--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Justičný cynizmus a porazené dieťa
Zdroj: NN Ročník........: 0004/009 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

V žiadnom rozvode rodičov neexistuje víťaz. Bývajú len porazení - VLASTNÉ DETI. Tie pri svojej výchove a vstupe do života potrebujú lásku obidvoch rodičov. Často sa stávalo a stáva, že súd akceptuje len návrhy a pripomienky matky a muž sa ocitá na vedľajšej koľaji.

Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa páni Ján Hvalčák, Dušan Olle a Ing. Ján Svoreň rozhodli založiť v Bratislave "SEKCIU NA OCHRANU PRÁV DETÍ ROZVEDENÝCH RODIČOV" pri Detskom fonde SR v Bratislave. Napriek rôznym prehláseniam "Zo zákona o rodine" o údajne rovnakých právach obidvoch rodičov, je situácia úplne iná. ČASTO STAVIA MUŽOV DO POZÍCIE PODRIADENÝCH A VYDIERANÝCH.

Ochota niektorých žien, dodržiavať čo len oklieštené právo na styk otca s dieťaťom je nízka a vyplýva z vedomia, že pri súčasnej benevolencii sociálnych pracovníčok a sudkýň sa im to nejako prepečie. Často si môžeme v novinách prečítať rôzne otrasné príbehy, ale s akým výsledkom?

Ľudia si to prečítajú, zväčša ostanú ľahostajní, lebo ich sa to netýka. Politici v týchto veciach sú hluchí a slepí. Pre nich sú dôležitejšie ich STRANÍCKE A SÚKROMNÉ ZÁUJMY PRED ZÁUJMAMI SPOLOČNOSTI. Otázkou je, ako donútiť týchto vládnych a poslaneckých politických gaunerov, aby zákony, ktoré vypracujú a schvália, mali aj primerané účinky? Samozrejme, sú aj výnimky, v ktorých bolo dieťa zverené do výchovy otcovi. Dotyčná sekcia v Bratislave pozná takýto prípad, ako sa matka počas zahraničného štúdijného pobytu svojho manžela starala o deti, na ktoré jej v tomto období zväčša neprispieval, no keď sa po skončení štúdia vrátil, našiel si atraktívnejšiu ženu a cestou súdu dostal aj deti. Vraj mal hodne peňazí a známostí. ZVÍŤAZILA ŠPINAVOSŤ A TÁ BOLA POTVRDENÁ SÚDOM.

Mnoho ľudí pochybuje, že súdne rozhodnutia o zverení detí do výchovy skutočne zohľadňujú ZÁUJEM DIEŤAŤA. Poznám prípad, kde sudkyňa napísala, že ..."považuje návrh matky, ktorá sa obáva, že jej otec dieťa nevráti, na zákaz styku s dieťaťom za odôvodnený, ale musí prihliadnúť na stanovisko odborníkov - psychiatra a súdnej znalkyne, ktorí styk doporučujú"..., jednoznačne dokázala, že pre ňu, ktorá má právo vydať rozsudok "V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY", NEBOL DOMINANTNÝ ZÁUJEM DIEŤAŤA.

Začal sa Medzinárodný rok rodiny. Člen predsedníctva výboru pre MRR prof. ŠVEJCAR ale prehlásil, že rodina je závislá na vzťahu matka - dieťa. Jeho tézy, že "cit pochádza od ženy", ho vlastne deklasuje, ŽE MUŽOM CIT NEPRIZNÁVA.

Nečudujem sa pánovi OLLEMU z Bratislavy, že je týmto výrokom pobúrený, hlavne keď si spomenie na svoju nedávnu minulosť. Preto sa oprávnene pýta: "Akým právom sa nepriznáva cit mužovi, ktorí vstával v noci k dusiacemu sa dieťaťu a sám sa chorobou nakazil. Do roboty som chodil nevyspatý, unavený. Rodina potrebovala peniaze, tak som nemaródoval. Čudujem sa, ako som to mohol vydržať. PRÁVE TEN CIT A LÁSKA K SYNOVI MI DÁVALI SILU".

Ak by si niekdo pomyslel, že pán Olle je zaujtý voči ženám, tak je na veľkom omyle. Vo svojom boji za pravdu a spravodlivosť je vďačný Dr. PAYEROVEJ, Dr. MARTÍNKOVEJ a pani HOLÍKOVEJ, ktoré mu pomohli v tých najťažších kritických chvíľach.

Dnes je z neho invalid a hoci alimenty mu boli vymerané, keď bol ešte zárobkovo činný, NEŽIADA O ICH ZNÍŽENIE. Myslí si, že TIE UŠETRENÉ PENIAZE BY HO NEUROBILI ŠŤASTNÝM.

Dovoľujem si odcitovať záver jeho listu, ktorý mi nedávno poslal: "Pravda, sú aj muži, ktorí sa o udržanie kontaktu s dieťaťom neusilujú. Moje city to nevedia akceptovať. Často v cudzom meste, kde otec nemôže nič, snáď len ísť do cukrárne, do kina - a dieťa vrátiť. Pri písaní posledných riadkov mám pri sebe aj svojho syna. Vie, že počas letných prázdnin smie byť so mnou iba 2 týždne. Vie, že smie byť so mnou len od soboty rána, hoci môj návrh bol: od piatku večera a cez prázdniny 4 týždne. A TO AJ NAPRIEK TOMU, ŽE NA SÚDE POVEDAL, ŽE SO MNOU CHCE BYŤ DLHŠIE."

Malý MIRKO OLLE do otcovho dopisu napísal jednu jedinú vetu, ktorú aj zverejňuem. Jej znenie: "S TATOM CHCEM BYŤ POLOVICU LETNÝCH PRÁZDNIN."

Pochybujem, že sa nad ňou zamyslia dnešní PONOVEMBROVÍ POLITICKÍ CYNICI A TÁ ČASŤ JUSTIČNÝCH DAREBÁKOV, KTORÍ SA O TAKÉTO VECI PRIČINILI A TAK VEDOME DEGENERUJÚ NEVINNÚ DETSKÚ DUŠU.

Vladimír PAVLÍK