--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Politické kotrmelce Katky Perknerovej
Zdroj: NN Ročník........: 0004/003 Str.: 016
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Pani Katka Perknerová, redaktorka RUDÉHO PRÁVA je svojim spôsobom mimoriadná žena. Žiaľ, dary ktoré dostala od prírody, majú aj svoje nevýhody. Jej tvár bohyne, s hlbokým a vnímavým pohľadom ju asi nedokážu uspokojiť.
A to je zväčša jeden z paradoxov, prečo väčšina žien tohoto typu veľmi ťažko nachádza uspokojenie vo svojej duši. Možno je to aj v tom, že pre dobu, v ktorej žijú, sa narodilo veľmi málo vnímavých mužov.
Viem si predstaviť napríklad takého ministra spravodlivosti ČR, pána J. Nováka, ako pri rozhovore s touto redaktorkou, slovami básnika, možno aj pociťuje, ako fúzy na jeho brade sa mu stavajú do pozoru.
Pani Katka Perknerová, akoby si bola toho vedomá a možno aj preto často stráca zmysel pre realitu. Jej články mi často vnucujú do podvedomia zbožné želanie, aby sa našiel muž, nezaťažený bolševickou pliagou, ktorý by jej dokázal vysvetliť, v čom napr. spočíva taká podstata ľudského života.
Odmenou by mu za to boli chvíle, ktoré by možno boli najkrajšie v jeho živote. Bol by to pohľad na gejzír ženskosti, ktorý bol dlhé roky zviazaný okovami nepochopenia a ktorý teraz začal naplno prejavovať tú pravú, nefalšovanú radosť.
Zatiaľ to ovšem tak neni a preto sa ani nečudujem, keď pani Katka Perknerová hľadá spravodlivosť na stránkach novín, ktoré majú nielen krvavú minulosť, ale sú aj spoluvinníkom za popravy nevinných ľudí.
A tak sa stalo, že nasmerovala cestou RP nehynúci obdiv (na večné časy?) Václavovi Havlovi za jeho partajný prejav pred Mestským súdom v Prahe, ohľadom kauzy s NN zo 14. 12. 1993. Vo svojom úvodníku s romantickým názvom, "Havel našiel svoju tvár", sa jej citlivá duša a ešte citlivejšie srdiečko veľmi divia, prečo obžalovaný neni Cibulka, ale Havel.
Asi muselo na ňu zapôsobiť, ako stará lekárka chcela spáchať samovraždu, no kritika Václava Havla na zoznamy údajných spolupracovníkov ŠtB, ju od toho odradili. Som si vedomý a plne ju chápem, že to bol strašný zločin, keď ju ako tehotnú pred štyridsiatimi rokmi, po mnohohodinovom vypočúvaní donútili k podpisu spolupráce, ktorú údajne nikdy nenaplnila.
Čo ma ale šokuje na tejto lekárke, ŽE NEMÁ ZÁUJEM NA POTRESTANÍ KONKRÉTNEHO EŠTEBÁCKEHO ZLOČINCA, KTORÝ TOTO NA NEJ SPÁCHAL. Bol to práve Peter Cibulka, ktorý vidaním dotyčných zoznamov jej to umožnil. ONA TO VŠAK ZATIAĽ ODMIETLA. PREČO ASI? Prečo vlastne nepostupovali takto všetci tí, ktorých iniciálky mien čítal Václav Havel pred súdom?
Začínam mať dôvodné podozrenie, že pani Katka Perknerová začína trpieť NA NEDOSTATOK DUCHOVNÝCH VITAMÍNOV. Veď čo si mám o nej myslieť, keď bohorovne tvrdí, že Cibulkom vydané zoznamy už stačili poničiť desiatky ľudských existencií. ČO SI O TOM MYSLÍTE, VY, SKUTOČNÉ OBETE, KTORÝCH BOLO U NÁS NIEKOĽKO STO TISÍC? A NA NIČENÍ VAŠICH EXISTENCIÍ SA RUDÉ PRÁVO DOBROVOĽNE PODIEĽALO-AKO PREDĹŽENÁ RUKA KSČ A ŠtB. Keď v utorok 4. 1. 1994 vyšiel v RUDOM PRÁVE rozhovor s riaditeľom Úradu pre dokumentáciu a vyšetrovanie činnosti ŠtB, pánom Lubomírom Blažkom, ktorý mimo iného povedal, že v špičkách spoločnosti sú agenti ŠtB, asi vedel, čo hovorí. Keďže o tejto problematike viem tiež svoje, v drvivej väčšine s názormi pána Blažka musím súhlasiť. Samozrejme, že svoje tvrdenia môžem aj doložiť. Svätú pravdu má napr. aj v tom, keď kritizoval postup súdov, ktoré vyhovujú pozitívne lustrovaným osobám v žalobách na ochranu osobnosti. Je skutočne paradoxné, keď odškodnenie týmto osobám musí platiť súčasné FMV a pritom tí EŠTEBÁCI, KTORÍ ICH TAM BEZ ICH VEDOMIA ZAEVIDOVALI, TÍ SÚD UŽ NEZAUJÍMAJÚ? PREČO ASI? ALEBO EŠTE STÁLE PATRIA POD DNEŠNÉ FMV?
Kedy trúbi RUDÉ PRÁVO do útoku? (podnadpis) Myslím si, že nie je náhodné, pokiaľ sa na českej politickej scéne objaví niekto s úmyslom odhaliť tzv. zakázané ovocie, "nezávislý" ruďásek zatrúbi medzi prvými do útoku, ako napr. v prípade J. Šetinu. Hoci v tejto kauze mali všetko overené na základe perfektne odvedenej roboty operatívcov riaditeľa pražskej polície JUDr. Pavla Hofmana, údajne krycím menom P. H., ktorým ho vraj môžu titulovať len noviny, ktoré nemá v obľube. Je len na škodu, že tak ako v prípade J. Šetinu, sa nezaujímajú aj o svojich partajných súkmeňovcov. Na druhý deň po zverejnení rozhovoru pána Blažka pre RP nastúpila pani Katka Perknerová do útoku a to hneď na prvej strane pod nadpisom, "Budú aj dôkazy"? Snaží sa bagatelizovať a spochybňovať jeho výroky a domieva sa, že pokiaľ sa pán Blažek nechce totálne diskvalifikovať, mal by dôkazy predložiť.
O ďalší deň pani Perknerová píše na prvej strane článok pod nadpisom, "Šíri vnútro poplašné správy"? Vyjadruje údiv nad tým, že od jeho tvrdenia sa dištancovali jednak hovorca Ministerstva vnútra J. Šubert a jednak Blažkov nadriadený V. Picka.
Svoj komentár končí zaujímavou úvahou, kde odmieta vidieť bodku za tak znepokojivým tvrdením z úst vysokého štátneho úradníka v službách Ministerstva vnútra a v premiérových ľahkovážnych slovách, že Blaškove paušálné obvinenia sú len hlúpe a nezmyselné. Zároveň sa pýta, prečo práve v tomto prípade všetci naraz robia zo seba mŕtveho chrobáka? Je paradoxné, prečo zrazu špičková redaktorka RP diskvalifikuje v jeden ďeň to, čo napísala o deň skorej? Možno si prečítala vlastnú správu svojich kolegov z redakcie, ktorá vyšla v tom istom čísle RP pod nadpisom, "Klaus považuje Blažkove tvrdenie o agentoch za nezmyselné a hlúpe."
Z tohoto článku sa dá totiž vyčítať veľmi veľa, hlavne pre toho, kto do veci aspoň trochu vidí. Nemienim tu rozoberať bláboly jedného z predných protagonistov kapitalistického komunizmu, alebo komunistického kapitalizmu po novembri 1989, Václava Klausa.
Čo ma ovšem zaujalo, to boli výroky pána J. Vlčka, poslanca a predsedu Strany zelených, toho času aj tieňového ministra vnútra ČR, z radov opozície. Podľa neho Blažkove tvrdenia môžu vychádzať z tzv. Z fondu, čo bol zoznam ľudí, ktorí nefigurovali v žiadných zložkách uložených v trezoroch federálneho ministra vnútra od dôb R. Sachera.
Druhou možnosťou, ako sa Vlček domieva, sú agenti tzv. skupiny F, čo boli špičkoví spolupracovníci, mená ktorých sa do štatistických listov nezanášali. To sú podľa neho teoreticky dva zdroje, odkiaľ informácie môžu pochádzať, ale o tom silne pochybuje.
Zaujímavé prianie tu vyslovil tiež poslanec za LB, J. Ortman, podľa ktorého by vraj lustračné mánie už mali dávno skončiť. Tu by som rád pánovi poslancovi pripomenul, že splnenie, či nesplnenie jeho priania bude závisieť aj od toho, akí ľudia prídu v dohľadnej dobe do určitých funkcií. Ale vráťme sa k výrokom pána Vlčka. Tak trochu ma prekvapuje, že napr. nevie o tom, ako vznikal tzv. Z fond a prečo vlastne vznikal.
Môžem ho ale ubezpečiť, ŽE AŽ O TOM VYDÁM SVEDECTVO, NIELEN RICHARD SACHER, ALE AJ VÁCLAV HAVEL BUDE ASI STRÁCAŤ SVOJE SEBAVEDOMIE.
A čo sa týka agentov kategórie F, rád mu pomôžem pri ich odhalení. DOKONCA MU POVIEM AJ MENÁ ĽUDÍ, KTORÍ V ČR POZNAJÚ TZV. KÓD KU KATEGÓRII TÝCHTO AGENTOV. Len potom, neviem...neviem..., pán Vlček.
Veľká škoda, že pani Katka Perknerová, ktorá začína tušiť, že niečo nie je v poriadku, neprišla sa so mnou poradiť, keď napríklad išla robiť rozhovor s Richardom Sacherom, ktorý nakoniec skĺzol do kritiky o neodbornosti terajšieho riaditeľa BIS ČR, Stanislava Deváteho. A pritom nepochybujem, že musí dobre vedieť, že mnoho vecí musí byť zastavených práve v mene tzv. ŠTÁTNYCH ZÁUJMOV. A môžem ju ubezpečiť, že v mene tohoto sa kryjú zväčša bývalí členovia KSČ.
Nakoniec si ale myslím, že to, čo pán Blažek odštartoval, by už nemalo zapadnúť prachom. Tak, ako donekonečna nemôžu dávať lekcie o slušnosti a tolerancii noviny, ktoré ešte 40, alebo 43 rokov dozadu žiadali trest smrti pre ľudí, hoci ešte nebola dokázaná ich vina.
Každý normálne mysliaci redaktor tohoto denníka by si mal uvedomiť, že na mene RP je a bude nezmytá krv nevinných ľudí. 45, alebo 40 rokov je strašne málo na to, aby sme zabudli. A pokiaľ budú chcieť hovoriť o pravde, láske, tolerancii a odpúšťaní, tak v prvom rade by mali pouvažovať na zmene mena dotyčných novín. Ale ktovie, či by im to odpustili také veličiny, ako Václav Havel, alebo Václav Klaus.
Vladimír Pavlík