--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Budú vrahovia P. Coufala potrestaní ?
Zdroj: NN Ročník........: 0004/003 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
8. časť
Zvrchované piruety GP SR (podnadpis)
V siedmej časti seriálu sme začali zverejňovať závažné argumenty, ktoré usvedčujú GP SR, že v uznesení o kauze P.Coufala, ktorým sa zastavuje trestné stíhanie vraždy so spolupáchateľstvom, stojí na veľmi vratkých nožičkách. Všetko nasvedčuje tomu, že niektoré úkony, ktoré by boli túto kauzu objasnili, NEBOLI ZO STRANY ORGÁNOV ČINNÝCH V TRESTNOM KONANÍ V ROKU 1981 UROBENÉ!
Pokiaľ sa v uznesení hovorí, že dvere do bytu P. Coufala museli byť násilne otvorené, potom mala byť vykonaná MECHANOSKOPICKÁ EXPERTÍZA. To znamená, že z dverí mal byť vybratý zámok, hneď na mieste mal byť zapäčatený a okamžite poslaný na expertízu do Prahy. Toto urobené nebolo. Prečo? Je zaujímavé, že v uznesení GP SR z 28. 6. 1991 sa na strane č. 2 a 3 píše, citujem:..."Vzhľadom na to, že výsledkami vyšetrovania nebolo zistené zavinenie iných osôb, vo veci bolo opakovane trestné stíhanie zastavené"...(myslí sa obdobie v roku 1981, pozn. autora V.P.)
Ale hneď nasledujúcim odstavcom GP SR tvrdí, citujem:..."Analýzou obsahu vyšetrovacieho spisu bolo však zistené, že meritórne rozhodnutia vyšetrovateľov o zastavení trestného stíhania boli prinajmenšom vydané predčasne. V POSTUPE VYŠETROVATEĽOV BOLI TOTIŽ ZISTENÉ TAKÉ NEDOSTATKY, KTORÉ VÁŽNE SPOCHYBNILI ZÁKONNOSŤ A OBJEKTÍVNOSŤ CELÉHO VYŠETROVANIA.
Predovšetkým nebola venovaná náležitá pozornosť zisťovaniu, zaisťovaniu a vyhodnocovaniu stôp. Bez povšimnutia boli tiež ponechané také skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazov, ktoré boli významné pre posúdenie pohnútky samovraždy, ev. vraždy. Napokon ani dôkazy, ktoré boli zadovážené, NEBOLI VYKONANÉ KVALITNE, najmä výsluchy svedkov"...
Je paradoxné, prečo vyšetrovateľka GP SR z toho nevyvodila dôsledky. Veď z predchádzajúcich riadkov jednoznačne vyplýva, že v tom čase orgány činné v trestnom konaní zneužívali svoju právomoc a marili objasnenie tohoto závažného trestného činu.
Veľmi závažné rozpory sú aj na str. 9, kde ako svedkovia vypovedajú príslušníci ŠtB Miloš Dospiva, referent 31. odboru I. Správy FMV v Prahe a JUDr. Anton Obranec, referent Oblastného odboru I. Správy FMV v Bratislave.
Obaja tvrdia, citujem:..."Že Ing. Coufal vypovedal pravdivo o svojej nelegálnej činnosti v cirkvi, o prenášaní tajných správ do zahraničia, o situácii v cirkvi u nás, o organizovaní tajných vysviacok kňazov v zahraničí a o ďalších skutočnostiach.
Že schôdzky s menovaným mali dobrý priebeh, uskutočnili sa v priatelskej atmosfére. Stačilo mu niečo naznačiť a sám postupne o veciach hovoril. Nebolo schôdzky, na ktorú by nedoniesol niečo nové, napriek tomu však bolo na ňom vidno, že vie toho ešte viac"...
Ale na strane 11 sa už píše, citujem:..."Ďalšími výsledkami vyšetrovania bolo zistené, že Ing. Coufal, CSc. k ponúkanej spolupráci v uvedenej sfére nemienil pristúpiť pre svoj hlboký vzťah k viere a svoje poslanie v cirkvi"...
Tu ako autor musím poznamenať, že keby som nepoznal časť z minulosti kovaného eštebáka Miloša Dospivu, možno by som aj jeho báchorkám uveril. Príslušníkom tejto zložky sa stal v roku 1948 a existujú záznamy, ako v hodnosti strážmajstra už v tomto období sa zúčastňoval na domových prehliadkách tzv. triednych nepriateľov.
Veľmi závažné rozpory sú aj o posledných dňoch pred smrťou P. Coufala. Na strane 15 sa v uznesení konštatuje, že dva dni pred tragickou udalosťou bol na návšteve u svojich rodičov a pri odchode sa s nimi rozlúčil pozdravom "zbohom". Rodičia aj príbuzní uviedli, že bol veľmi smutný a vydesený. Ale na strane 17 sa môžeme dočítať z výpovede JUDr. Obranca, ktorý sa s ním stretol tesne pred jeho smrťou, že P. Coufal mu povedal, že sa veľmi bojí, čo vraj aj bolo na ňom vidieť. Ďalej menovaný eštebák vo svojej výpovedi tvrdí, že nebohý mu niekoľkokrát povedal, že spoluprácu príjme a dokonca požadoval PRINIESŤ NA NASLEDUJÚCE STRETNUTIE PÍSOMNÉ PREHLÁSENIE O SPOLUPRÁCI, KTORÉ CHCEL PODPÍSAŤ.
Tvrdí, že keď sa s Ing. Coufalom lúčil, tento ho dojímavo objal rukou okolo ramena a krku a chytil mu ruku do svojich rúk.
Ale hneď v nasledujúcom odstavci na strane 18 sa píše, citujem:..."Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že Ing. Coufal, CSc. napokon v dôsledku TLAKU ŠtB NEZVLÁDOL SITUÁCIU. V presne nezistenej dobe z 23. na 24. februára 1981 spáchal vo svojom byte samovraždu"...
Takže, s rodičmi sa rozlúči normálnym pozdravom a s eštebákom sa lúči citovo a s objatím. To sú ale paradoxy?! Ale superparadoxným svinstvom je, že GP SR skonštatuje, že v dôsledku TLAKU ŠtB SI SIAHOL NA ŽIVOT, NO NIKTO NIE JE TRESTNE STÍHANÝ. Ako vidieť, tento orgán svoju bolševickú ideológiu nezaprie.
Veľmi závažné sú aj rozpory ohľadom polohy mŕtveho P. Coufala. Na str. 20 uznesenia GP SR sa hovorí, citujem:..."JUDr. Vojtech Rudavský uviedol, že na požiadanie dvoch občianok vyslal na byt Ing. Coufala, CSc. príslušníka VB Jána Németha. S menovaným bol v telefonickom kontakte. Bol ním informovaný, že byt otvorili, ŽE V KUCHYNI SEDÍ MUŽ PREVALENÝ NAD STOLOM, je tam veľa krvi a že uniká plyn"... Ale hneď na str. 21 sa cituje záznam ohliadajúcej lekárky MUDr. Janky Oberučovej, kde sa doslovne hovorí:..."ŽE NEBOHÝ V ČASE OHLIADKY LEŽAL V KUCHYNI NA ZEMI"...
Na str. 27 sa píše, že:..."Naviac treba uviesť, že po násilnom otvorení bytu Ing. Coufala, CSc. bolo dostatočným dôkazovým materiálom dokumentované, ŽE S MŔTVOLOU NEBOLO HÝBANÉ AŽ DO PRÍCHODU OHLIADAJÚCEJ LEKÁRKY MUDr. OBERUČOVEJ"...
Pokiaľ máš Vážený čitateľ pocit hrôzy a hnusu, tak sa ti ani nečudujem. A to nie sme ešte ani v polovici nášho dokazovania pri usvedčovaní orgánov činných v trestnom konaní. Odcitujme si ďalšiu závažnú pasáž zo str. 23, že:..."Ohliadku miesta nálezu mŕtvoly vykonal vyšetrovateľ JUDr. Ondrej Kukuk ako člen výjazdovej skupiny Mestskej správy VB v Bratislave. Menovaný uviedol, ŽE TOTO ÚMRTIE BOLO JEDINÝM PRÍPADOM, ČO PO ŇOM MALA PREVZIAŤ VEC ŠtB. Z operačného strediska dostal vysielačkou pokyn ničoho sa nechytať, nič neotvárať, všetko nechať na svojom mieste, urobiť len vizuálnu ohliadku, zdokumentovať ju písomne a stopy zaistiť s tým, ŽE VEC PREVEZMÚ PRACOVNÍCI ŠtB"... Ako to ale potom dopadlo, sa môžeme dočítať na str. 26, kde sa doslovne hovorí, citujem:..."V tejto súvislosti treba konštatovať, že napriek tomu, že zaistenie uvedených stôp bolo poznamenané v zápisnici, V SPISOVOM MATERIÁLI SA NENACHÁDZA ZMIENKA O ICH VYHODNOTENÍ"... Pýtam sa, prečo? Veľmi zaujímavou pasážou v uznesení GP SR sú aj spochybňovania svedectiev niektorých svedkov, ktoré sa bagatelizujú ako laické. Priznáva sa im len to, kde sa už nedá vycúvať. Názorný príklad môžeme nájsť na str. 26, kde sa mimo iného píše:..."Obe svedkyne si však všimli také skutočnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že po byte okrem nich, ešte niekto chodil.
V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že tieto pozorovania svedkýň boli pravdivé. Štátna bezpečnosť sa po smrti Ing. Coufala, CSc. z konšpiratívnych dôvodov rozhodla zahladiť stopy svedčiace o snahe získať ho k spolupráci. Ešte v ten istý deň, ako bola nájdená mŕtvola, VYKONALI VO VEČERNÝCH HODINÁCH TAJNÚ DOMOVÚ PREHLIADKU príslušníci ŠtB JUDr. ANTON OBRANEC, MILAN HAVLÍK a JUDr. JÁN TKÁČ"...
Ako sa možno ďalej v uznesení dočítať, aj medzi vyšetrujúcimi orgánmi boli v tom čase slušní jedinci, ktorí neboli ochotní sa podriadiť k deformácii zákona. Tu možno ako svetlú výnimku zaradiť JUDr. ANTONA CICÁKA, v tom čase náčelníka Obvodnej správy ZNB Bratislava IV. Na str. 37 a 38 dotyčného uznesenia GP SR z r. 1991 sa doslovne píše, citujem:..."Napríklad bolo zistené, že v koncepte vyšetrovacieho spisu Obvodnej správy ZNB Bratislava IV bol založený pokyn náčelníka Obvodnej správy JUDr. Antona Cicáka, ktorý v prípade jeho splnenia by bol viedol k objasneniu viacerých tých skutočností, ktoré boli zistené až týmto vyšetrovaním, ALE POKYN ZOSTAL NESPLNENÝ. Bol adresovaný vtedajšiemu náčelníkovi oddelenia vyšetrovania VB Alojzovi Uhercovi, ktorý mal okrem iného prostredníctvom zástupcu náčelníka Obvodnej správy JUDr. Jaroslava Tomana zistiť pracovníkov I. Správy FMV, ktorí boli na mieste nálezu mŕtvoly"...
Mám veľmi divný pocit z tohoto uznesenia, v ktorom sa často vyskytuje, že jeden argument odporuje druhému. Pri rozhodovaní či išlo o vraždu, alebo samovraždu, je nemysliteľné používať také výrazy, ako napr."s najväčšou pravdepodobnosťou", alebo "pravdepodobne", alebo niekoho usvedčiť a nevyvodiť z toho dôsledky.
Nezrovnalosti v pitevnom protokole (podnadpis) V pitevnom protokole ohľadom nevyjasnenej smrti P. Coufala, ktorý 28. 3. 1981 vypracovali Prof. MUDr. Milan Kokavec, CSc. a MUDr. Jaroslav Sochor, ktorého podstatné časti sme zverejnili v siedmej časti tohoto seriálu, je mnoho rozporov.
Obhliadky vykonáva vždy odborne erudovaný súdny lekár na mieste nálezu tela mŕtveho. Čo najpodrobnejšie popisuje a hodnotí situáciu na mieste, kde podľa možností sa vyjadrí o príčine smrti a niektorých okolnostiach aj v súvislosti s prostredím a predmetmi, kde sa mŕtvola nachádza.
Takúto obhliadku vykonala aj MUDr. Jana Oberučová, odborný súdny lekár s dostatočnou praxou a skúsenosťami, o čom svedčí aj podrobný a objektívny záznam z ohliadky. Lekárka si všimla a zaznamenala viac podrobností na tele mŕtvoly čo do poranení, ako si všimli znalci v pitevni, kde mali na to lepšie podmienky.
Je tu nápadný základný rozpor s inak profesionálne dôkladne napísaným pitevným protokolom - zápisnicou z vonkajšej aj vnútornej obhliadky znalcov Prof. MUDr. Milana Kokavca, CSc. a MUDr. Jaroslava Sochora, jeho asistenta.
Znalci vôbec NEZAZNAMENALI ZODRETIE KOŽE NA CHRBÁTE, kde bola roztrhnutá aj košeľa, ako aj iné odreniny na koži hlavy a krku, KTORÉ PODROBNE POPÍSALA OBHLIADAJÚCA LEKÁRKA, dokonca v obočí otvorené krvácajúce poranenie. Určite po zhodnotení všetkých nálezov nebola presvedčená o púhej samovražde, nemohla vylúčiť zásah inej, resp. iných osôb a preto navrhla súdnu pitvu.
MŔTVOLA P. COUFALA BOLA URČITE NA PITVU DOVEZENÁ OBLEČENÁ, AVŠAK OBHLIADKA ŠATSTVA NIE JE SÚČASŤOU ZÁPISNICE ZO SÚDNEJ PITVY, HOCI JE TO PRAVIDLOM V TAKÝCHTO PRÍPADOCH, LEBO Z OBHLIADKY ŠATSTVA MOŽNO TIEŽ SPOZNAŤ, ČI NEŠLO O ZÁPAS, ALEBO MANIPULÁCIU PRED SMRŤOU, RESP. PO SMRTI. Skrátka, obhliadka šatstva nie je uvedená. Bola znalcami vôbec urobená? Ak áno, prečo nie je zaznamenaná ako integrálna súčasť Zápisnice zo súdnej pitvy?
Pri vonkajšej obhliadke nie sú spomenuté tie morfy, (zmeny) ktoré na tele našla obhliadajúca lekárka MUDr. Oberučová deň predtým. Nie je výslovne uvedené, že v oblasti vnútorných plôch ramien a podpazušia nevykazujú známky násilia (napr. podliatiny z pomliaždenín, ktoré by vznikli, AK INÁ OSOBA EŠTE ZAŽIVA DVÍHA, PRENÁŠA, skrátka manipuluje s telom a drží ho prstami rúk za ramená, popod pazuchy,) na čo si má súdny lekár dať zvlášť veľký pozor.
Nie sú popísané podrobnejšie nechty, ani oblasť pod nechtami, nie je nikde zaznamenané, ČI BOLI ZABEZPEČENÉ VZORKY OBSAHU SPOD NECHTOV na ďalšie laboratórne vyšetrenia aj v súčinnosti s kriminalistami, v záujme vylúčenia alebo potvrdenia obrany, zápasu s inou osobou.
Nárezy na koži prstov rúk by bolo možné hodnotiť aj ako zranenia, KTORÉ VZNIKLI PRI OBRANNÝCH POHYBOCH, manévroch rukami, ak sa obeť bráni pred útočníkom, ktorý útočí rezným nástrojom, pričom to nemusí byť len nôž, ale napr. aj žiletka. O tejto možnosti znalci vôvec neuvažovali??? Popisované hlboké a hlbšie, či menej hlbšie rezné poranenia lakťov a predlaktí obojstranne sú nápadne symetrické, pričom u praváka spravidla dominujú PORANENIA VĽAVO A OPAČNE. Nikdo sa nezaoberal aspon odhadom množstva krvi, ktorá mohla vytiecť z rezných poranení a ktorej krvné stopy boli prakticky síce v celom byte, okrem balkóna, ale to neznamená, že muselo ísť až o také straty krvi, ktoré by jednoznačne museli navodiť smrť vykrvácaním, resp. hemoragickým šokom. Ani v Zápisnici z pitvy, ani v posudku nie je zmienka o tom, že by bolo vykonané PODROBNÉ HISTOLOGICKÉ VYŠETRENIE výkrojkov z orgánov a tkanív, kde by bolo možné potvrdiť, preukázať práve také šokové zmeny, ktoré by svedčili pre hemoragický šok!
Bolo síce vykonané vyšetrenie krvi na alkohol s negatívnym výsledkom. (len málokedy, aj to len abstinent pristupuje pri samovražednom konaní k svojmu činu po rozhodnutí úplne bez alkoholu). Naviac sa na mieste činu našli liekovky s Bellasponom a Diazepamom, liekmi tlmiacimi nervový systém. Avšak v posudku nie je ani len zmienka o chemicko-toxikologickom vyšetrení biologických tekutín (krv, moč) na skrínig liečiv a ich metabolitov, ktoré samé o sebe mohli byť dôležitým faktorom pri smrti. Bolo vôbec vykonané? Bol materiál na takéto vyšetrenia zabezpečený?
Zistenie metanu v pľúcnych skliepkoch bolo vyšetrené vysoko špecializovanou metódou, ale tento samotný fakt pozitívneho výsledku ešte neznamená, ŽE IDE O SAMOVRAŽDU, lebo plyn nemusel pustiť ten, o kom je reč. NIET NIČ ĽAHŠIEHO PRE SKÚSENÝCH PROFESIONÁLOV ŠtB, ABY ZINSCENOVALI VŠETKO TAK, AKO MOŽNO ZISTIŤ ZO SPISOV A ZÁPISNÍC, ABY KONEČNÝ VERDIKT ZNALCOV ZNEL TAK, AKO JE TO V BODOCH 5-6 POSUDKU, PRIČOM MOŽNO POSUDOK HODNOTIŤ MINIMÁLNE AKO POVRCHNÝ a už vôbec nie podrobne a úplne, vyčerpávajúco vysvetľujúci všetky okolnosti smrti v danom konkrétnom prípade.
Znalci sa dokonca vôbec nezaoberali zraňujúcimi predmetmi konkrétne, ako doličnými predmetmi v posudku, čo je ďalší ZÁVAŽNÝ NEDOSTATOK ICH POSUDKU. Ani dodatočne sa vyšetrovatelia znalcov, ba ani tak inokedy veľmi zvedavá prokuratúra nepýtali nič, žiadne dopočutia, doplnenie posudku. Všetko bolo tak jednoduché... samovražda a dosť. Na dokreslenie treba dodať, že už v 50-tich rokoch boli na Slovensku povestné temné praktiky Prof. HERMANA KRSEKA, z katedry Súdneho lekárstva v Bratislave, podľa ktorého boli po jeho smrti pomenované Súdnolekárske dni. Konali sa v bývalej ČSSR každý rok v máji. Išlo síce o odborné a vedecké stretnutia súdnych lekárov nielen z našej socialistickej republiky, ale aj zo susedných štátov z východného bloku. Pri zahájeniach boli vždy prítomní prominentní komunistickí funkcionári, lebo vtedajšia totalita si zakladala na loajálnosti súdnej medicíny. Povráva sa, že dlhé roky bol na týchto seminároch pravidelným hosťom a neskôr vraj aj patrónom jeden z najkomunistickejších, úlisne ukovaný a v každom režime slúžiť pripravený súdruh akademik MILAN ČIČ, toho času predseda Ústavného súdu SR.
Taktiež som si zisťoval, aké boli ďalšie osudy tých, ktorí v roku 1981 vypracovali tak rozpoluplnú súdnu pitvu ohľadom P. Coufala. Profesor Milan Kokavec je už takmer v dôchodku a jeho bývalý asistent MUDr. Jaroslav Sochor po absolvovaní CSc. bol nomenklatúrny káder, pripravovaný na post vedúceho ústavu po prof. M. Kokavcovi. Avšak po havlonežnom podvode v novembri 1989 dal údajne prednosť dealerskej činnosti so zahraničnými firmami.
Nie je kňaz, ako kňaz (podnadpis) Ako som už naznačil v prvej časti tohoto seriálu, jedná sa o kauzu, ktorá je nielen háklivá, lebo zasahuje do sfér, ktoré musia ostať navždy utajené, ale všetko nasvedčuje aj tomu, že kvôli tejto téme sa siaha na ľudský život.
Dopátrať pravdy sa snažil bývalý člen františkánskej rehole a neskôr redaktor slovenského denníka "PRÁCA", MARCEL SAMUHEL, ktorý v apríli 1993 za záhadných okolností zmiznul na túre vo Vysokých Tatrách a doteraz je nezvestný. Tieto záhadné okolnosti budú námetom pre ďalší seriál, ktorý bude mať názov:"MATKIN ŽIAĽ A HYENIZMUS MOCNÝCH".
Osobitné poďakovanie chcem vysloviť otcovi FRANTIŠKOVI LÍZNOVI z Brna, páterovi jezuitského rádu, ktorý s ďalšími slušnými kňazmi, kresťanmi a veriacimi sa už vyše desať rokov snažia odhaliť tajomstvo tohoto strašného zločinu. Títo statoční služobníci Boží na rozdiel od cirkevných agentov ŠtB, ktorí pokrytecky tvrdia, že táto kauza je záležitosťou Božieho súdu, si na rozdiel od nich myslia, že vrahovia by mali byť potrestaní aj podľa pozemského zákona a súdu.
Som zdesený a šokovaný, že tí, čo sa na Slovensku hrajú na kresťansko-cirkevné veličiny, či už sa jedná o JUDr. Jána Čarnogurského, Františka Mikloška, kardinála Korca, arcibiskupa Sokola a ďalších, tí všetci zbabelo mlčia. Dobre viem, že z titulu svojich politických a cirkevných funkcií by mohli dokázať veľa. No ich dvojtvárnosť a farizejstvo im to nedovolí.
Zároveň chcem verejne upozorniť, že tieto otrasné skutočnosti mohli byť publikované aj zásluhou osobnej statočnosti a charakteru nášho šéfredaktora Petra Cibulku. Neverím, že by sa v ČR a SR našli noviny, alebo iný šéfredaktor, ktoré, alebo ktorí by boli dali taký podrobný a vyčerpávajucí priestor tejto kauze, ako NN.
Na rozdiel od Václava Havla, ktorý sa po novembri 1989 tak dojemne zaujímal o problémy súdruha Kapka, v tomto prípade nehnul ani prstom, hoci bol o to požiadaný. Ako vidieť, aj humanizmus, pravda a láska k blížnemu majú veľa podôb. Preto si myslím, že niekedy aj drsnejšia pravda dokáže viac, ako falošne predstierajúce životné hodnoty.
Dokončenie v budúcom čísle.
Vladimír PAVLÍK
Dodatok: PROSÍM VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO KAUZE NIEČO VEDIA, ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM.