mu bola tiež do úst vložená súčiastka od vodovodu, aby nemohol kričať, že mu telo škvarili zapaľovačom na plyn, čoho dôkazom má byť prepálená šnúra na zapaľovači a pod. Pre žiadne z týchto tvrdení svedkyne niet dôkazov. Naopak, z výsledkov vyšetrovania jednoznačne vyplýva, že syn svedkyne nebol ani predtým, ani v čase tesne pred smrťou mučený alebo bitý.
V priebehu došetrovania veci Mestskou správou VB v Bratislave vyšetrovateľ vyžiadal z Odboru kriminalistickotechnických expertíz MS VB v Bratislave znalecký posudok z biológie za účelom zistenia krvných stôp na jednom kuchynskom noži o dĺžke 27,2 cm, dvoch žiletkách a jednom kuse bavlnenej šnúry na prádlo, ktoré predložila matka nebohého. Znaleckým skúmaním bolo zistené, že krv sa nachádzala iba na dvoch kusoch žiletiek zjavne používaných, ktoré však pre nepatrné množstvo nepostačovali k ďalšiemu skúmaniu.
Vyšetrovateľ MS VB v Bratislave pribral do konania aj znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia klinickej, forenznej, vývojovej psychológie, Doc. PhDr. Gejzu Dobrotku, CSc. za účelom podania rekonštruktívneho znaleckého posudku. Podľa záverov tohto posudku pravdepodobnosť, že pri násilnej smrti Ing. Coufala, CSc. išlo o samovraždu, je pozitívne na hranici istoty a to jadnak na báze analýzy objektívnych okolností podľa dokumentácie, ako aj na základe rekonštrukcie osobnostného vývinu a anomálií poškodeného. Podľa znalca motívom samovraždy Ing. Coufala, CSc. bol akútny strach zo spoločenských následkov nezdaru "vykúpenia sa" z vydierania, pričom hlboké náboženské presvedčenie nestačilo kompenzovať tento paranoidne zafarbený strach. K týmto záverom posudku treba však podotknúť, že znalec vychádzal iba z dôkazov, zadovážených pri pôvodnom vyšetrovaní. Neboli mu teda známe tie skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri tomto vyšetrovaní, najmä pokiaľ ide o záujem ŠtB o osobu Ing. Coufala, CSc. a teda mu nebol jednoznačne známy motív samovraždy, aj keď správne predpokladal, že u nebohého išlo o strach zo spoločenských následkov, ktorý ďaleko prevýšil nad jeho náboženským presvedčením.
Pri hodnotení zadovážených dôkazov treba ďalej konštatovať, že niet dôvodu neveriť znalcom, ktorí podávali pôvodný znalecký posudok z odvetvia súdneho lekárstva, ani znalcovi Doc. PhDr. Dobrotkovi, CSc., ďalej MUDr. Oberučovej, znalcom ktorí podávali kontrolný znalecký posudok, ale ani svedkom, ktorí boli na mieste nálezu mŕtvoly z Obvodnej správy ZNB Bratislava IV a Mestskej správy VB v Bratislave. Ani jeden z menovaných neuviedol, že by bol niekým, hoci aj štátnou bezpečnosťou, ovplyvňovaný. Ovplyvňovanie nebolo zistené ani u vypočutých vyšetrovateľov VB, ktorí vyšetrovali úmrtie Ing. Coufala, CSc., JUDr. Vladimíra Címu, Ondreja Maráka a Ivana Hromníka. Aj keď podľa výpovede člena výjazdovej skupiny vyšetrovateľa VB JUDr. Ondreja Kukuka vec mala po ňom prevziať ŠtB, vyšetrovaním bolo zistené, ako už bolo vyššie uvedené, že ŠtB vec nepreberala na vyšetrovanie, vykonala v byte iba prehliadku, aj to až po vykonaní prvotných úkonov.
V tejto súvislosti treba však tiež uviesť, že nepochybne pri dôslednom prístupe vyšetrovateľov VB k vyšetrovaniu daného prípadu mnohé svedkami namietané skutočnosti mohli byť objasnené. Napríklad bolo zistené, že v koncepte vyšetrovacieho spisu Obvodnej správy ZNB Bratislava IV bol založený pokyn náčelníka Obvodnej správy JUDr. Antona Cicáka, ktorý v prípade jeho splnenia by bol viedol k objasneniu viacerých tých skutočností, ktoré boli zistené až týmto vyšetrovaním, ale pokyn zostal nesplnený. Bol adresovaný vtedajšiemu náčelníkovi oddelenia vyšetrovania VB Alojzovi Uhercovi, ktorý mal okrem iného prostredníctvom zástupcu náčelníka Obvodnej správy JUDr. Jaroslava Tomana zistiť pracovníkov I. Správy FMV, ktorí boli na mieste nálezu mŕtvoly. Svedok JUDr. Cicák si už pre odstup času nevedel spomenúť, odkiaľ získal informáciu o prítomnosti pracovníkov I. Správy FMV na mieste nálezu mŕtvoly (v skutočnosti išlo o jedného pracovníka Miloša Dospivu). Svedok Alojz Uherec sa zase vôbec nevedel rozpamätať na to, či uvedený pokyn vôbec videl. Nevšimol si ho ani vyšetrovateľ VB Ivan Hromík, ktorý úmrtie došetroval na Mestskej správe VB v Bratislave v roku 1982, hoci mal k dispozícii koncept vyšetrovacieho spisu Obvodnej správy ZNB Bratislava IV.
Svedkyňa Coufalová vo svojich sťažnostiach namietala i tú skutočnosť, že v čase smrti jej syna nájomníci počuli volanie o pomoc a hluk, akoby niekto sťahoval nábytok. K veci boli preto vypočutí aj viacerí nájomníci vchodu obytného bloku, v ktorom býval Ing. Coufal, CSc. (výsluch nájomníkov z iných vchodov neprichádzal do úvahy vzhľadom na spôsob architektonického riešenia obytného bloku). Ani jeden z vypočutých svedkov však uvádzané skutočnosti nepotvrdil. Bolo zistené, že susedmi Ing. Coufala, CSc. na 8. poschodí boli Zuzana Neubauerová a v protiľahlých bytoch Rudolf Huber a Ing. Peter Križan. Svedkyňa Neubauerová uviedla, že ona bola v čase úmrtia menovaného odcestovaná. Svedok Huber uviedol, že kritického večera sa zdržiaval u nájomníčky Alžbety Koczmannovej na 6. poschodí až do 22. hodiny. Potom sa vrátil domov, ale žiaden krik, ani hluk neregistroval. Ing. Peter Križan si pre odstup času nevedel spomenúť, či kritického večera sa zdržiaval vo svojom byte, alebo či bol u svojej manželky v byte na 1. poschodí. Nič podozrivé si však v tom období nevšimol.
Pokračovanie v budúcom čísle.
Vladimír PAVLÍK
Dodatok: PROSÍM VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO KAUZE NIEČO VEDIA, ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM.