--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Budú vrahovia P. Coufala potrestaní?
Zdroj: NN Ročník........: 0004/002 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
7. časť
K veci boli vypočutí aj ďalší nájomníci. Zo siedmeho poschodia boli vypočuté Ing. Eugénia Kiselyová, Taťjana Šidlová a Marta Turoková. Tesne pod bytom Ing. Coufala, CSc. bývala Marta Krejčová. Od jej výsluchu bolo upustené vzhľadom na jej zdravotný stav. Bola vypočutá jej suseda, nájomníčka Taťjana Šidlová. Menovaná uviedla, že v pondelok v noci sa strhla zo spánku na pomerne hlasný výkrik, ktorý jej pripadal ako zvierací a ktorý mal vzápätí klesajúcu tendenciu. Bezprostredne po tom počula rinčanie skla a po chvíľke nasledoval hlas nájomníčky Borsódyovej, čo ju prinútilo nevenovať veci pozornosť, lebo v rodine Borsódyovcov boli často hádky medzi 23. až 03. hodinou. Keď sa následne na to bavila so susedou Neubauerovou, ktorá sa zmienila o tom, že v byte Ing. Coufala, CSc. videla rozbité zrkadlo sekretára, uvedomovala si, že vtedy počula v noci rinčanie skla a že Borsódyovci nezvykli rozbíjať pri hádkach sklo, čo si u nich napokon aj overila. Ďalej uviedla, že v pondelok alebo v utorok cítila cesnakovú vôňu na schodišti.
V protiľahlých bytoch na 7. poschodí bývali Ing. Eugénia Kiselyová a Marta Turoková. Obe uviedli, že z bytu Ing. Coufala, CSc. kritického večera neregistrovali žiaden hluk, ani krik.
Zo 6. poschodia bola vypočutá Alžbeta Koczmannová a Mária Písečná, z bytov na 5. poschodí boli vypočutí Boris Ferjenčík a Helena Akácsová, z 2. poschodia Štefan Holocsy a z 1. poschodia Margita Divinková a Štefan Kľučka. Žiaden z menovaných nepostrehol také skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s uvedeným prípadom, okrem svedkýň Ing. Kiselyovej a Márie Písečnej, ktoré uviedli, že po smrti Ing. Coufala, CSc. videli niekoľko dní svietiť v komôrke nebohého svetlo. V tejto súvislosti treba však uviesť, že svetlo v komôrke mohli zabudnúť zhasnúť aj svedkyne Machovičová a Klíčová, ktoré v byte upratovali, aj keď tieto takúto možnosť nepripúšťajú, ale i príslušníci ŠtB, ktorí po nájdení mŕtvoly a vykonaní prvotných úkonov vykonali v byte tajnú prehliadku.
V sťažnostiach rodičov Coufalových sa namietala i tá skutočnosť, že v čase pred smrťou ich syna sa vo vchode obytného bloku, v ktorom býval ich syn, pohyboval neznámy muž, ktorý sa pred nájomníkmi mal vyjadriť, že je z poisťovne a že na 8. poschodí nikto nikdy nie je doma. Tohto muža rodičia Coufaloví stotožňujú s neznámym mužom, ktorý mal viackrát zvoniť na byt Janky Machovičovej v Košiciach, u ktorej sa nachádzal na návšteve ich syn a ktorý podľa nich sledoval ich syna. V tejto súvislosti sa podarilo zistiť, že prvotná informácia o mužovi, ktorý mal byť z poisťovne, pochádza od nájomníčky Márie Písečnej. Menovaná uviedla, že asi mesiac pred smrťou Ing. Coufala, CSc. bol u nej v byte starší, nižší, silnejší pán, ktorý sa jej spýtal, či si nedá poistiť byt. Keď odmietla, odišiel a viac ho už nevidela. Svedkyňa Janka Machovičová uviedla, že asi tri dni po odchode Ing. Coufala, CSc. trikrát zazvonil na jej byte neznámy muž, ktorý niekoho hľadal, ale ona mu neotvorila. Nepotvrdilo sa teda podozrenie, že neznámy muž z poisťovne sledoval Ing. Coufala, CSc. a jeho byt.
Svedkyňa Coufalová tiež uviedla, že pri pitve jej syna mali byť prítomní i študenti medicíny, ktorých mienka o príčine smrti bola odlišná od mienky znalcov. V tejto súvislosti žiadala vypočuť pitevného sanitára a študentov. Z existujúcej dostupnej dokumentácie Ústavu súdneho lekárstva LF UK v Bratislave bolo zistené, že dňa 27. 2. 1981, kedy sa konala pitva Ing. Coufala, CSc., sa na praktických pitevných cvičeniach nezúčastnil žiaden poslucháč do úvahy prichádzajúcich ročníkov V. a VI. ročníka LF UK. Pitevný sanitár Oskár Džurný sa pre odstup času na pitvu nepamätá. V priebehu vyšetrovania bol zadovážený i celý rad ďalších dôkazov, ktoré v spojitosti s ostatnými vyššie uvedenými dôkazmi potvrdzujú správnosť terajších záverov vyšetrovania príčin úmrtia Ing. Pěmysla Coufala, CSc. Jedná sa napríklad o spis MV SSR č. IM-27/Sť-1982 o prešetrení sťažnosti Zdeňky a Leopolda Coufalových, zdravotnú dokumentáciu Ing. Coufala, CSc., svedecké výpovede Jána Hyvnara, Augustína Navrátila a Františka Líznu, ktorí sa osobne pokúsili o objasnenie príčin úmrtia Ing. Coufala, CSc. a ďalšie dôkazy.
Záverom treba konštatovať, že rozsiahly dôkazný materiál, ktorý bol v danej veci zadovážený, nasvedčuje tomu, že vyšetrovaniu príčin úmrtia Ing. Přemysla Coufala, CSc. bola venovaná tentoraz náležitá pozornosť. Výsledky vyšetrovania s najväčšou pravdepodobnosťou svedčia o tom, že išlo o samovraždu. Okolnosti úmrtia ako i motív samovraždy boli dostatočne preukázané. Keďže v priebehu vyšetrovania neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by umožnili vysvetliť smrť iným spôsobom, bolo potrebné trestné stíhanie pre trestný čin vraždy v danej veci zastaviť.
POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do 3 dní od jeho doručenia na
GP SR v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.
Vyšetrovateľka GP SR:
JUDr. Lýdia RÁCKOVÁ
Vyšetrovateľka GP SR JUDr. Lýdia Rácková uznesením III. Vg 7/90 zo dňa 28. 6. 1991 podľa ş 172 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavila trestné stíhanie pre trestný čin vraždy podľa - 219 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., Ing. Přemysla Coufala, CSc., nar. 9. 1. 1932.
K zastaveniu trestného stíhania nebol dôvod. Mohla tak urobiť iba vtedy, AK BY VYŠETROVANÍM BOLI ROZPTÝLENÉ VŠETKY POCHYBNOSTI O TOM, ŽE NA SMRTI PŘEMYSLA COUFALA NENESIE VINU INÁ OSOBA. TOTO VYŠETROVANÍM PREUKÁZANÉ NEBOLO. NAOPAK!!! VYŠETROVANIE TIETO POCHYBNOSTI IBA PREHĹBILO!!!
Procesne vyšetrovateľka mohla postupovať iba podľa ş 173 ods. 1 písm. c) Tr. por., lebo "...sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe..." - ako znie presná dikcia zákona. Jej povinnosťou preto bolo uznesením trestné stíhanie PRERUŠIŤ. Ešte pred prerušením trestného stíhania bolo potrebné urobiť všetko, čo je potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania trestného stíhania a ak dôvody prerušenia odpadnú, v tomto okamžite pokračovať.
Nad priebehom vyšetrovania vykonával dozor Generálny prokurátor SR JUDr. Vojtech Bacho a vec sledoval Generálny prokurátor ČSFR JUDr. Ivan Gašparovič, toho času predseda NR SR. Prokurátorovi toto uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo podľa ş 172 ods. 3 Tr. por. doručené v priebehu 48 hodín. Jeho povinnosťou bolo uznesenie vyšetrovateľky preskúmať spolu s vyšetrovacím spisom. Vzhľadom na to, že rozhodnutie vyšetrovateľky je nezákonné a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa ş 174 ods. 2. písm. c) Tr. por. a UZNESENIE AKO NEZÁKONNÉ ZRUŠIŤ. Zároveň mal vydať písomné pokyny v akom smere vyšetrovanie doplniť, aby toto viedlo k usvedčeniu páchateľov tejto beštiálnej a organizovanej vraždy.
GENERÁLNY PROKURÁTOR SR JUDr. VOJTECH BACHO SI TÚTO POVINNOSŤ PRIKÁZANÚ ZÁKONOM NESPLNIL.
Zrušenie uznesenia o zastavení trestného stíhania v tejto veci možno podľa právneho poriadku platného v SR dosiahnúť v súčasnosti iba mimoriadným opravným prostriedkom, o ktorom by rozhodnul Najvyšší súd SR v Bratislave.
Hrubým porušovaním procesných predpisov v tejto veci najvyšší predstavitelia slovenskej justície dali dostatočne najavo, že usvedčiť páchateľov tejto a podobných vrážd kňazov(Polák - Borovce, okr. Trnava a iné), nemajú záujem. Aj preto NR SR neusiluje o prijatie zákona O PROTIPRÁVNOSTI KOMUNISTICKÉHO REŽIMU A NEPREMLČATELNOSTI JEHO ZLOČINOV. V NR SR sedí 99 poslancov, ktorí vlastnili legitimáciu KSČ. Po novembrovej fraške v roku 1989 a podľa réžie KSČ a ŠtB, ktorú na Slovensku realizovalo VPN a KDH, bol do čela GP ČSFR postavený JUDr. Pavol Sitár, priateľ Jána Čarnogurského, v NN evidovaný ako agent ŠtB, ev. č. 19111 a 91111O, kr. meno Schwarz. Po jeho odstúpení kvôli pozitívnemu výsledku lustrácie bol do čela GP ČSFR a GP SR postavený ďalší priateľ Jána Čarnogerského Tibor Böhm, v NN č.32 evidovaný ako dôverník ŠtB, ev. č. 23960, kr. m. Obhájca, na ktorého založil SPO (spis previerky osoby) v tom čase pracovník 12. Správy z 2. odboru FMV v Bratislave Milan Dúbravka, krycím menom Horňáček. Neskôr spis preregistroval na KTS.
Potom bol vybraný na funkciu Generálneho prokurátora SR ďalší zahmlievač zákonnosti a predĺžená ruka súdruha Mečiara, JUDr. Vojtech Bacho, v NN č. 32 evidovaný ako dôverník ŠtB, ev. č. 28540 a 37101, pod krycími menami Béla a Rádio. Takže sa ani nemôžeme čudovať, že títo tzv. svätí, doplnení o kovaného bolševika Gašparoviča asi nemali záujem odhaliť komunisticko-eštebácke praktiky.
Vzhľadom k tomu, že sa nám podarilo získať aj zápisnicu z pitevného protokolu P. Coufala, dátovanú 28. 3. 1981, ktorú podpísali Prof. MUDr. Milan Kokavec, CSc. a MUDr. Jaroslav Sochor, odcitujeme jej podstatné pasáže.
V zápise o vonkajšej obhliadke sa mimo iného píše: "Na čele sa nachádza rozsiahla odierka červenožltej farby so zaschnutým povrchom a s ostrými okrajmi nepravidelne oblého, približne rožkovitého tvaru s konkavitou otvorenou smerom doľava.
V pravej lakťovej jame nachádza sa naširoko roztvorená rana s hladkými okrajmi a s priamočiarym priebehom dĺžky 7 cm, orientovaná priečne na dlhú os končatiny. Konce rany sú tvorené ostrými uhlami, hĺbka rany sa plynule smerom zo stredu zmenšuje obojstranne ku koncom rany. Rana rovnakého charakteru avšak menších rozmerov nachádza sa v dolnej časti vnútornej plochy pravého predlaktia pri jeho palcovej hrane, ktorá je dlhá len 3 cm. Na bruškách prstov pravej ruky (ukazováka a prostredného prsta) nachádzajú sa viaceré krátke zreteľne povrchové nárezy, nepresahujúce zväčša hrúbku pokožky, dlhé 0,5-1,5 cm, svojim priebehom orientované priečne vzhľadom na dĺžku prstov.
V ľavej lakťovej jame sa nachádza priečne orientovaná rana dĺžky 6 cm rovnakého charakteru, ako v pravej lakťovej jame. V dolnej časti vnútornej plochy predlaktia vľavo, pri jeho palcovej hrane, nachádza sa rezná rana približne rovnakého charakteru, ako rana v ľavej lakťovej jame, avšak pozostávajúca z dvoch vzájomne súvisiacich ramien, zvierajúcich ostrý uhol. V okolí rany sa nachádzajú dva nárezy pokožky, prebiehajúce približne rovnobežne s každým z dvoch ramien rany.
Spoločným znakom vyššie popísaných rán, lokalizovaných v oboch lakťových jamách a v dolnej časti oboch predlaktí pri ich palcovej hrane je, že majú zreteľne zaschnuté okraje, ktoré sú hladké a že v ranách sa nachádzajú viaceré úplne prerušené cievy."
Potom sa popisuje vnútorná obhliadka dutiny lebečnej, dutiny hrudnej, dutiny brušnej a niektoré pomocné vyšetrenia. Po týchto úkonoch bol vypracovaný posudok o príčine smrti Ing. Coufala, ktorý ma deväť bodov.
1. Bezprostrednou príčinou smrti Ing. Přemysla Coufala, CSc. bolo vykrvácanie z ciev v oblasti rozsiahlych dostatočne hlbokých rezných rán v oboch lakťových jamách a na oboch predlaktiach menovaného.
2. Rozsiahla strata krvi v dôsledku krvácania z úplne prerušených ciev väčšieho kalibru v oblasti oboch lakťových jám a v dolných častiach oboch predlaktí viedla bezprostredne k zlyhaniu srdcovocievneho systému a krvného obehu, čím priamo privodila smrť Ing. Přemysla Coufala, CSc. 3. Rany v oboch lakťových jamách i v dolných častiach oboch predlaktí Ing. Přemysla Coufala, CSc. vznikli v dôsledku miestneho účinku rezného nástroja s ostrou reznou hranou, pri vedení nástroja v mieste vzniku rán v smere ich dĺžky, za súčasného tlaku nástroja.
4. Odierka na čele vznikla miestnym účinkom neveľkou silou pôsobiaceho predmetu s veľkou, pomerne rovnou styčnou plochou.
Nevýrazné plytké nárezy na bruškách pravého ukazováka a pravého stredného prsta vznikli miestnym účinkom rezného nástroja, pohybujúceho sa len na krátku vzdialenosť pri neveľkom tlaku nástroja na brušká prstov.
5. Mechanizmus, potrebný pre vznik rezných rán v oboch lakťových jamách i na oboch predlaktiach Ing. Přemysla Coufala, CSc. nevylučuje možnosť spôsobenia predmetných rán samotným menovaným.
Nález krátkych plytkých rezných raniek na bruškách pravého ukazováka a pravého prostredného prsta Ing. Přemysla Coufala, CSc. je typický pre účinok nedokonale držanej žiletky na rezanú podložku a v dôsledku pohybu žiletky po podložke.
6. Pri pitve mŕtvoly Ing. Přemysla Coufala, CSc. sme nezistili žiadne iné známky násilia, menovite nie známky zápasu alebo sebaobrany. Rovnako sme nezistili také chorobné stavy, ktoré by so smrťou súviseli, smrť urýchlili, na smrti sa spolupodieľali, prípadne ktoré by smrť umožňovali vysvetliť iným spôsobom.
7. Výsledok vyšetrenia koncentrácie alkoholu v krvnej vzorke, odobratej pri pitve mŕtvoly Ing. Přemysla Coufala, CSc. dokazuje, že menovaný v čase smrti nebol pod vplyvom alkoholu.
8. Zastavením krvácania z rezných rán v lakťových jamách a na predlaktiach menovaného bezprostredne po vzniku rán, resp. v krátkom čase po ich vzniku, bolo možné smrti zabrániť.
9. Vzhľadom na rozvoj posmrtných zmien s prihliadnutím na predpokladanú priemernú teplotu vykurovaného bytu, pretrvávajúcu kontinuálne po smrti Ing. Přemysla Coufala, CSc. možno predpokladať, že k smrti menovaného došlo približne 24. 2. 1981.
Pod tento elaborát sa podpísali Prof. MUDr. Milan Kokavec, CSc. a MUDr. Jaroslav Sochor, znalci z Ústavu súdneho lekárstva v Bratislave.
Toľko z autentických dokumentov, ktoré sa prikláňajú k verzii samovraždy. Myslím si, že každý mysliaci čitateľ, ktorý si prečítal tento seriál, musí pochybovať o hodnovernosti orgánov zaoberajúcich sa touto kauzou. Často som sa zamýšľal, prečo po novembri 1989 neboli cirkevní hodnostári na Slovensku, včetne Jána Čarnogurského, Františka Mikloška a časti bývalej podzemnej cirkvi schopní dotiahnúť túto tragédiu do takého stavu objasnenia, aby pravda vyšla na svetlo božie. Čo ich k tomu viedlo a vedie? Čoho sa obávajú? Veď dnes je všeobecne známe, že cirkevná rozviedka pod názvom "Opus dei", ktorá pôsobila do novembra 1989 ilegálne, bola pod dozorom ŠtB.
Bolo by zaujímavé, keby prehovoril bývalý šéf FMV JUDr. Richard Sacher, ktorý z titulu svojej funkcie v roku 1990 s hrôzou zistil, ako táto údajne zakonšpirovaná cirkevná rozviedka neutajila pred ŠtB žiadnu, v tých časoch významnejšiu akciu.
Až dnes, keď som mal možnosť oboznámiť sa so závažnými materiálmi, ktoré zverejňujem na pokračovanie, si uvedomujem dosah slov, ktoré mi niekedy v roku 1991 povedal v Prahe jeden vysoký dôstojník ŠtB, ktorý mal cirkevné záležitosti na starosti. Obsah jeho monológu dával asi ten zmysel, že pokiaľ by sa národ mal dozvedieť o cirkvi plnú pravdu, tak by to bola katastrofa. Vtedy mi to pripadalo ako klamstvo a dezinformácia. Dnes už ale nie. Dokonca už verím aj tomu, že boli aj takí kňazi, ktorí eštebákom vyzradzovali spovedné tajomstvá.
Je tragédiou dnešného Slovenska, že tých kňazov, ktorých sa ŠtB za minulého režimu nepodarilo zlomiť, sú dnes znovu prenasledovaní tými cirkevnými funkcionármi, ktorí už dávno svoju dušu upísali nielen diablovi, ale aj ŠtB.
Z vyše 500 - stránkovej dokumentácie a po konzultáciach s viacerými odborníkmi sa nám podarilo nazhromaždiť veľké množstvo dôkazov, ktoré svedčia, že Ing. Přemysl Coufal, CSc. nemohol spáchať samovraždu.
Pokračovanie v budúcom čísle.
Vladimír PAVLÍK
Dodatok: PROSÍM VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO KAUZE NIEČO VEDIA, ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM.