--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Čertove hrátky primátora z Komárna
Zdroj: NN Ročník........: 0004/011 Str.: 024
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 08.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Veľmi pozorne som sledoval nielen samotné stretnutie primátorov a starostov miest a obcí z južného Slovenska v Komárne 8. januára 1994, ale aj propagandistickú predohru týchto údajne utláčaných Maďarov, žijúcich v našej republike. S hrôzou som si uvedomoval, ako Matica slovenská a denník REPUBLIKA svojou štekajúcou reklamou dali tomuto stretnutiu punc svetovosti.
Miesto toho, aby sme pokojne a bez robenia siláckych vyhlásení nechali prebehnúť toto zhromaždenie a potom podľa platných zákonov nekompromisne postihli to, čo by vybočilo z noriem nášho zákona, sme sa opäť dostali do úlohy porazeného. Primátor Komárna Ing. Štefan PÁSZTOR mohol byť ako hlavný organizátor nadmieru spokojný.
Večná škoda, že tzv. slovenskí roduverní miesto robenia reklamy menovanému primátorovi sa nezaoberali jeho komunistickou minulosťou. Boli by sa totiž veľa dozvedeli. Tí zdravo mysliaci by pochopili, že jeho boj za práva maďarských menšín je založený na populistických sľuboch a jeho vlastnej politickej kariére.
Treba si uvedomiť, že nacionalisti a komunisti, či už národnosti slovenskej, alebo maďarskej, NIKDY NEMALI, ANI NEBUDÚ MAŤ ZÁUJEM O PRAVDU A POKOJ. ICH CIEĽOM JE ŠÍRENIE NENÁVISTI CEZ TZV. NÁRODNÚ IDENTITU.
Ing. Štefan Pázstor sa objavil v Komárne niekedy v rokoch 1983 - 85. Nastúpil do zamestnania v Slovenských lodeniciach a neskôr bol vymenovaný za predsedu Mestského výboru KSS. Niekedy v roku 1987, po smrti predsedu MsNV Františka ÖLVECKÉHO bol KSS dosadený do funkcie predsedu MsNV v Komárne. Po novembri 1989 ho maďarské politické hnutie SPOLUŽITIE požiadalo, aby kandidoval na post primátora v Komárne a s ich pomocou tam bol aj zvolený.
Aký je jeho skutočný vzťah napr. ku kultúrnym pamiatkam, budem dokumentovať v nasledujúcom príklade. Niekoľkostoročný maďarský cintorín v Komárne, kde je pochovaná aj rodina spisovateľa M. Jókayho, literáti Beöthyovci, sochár Július Berecz (jeho socha M. Jókayho je v Komárne ako kultúrna pamiatka), JE V DEZOLÁTNOM STAVE. Jeho súčasťou je aj židovský cintorín, kde je pochovaná rodina nositeľa Nobelovej ceny Ignácza Selyeho a ďalších slávnych maďarov, SA DOKONCA PESTUJE ZELENINA!
Písomné a ústne prosby niektorých občanov o zjednanie nápravy vyúsťuje zatiaľ len do množstva sľubov. Všetko nasvedčuje tomu, že primátor Komárna a jemu podobní ľudia sa VEĽKÝMI MAĎARMI STALI LEN PRETO, ABY V PRÍPADE STRATY SVOJICH KORÝT MOHLI KRIČAŤ DO EURÓPY, AKO SA NA SLOVENSKU UTLÁČAJÚ MENŠINY A AKO SA IM KRIVDÍ.
Ako názorný príklad si uvedieme časť z dopisu, ktorý 23. mája 1993 zaslal primátorovi Komárna pán Ján KISS. V ňom mimo iného uvádza: "Som jedným z mála potomkov starokomárňanských rodín, ktorý ešte žijem v tomto meste. Je ťažké opísať našu bolesť, ktorú sme prežili pri barbarskom zbúraní nášho mesta za uplynulých štyridsať rokov. Ale táto bolesť je malá oproti tomu, čo prežívame pri pohľade na dnešný komárňanský cintorín, ktorý má byť svätým miestom. Aká je však skutočnosť:
1. Sústavné rozkrádanie tehlového oplotenia cintorína. 2. Nesprávný výber miesta nových hrobov.
3. Pri pohreboch sa poškodzujú okolité hroby. 4. Niektorí spoluobčania, hlavne Rómovia, robia nevhodné hroby, obložené WC kachličkami.
5. Krádeže a ohrozovanie návštevníkov cintorína. Prosím Vás, zachráňme naše cintoríny, je to miesto odpočinku našich predkov a raz aj nášho."
V odpovediach pán Pásztor a vedúci Oddelenia dopravy a životného prostredia Ing. Tibor Oravecz mimo iného tvrdili, že hroby obložené WC kachličkami boli urobené za starého režimu, HOCI POCHOVANÍ SÚ V NICH ĽUDIA Z ROKOV 1990 - 92. A keď sa chcú vyhovárať na starý režim, je nutné konštatovať, že POSLEDNÝM KOMUNISTICKÝM PREDSEDOM MsNV DO NOVEMBRA 1989 BOL V KOMÁRNE TERAJŠÍ JEHO PRIMÁTOR, V TOM ČASE EŠTE SÚDRUH ŠTEFAN PÁSZTOR.
Je tiež paradoxné, že keď slušní občania Komárna, či už národnosti maďarskej, alebo slovenskej, požiadali v zmysle zákona SNR 369/1990 Zb. 12. novembra 1992 Mestské zastupiteľstvo a samotného primátora aby odstúpil, ich žiadosť nebola akceptovaná.
Ďalej žiadali reorganizáciu Mestského úradu a odvolanie Mihálya KMECZKA, šéfredaktora Komárňanských listov, možno aj preto, že v NN č. 13/1992 je evidovaný ako agent ŠtB, ev. č. 22700, kr. meno TOMÁŠ.
V otvorenom liste sa ďalej píše: "Nekoncepčnou prácou primátor a ďalší zodpovední funkcionári v dobe od volieb do dnešného dňa dokázali, že vo svojich postoch nie sú schopní opustiť prekonané, nevyhovujúce pracovné metódy a SÚ ROZVOJU MESTA IBA NA PREKÁŽKU. Dopustili sa viacerých chýb a nezákonností. Dokázali tak, že sú vo výkone svojich funkcií nežiadúci.
Občania majú právo na také vedenie mesta, KTORÉ SVOJU PRÁCU VYKONÁVA V SÚLADE SO ZÁKONMI, je priehľadné a možno ho kedykoľvek kontroľovať. Sme presvedčení, že mestské zastupiteľstvo dokáže v čase do budúcich volieb vziať riadenie mesta pevne do svojich rúk a vo svojej práci sa vyhne chybám, ktoré súčasné vedenie zaťažujú."
Veľmi zaujímavé je aj svedectvo akademického maliara pána Tibora KOPÓCSA, ktorý vrátil svoj mandát poslanca Mestského zastupiteľstva 19. júna 1992, na protest proti špinavým praktikám panujúcim v tejto úradnej inštitúcii. V rozhovore, ktorý s ním urobili regionálne noviny TŔŇ, pán Kopócs mimo iného hovoril aj o tom, ako komárňanský primátor Ing. Štefan PÁSZTOR bez vedomia poslancov Mestského zastupiteľstva PREDAL BUDOVY A POZEMKY ASI ZA 7,5 MILIÓNA KORÚN a kladie si pritom otázku, koľko ešte toho môže byť, čo nepriznal. Že sa asi nejedná len o nejaké reči do vetra, svedčí aj tá skutočnosť, že už asi rok sa vedie VYŠETROVANIE PROTI PRIMÁTOROVI KOMÁRNA ŠTEFANOVI PÁSZTOROVI ZA ODPREDAJ NEHNUTEĽNOSTÍ BEZ SÚHLASU POSLANCOV, KTORÉ REALIZUJE BRATISLAVSKÁ POLÍCIA.
Ako vidieť, bolševická, nacionalistiká a eštebácka pliaga nikdy neprinesie pokoj do spolužitia medzi slovenskými a maďarskými občanmi, žijúcimi na území SR.
Vladimír PAVLÍK