--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Problémy opotrebovaného baníka
Zdroj: NN Ročník........: 0004/008 Str.: 016
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Pán Štefan Šimkovič, občan slovenskej národnosti, toho času žijúci v Karvinej má veľmi neradostnú starobu. Ani sa mu nečudujem. V podzemí odrobil ako baník celkove 30 rokov. V OKR odrobil 21 rokov, z toho 20 rokov ako rubač a 1 rok robil vo vybavovaní. Predtým pracoval 9 rokov v hnedouhoľných baniach.

Keďže mám v bani odfáraných vyše 8 rokov, dobre viem že robota tam nie je prechádzkou. Mnoho ľudí v tejto profesii prišlo o život a omnoho väčší počet ostal doživotnými mrzákmi z následkov pracovnej driny. Ľudí takto postihnutých možno ešte podeliť do dvoch kategórii.

Do tej prvej možno zaradiť tých, ktorí boli postihnutí úrazmi na celý život. Do tej druhej patria tí, ktorí vplyvom ťažkej driny a následkami prašného prostredia sa vlastne stali dožívajúcimi mŕtvolami.

Mnohí z nich to psychicky nezvládli. So znížením zárobku, ale aj z pocitu menejcennosti riešili svoje problémy v nadmernej konzumácii alkoholu. Čo im vlastne zbývalo, keď vieli, obrazne povedané, ako im socialistická spoločnosť dávala najavo ich nadbytočnosť.

Boli však aj takí, ktorí za to, čo im patrilo, začali bojovať. Začiatky ich domáhania svojich práv siahajú ešte do dôb reálneho socializmu a pokračujú aj v dnešnej, tzv. demokratickej spoločnosti, kde politickí cynici v mene Havlovej nežnosti a lásky znovu považujú radového občana za odpad.

Po tridsiatich rokoch práce v podzemí bolo dňa 11. 11. 1985 u pána Šimkoviča zistené zaprášenie pľúc bez typických RTG znakov. Bol preradený z práce rubača na pomocné práce v podzemí. Priznali mu čiastočný invalidný dôchodok pre obecné onemocnenie z titulu ohrozenia nemoci z povolania. Od roku 1986 mu zistili nádorové onemocnenie krku. Dňom 20. 7. 1987 mu bol priznaný plný invalidný dôchodok. Paradoxom ale ostáva, že rozhodnutím ponovembrových byrokratických zákonov mu bolo oznámené, že jeho invalidita je z titulu všeobecnej nemoci a nie z nemoci z povolania.

A to je ten hlavný dôvod, prečo pánu Šimkovičovi odmietajú priznať náhradu za stratu na zárobku vo výške 35 970 Kč v rozmedzí od 1. 5. 1990 do 1. 11. 1991 za pracovnú neschopnosť a ďalšiu náhradu za stratu na zárobku od 1. 11. 1991 v mesačnej čiastke 2 640 Kč.

Je skutočným výsmechom našej lekárskej vedy, keď sa snažia baníkovi, KTRORÝ 30 ROKOV ROBIL PRIAMO PRI DOBÝVANÍ UHLIA TVRDIŤ, ŽE JEHO ONEMOCNENIE NIE JE ONEMOCNENÍM Z POVOLANIA. Je smutné, že ponovembroví politickí cynici vinou dieravých zákonov, KTORÉ VYTVORILI, pripravili už štát o stovky miliárd korún.

Keď porovnávam tento lapsus s kauzou pána Šimkoviča, tak človeku musí byť na vracanie. Komunistická ideológia vedela dobre využiť a zneužiť prácu baníkov pre svoje ciele. Desiatky tzv. rekordov robených na podvodoch, to boli tie potemkinovské metódy pre vlastnú reklamu. Taktiež špičkové snahy a starosť o zdravie baníkov, to všetko bol len OBYČAJNÝ PODVOD.

Odcitujem časť otrasnej výpovede pána Šimkoviča, ktorú doniesol vo forme odvolania ku Krajskému súdu v Ostrave na Okresný súd v Karvinej dňa 23. 12. 1992.

"Od začiatku roku 1982 mi bolo stále špatne. Mal som potiaže s dýchaním a bolesti v pravom zápästí. Išiel som za závodným lekárom MUDr. Žídkom, aby ma nechal odborne vyšetriť. Odmietol ma s tým, že nemám teplotu.

Problémy vyvrcholili dňa 6. 3. 1982, kedy som upadnul do bezvedomia a utrpel nepracovný úraz, z čoho socialistický lekár usúdil, že to bolo pod vplyvom alkoholu. Nemocenské dávky a odškodnenie mi bolo krátené o 25% a moja sťažnosť na ZV ROH bola zbytočná.

V januári 1983 som pracoval ako rubač v hornej kapli. Vplyvom vysokého prašného prostredia som dostal mdloby a začal som vracať. Šichtu ma nechali dokončiť v 4 pracovnej triede, čo bolo v rozpore so zákonom, lebo som mal priznanú 8 kvalifikačnú triedu.

Pri výplate som vedúcemu a predákovi pred celým kolektívom povedal, ŽE KOMUNISTI SÚ KURVY A BEZCHARAKTERNE OKRÁDAJÚ ROBOTNÍKOV, ČO BY SI ŽIADNY KAPITALISTA NEDOVOLIL. Nato mi vedúci súdruh VLK povedal že ma dá zavrieť.

Dňa 3. 1. 1985 som utrpel pracovný úraz. V ROZPORE SO ZÁKONOM MI BOLA VNÚTENÁ DOVOLENÁ. V júli 1987 som mal veľké bolesti v krku, no keďže som nemal teplotu, maródku som nedostal. Musel som si zobrať zákonnú dovolenú.

V septembri som už len šepkal a bolesti sa mi neustále zvyšovali. V októbri mi MUDr. Miklíková dala povolenie na odborné vyšetrenie, po ktorom som absolvoval prvú operáciu. V KRKU MI ZISTILI NÁDOR. ABSOLVOVAL SOM ĎALŠIE ŠTYRI OPERÁCIE a bol som prepustený do domáceho liečenia. Keďže mi končilo vyplácanie do priemeru, MUSEL SOM ZNOVA NASTÚPIŤ DO PODZEMIA, ABY SA MOHOL UROBIŤ NOVÝ PRIEMER!!! ZBYTOČNE SOM PROSIL MUDr. MIKLÍKOVÚ ŽE MÁM BOLESTI A KRVÁCAM.

V robote som vydržal 7 šichiet. Na pokraji duševného a absolútne fyzického vyčerpania ma sanitka odviezla do nemocnice v Orlovej. Na príkaz pána prímara Černého som absolvoval niekoľko operácii, aby mi zachránili aspoň holý život.

Keďže som sa stále dusil, mal som silné krvácanie a bolesti, poslali ma do nemocnice v Ostrave. Znova operácia a po nej ožarovanie kobaltom. Krvácanie a bolesti neprestávali. NASLEDOVALI ĎALŠIE ŠTYRI OPERÁCIE.

Dňa 24. 8. 1987 som dostal veľké bolesti do zápästia a mŕtveli mi prsty. MUDr. Miklíková ma poslala na vyšetrenie a telefonicky zavolala MUDr. Šeligovi, ŽE POSIELA NOTORICKÉHO UPLAKANCA, aby s ním niečo urobil. Samozrejme, jeho vyšetrenie zistilo "nález v medziach normy."

Po tomto všetkom som napísal sťažnosť súdruhovi Jakešovi, z ktorého citujem: ..."Prečo v KSČ kecáte blbosti o sociálnych istotách a pod., keď je to len špinavá, ukecaná politika. Alebo baník nepatrí do sorty pracujúcich?"...

Na základe tejto sťažnosti som bol poslaný na vyšetrenie do Ostravy - Poruby a umiestnený na oddelení chorôb z povolania. Vďaka pánu primárovi MUDr. HROMADOVI, ktorí ma vyšetril na prístroji a zistil, ŽE MÁM CHOROBU Z POVOLANIA A TO ONEMOCNENIE NERVOV HORNÝCH KONČATÍN Z DLHODOBÉHO JEDNOSTRANNÉHO A NADMERNÉHO ZAŤAŽENIA. A TO SOM UŽ TRI ROKY NEROBIL!!!

Prístroj na zistenie silikózy pľúc bol pokazený a bol som poslaný do Prahy. Tam bol dotyčný aparát tiež ÚDAJNE POKAZENÝ a bolesti v mojich rukách boli znovu v norme. Tak prečo som tam bol vlastne poslaný? Tam som sa z novín dozvedel, že baníci majú podozrenie, že ich zdravotný stav neni miestnymi lekármi posudzovaný objektívne.

Preto bola z iniciatívy ministra práce vytvorená štátna komisia z 23 odborníkov ktorá posúdi, nakoľko sú obavy baníkov z Ostravska oprávnené. Do Prahy odchádzajú vybraní baníci bez zdravotnej dokumentácie, aby bola zaručená plná objektivita zistených výsledkov.

A aj bola. U 96% z vyšetrených bolo zistené, ŽE SA JEDNÁ O CHOROBU Z POVOLANIA! Keď som žiadal takéto vyšetrenie, tak mi súdružky Mádlová a Jiránková odmietli vyhovieť. PREČO ASI?"

Čo k tomu dodať. Ako vidieť žijeme opäť v divnej dobe. CYNICI Z KSČ A ŠtB V MENE HAVLOVEJ "PRAVDY A LÁSKY" DOSTALI BOHATÉ ODSTUPNÉ. Človek, ktorý celý život poctivo pracoval, v neľudskom prostredí si zničil zdravie, je zas na vedľajšej koľaji.

JE TO ASI AKO V TÝCH ABSURDNÝCH HAVLOVÝCH HRÁCH, KTORÝM ROZUMEJÚ LEN ĽUDIA, KTORÍ VPLYVOM SÚHRNU OKOLNOSTÍ STRATILI ZMYSEL PRE REALITU.

Dodatok: Zatiaľ všetky súdy v tejto kauze vyzneli v neprospech pána Šimkoviča.

Vladimír PAVLÍK