--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Mečiar odvolaný - no nie porazený
Zdroj: NN Ročník........: 0004/012 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 11.03.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

V piatok 11. marca 1994 NR SR vyjadrila nedôveru predsedovi vlády Vladimírovi MEČIAROVI. V tajnom hlasovaní, od ktorého sa dištancovali koaliční poslanci HZDS a SNS, sa tohoto aktu zúčastnilo 82 opozičných poslancov.

Za jeho odvolanie hlasovalo 78 poslancov, proti boli dvaja a dva lístky boli neplatné. Po vyhlásení výsledkov Vladimír Mečiar s kyticou ruží, za potlesku jemu verných poslancov, spolu s členmi vlády opustili zasadaciu miestnosť NR SR. Tesne pred hlasovaním prečítal krátke stanovisko predseda SDĽ a podpredseda NR SR Peter Weiss. Jeho vyrovnaný a kovový hlas dával jasne najavo, že jeho strana nemieni byť dočasnou Mečiarovou nevestou. Všetko nasvedčuje tomu, že poslanci tejto strany sa mimo iného rozhodli, že v spore Mečiar kontra slovenský prezident, sa postavia na stranu Michala Kováča.

Čo urýchlilo odvolanie Mečiara (podnadpis) Myslím si, že rozhodujúcu úlohu tu zohral Michal Kováč. Jeho prejav, ktorý predniesol v stredu 9. marca 1994 v NR SR, bol nielen OBRAZOM JEHO POZITÍVNEJ ZMENY, ale dal aj jasne najavo, ŽE SA NEMIENI UŽ DAŤ VYDIERAŤ A KONEČNE MUSÍ JEDNOZNAČNE POVEDAŤ - "TAK UŽ DOSŤ".

Zbytočne sa rozčuľuje denník REPUBLIKA a mnohí dezinformovaní občania, ktorí majú pocit, že vraj prezident škodí Slovensku a vyvoláva konfrontácie. Ja si naopak myslím, že až príliš dlho mlčal. To, čo prehlásil v NR SR 9. marca 1994, to mal urobiť už o dva mesiace skôr. Mňa osobne zaujali tie jeho výroky, kde ako hlava štátu už nemohol mlčať na fantasmagorické a primitívne osočovania zo strany Vladimíra Mečiara.

Citujem: "Nemôžeme si zakrývať, že už dlhší čas pretrvávajú na našej politickej scéne snahy diskreditovať, zosmiešňovať a osočovať predstaviteľov politických strán a hnutí, vyvolávať nevraživosť a nenávisť k inak zmýšľajúcim či k príslušníkom a sympatizantom iných strán a hnutí. Hľadá sa vinník, na ktorého by bolo možné zvaliť zodpovednosť za súčasnú politickú krízu.

Iste neušlo vašej pozornosti, že terčom kritiky, PONIŽOVANIA A NAKONIEC I DISKREDITÁCIE ZO STRANY PREDSEDU VLÁDY a jeho najbližšieho okolia je nielen kancelária prezidenta, poradcovia, ale nepriamo i priamo SÁM PREZIDENT.

Pán predseda vlády od určitého času, keď zistil, že chcem suverénne vykonávať prezidentskú funkciu v duchu ústavy, začal ma postupne ignorovať, spochybňovať moju prácu a postupne sa odhodlal na také obviňovanie a diskreditáciu, ktoré by malo vyústiť do môjho PREDČASNÉHO ODSTRÁNENIA Z FUNKCIE PREZIDENTA.

Chcem vás v tejto súvislosti ubezpečiť, že som nikdy nič nepodnikol proti predsedovi vlády, len som bránil autonómnosť a nezávislosť prezidenta Slovenskej republiky ako oficiálnej hlavy štátu. Vedel som, že moje zvolenie za prezidenta bolo pre niektorých ľudí z blízkeho okolia pána Mečiara nemilým prekvapením.

Napríklad pán Ivan LEXA. Výsledok tajného hlasovania pri voľbe prezidenta komentoval slovami, ktoré mi tu slušnosť nedovolí citovať. Od leta minulého roka sa nezaobišlo azda ani jedno Republikové predstavenstvo HZDS, resp. míting HZDS v PKO v Bratislave bez rôznych urážok prezidenta.

Obviňovali ma, že som sa obklopil ľuďmi, ktorí boli proti vzniku Slovenskej republiky, že sa u mňa zostavuje nová vláda, že niektorí ľudia z mojej kancelárie sa zúčastnili na tajných rokovaniach v Prahe o novej možnej slovenskej vláde, že som sa spolčil s opozíciou, s predstaviteľmi maďarských politických strán na Slovensku, BA ŽE SOM SA DAL KÚPIŤ V ZAHRANIČÍ.

Po mojom novoročnom prejave ma pán predseda vlády obvinil, že DESTABILIZUJEM HZDS A VLÁDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Všetky tieto aj iné obvinenia s plnou zodpovednosťou rozhodne odmietam ako vykonštruované a nepravdivé. Hlavným vinníkom našej vnútropolitickej nestability a neutešenej situácie nie je prezident.

Pán premiér nie je ochotný partnersky spolupracovať a viesť korektný dialóg. Nedokáže zjednocovať rôznorodé zoskupenia občanov a znásobovať politickú energiu štátu. Vzhľadom na jeho podozrievavosť je schopný spolupracovať iba s ľuďmi, KTORÍ SU MU NEJAKO ZAVIAZANÍ. PÁN MEČIAR NEPOTREBUJE RADCOV, SPOLUTVORCOV, OPONENTOV, ALE IBA POMOCNÍKOV PRI REALIZÁCII SVOJICH ZÁMEROV.

Prosím vás, páni poslanci, zabráňte najmä svojím príkladom, aby sa u nás ďalej nepodnecovala intolerancia, nevraživosť, zavádzanie a zastrašovanie ľudí. Veď to, čo sa deje na mítingoch v PKO, nesledujú len naši novinári, ale aj zahraničie, ktoré podľa toho hodnotí úroveň našej demokracie a politickej kultúry. Škoda, že tu nie je pán predseda, ale aj tak sa na neho obraciam.

Vás, pán predseda vlády, prosím v mene dobrého mena Slovenska, v mene demokracie, zamyslite sa bez zloby a nenávisti v srdci nad tým všetkým, čo som tu povedal. Majte na pamäti, ŽE AJ INAK ZMÝŠĽAJÚCIM SLOVÁKOM A VŠETKÝM NAŠIM OBČANOM PATRÍ SLOVENSKO, ŽE AJ ONI MAJÚ PRÁVO NA SVOJ NÁZOR, NA SVOJE PRESVEDČENIE."

Na tento vecný prejav prezidenta reagovali poslanci verní Vladimírovi Mečiarovi hrubými a nepodloženými obvineniami a Oľga KELTOŠOVÁ požadovala dokonca jeho odvolanie. História sa opakuje? (podnadpis)

Preto sa aj s napätím čakalo na vystúpenie Vladimíra Mečiara, lebo práve v tejto budove ho už raz odvolávali. Vtedy sa písal dátum 11. 3. 1991 a teraz 11. 3. 1994. Neuveriteľná zhoda. Jeho prejav potvrdil, že sa jedná o špičkového demagóga a populistu, ktorý si opäť ODŠTARTOVAL ÚLOHU SLOVENSKÉHO MARTÝRA. Nepochybujem, že jeho popularita pojde opäť prudko hore. Tento druh politického remesla ovláda veľmi dobre.

V úvodnej vete svojho prejavu nezabudol ako prvých osloviť občanov Slovenskej republiky a až po nich prišli na radu poslanci, pán predsedajúci a až nakoniec vláda Slovenskej republiky. Na prvom mieste zo všetkého obvinil prezidenta a na jeho adresu mimo iného povedal: "Impulz a spúšťací mechanizmus celej tejto diskusie vyšiel od prezidenta Slovenskej republiky. Išlo o akciu cielenú a nie náhodnú." Potom zhodnotil rok 1989, o ktorom mimo iného povedal: "Bol ozaj rokom revolučným, pretože tým sa začala zmena celého systému. Išlo o zmeny a začiatok, ktorého dôsledky málokto z priamych aktérov, účastníkov a iniciátorov vôbec predvídal a v tom období vedel domyslieť. Naša revolúcia z roku 1989 dostala prívlastok nežná nielen pre program a formy, akými Verejnosť proti násiliu vtedy vystupovala, ale preto, že sme sa nestretli so žiadnym odporom starých štruktúr, ktoré sa dobrovoľne a bez zápasu vzdali."

Spasiteľ Mečiar? (podnadpis)

Spomenul obdobie, kedy bola prvý raz odvolaná jeho vláda a k tomu povedal: "Ak došlo vtedy k zmene vlády, tak napriek tomu, že aj vtedy mnohí kričali, že ide len o Mečiara, o nič viacej. Tieto zmeny história potvrdila ako pokus zastaviť emancipačný proces Slovákov, ako pokus o slepú aplikáciu ekonomickej reformy na podmienky Slovenskej republiky, pre ktorú bola naprosto nevhodná. Ako pokus poprieť občianský charakter hnutia.

Aj vtedy, tak ako dnes vládla radikálna nedôvera vytváraním obrazu nepriateľa o mne, ako osobe i Hnutiu za demokratické Slovensko. Vychádzala i vtedy veľká snaha o postavenie Mečiara, akéhosi imaginárneho nepriateľa, strojcu všetkého zla."

Pripomenul poslancom KDH, že ich kroky nevyšli a ocenil v tom čase raketový nástup novovzniknutého HZDS. Citujem: "Ak sme Kresťanským demokratom povedali pri odchode z vlády, že zostane vás v parlamente toľko, že sa zmestíte do výťahu v obchodnom dome, stalo sa.

V roku 1992 boli nové demokratické voľby. Od roku 1991 do roku 1992 sme mali rok na to, aby sme vytvorili hnutie, postavili jeho program, aby sme za tento rok vybudovali jeho organizačnú štruktúru a získali dôveru obyvateľov. Všetko sme za rok dokázali. To už po nás nikto nezopakuje. Samozrejme, že takýto raketový nástup HZDS má za sebou aj množstvo rizík. Riziko, ktoré sme si vtedy jasne uvedomovali, bolo riziko vo vyzretosti osobností, harmonizovania a stotožnenia sa s programom, osobných vlastnostiach, ktoré by boli zárukou toho, že čo sme voličom sľubovali, to aj budú plniť."

Za všetko môžu jeho nepriatelia (podnadpis) Krízu v dnešnom parlamente ohodnotil mimo iného takto: "Možno hovoriť maximálne o kríze v parlamente, na ktorej sa okrem strán, ktoré sú v opozícii, do istej miery podieľajú aj tí, ktorí z nášho hnutia odišli. Je ich k dnešnému dňu osemnásť. Podobne odišli viacerí zo SNS, jeden zo SDĽ. Tieto odchody, o ktorých sa dnes tak bijete do pŕs, že sú veľmi demokratické a správne, nie sú ani demokratické, ani správne.

Vznik a zánik mandátu neupravuje ústava, je upravený zákonom. Spôsob výkonu mandátu ústava upravuje a v tom je rozdiel a omyl z premisy, z ktorej vychádzate."

Po tejto vete vznikla polemika medzi ním a poslancom Hrnkom. Predseda NR SR Ivan Gašparovič vyzval Mečiara, aby pokračoval. Jeho reakcia bola takáto: "PÁN HRNKO, AK CHCETE ČOKOĽVEK V HISTÓRII POPRIEŤ, TAK JA SOM JEDEN ZO STROJCOV TEJ ÚSTAVY."

Ďalej mu pripomenul, že on vie, čo do nej dával a s akými zámermi, s ktorými spolupracovníkmi, aj o čom sa vtedy rozhodovalo. Do tejto výmeny názorov opäť zasahuje Ivan Gašparovič: "Pán premiér, prosimvás"...

Mečiar: "Pán predseda".... a po tomto káravom oslovení pokračoval vo svojom prejave: "Pokiaľ ide o otázky, ktoré bolo treba riešiť bezprostredne po voľbách, musíme si jasne povedať, ŽE SME PREVZALI ŠTÁT V ÚPLNOM ROZKLADE. Vo federácii bola kríza, boli nefunkčné všetky jej zložky a všetky jej orgány. My sme boli vtedy v opozícii a do tohoto stavu sme ho nedostali.

Ak v ČR prípravy na rozdelenie štátu z hľadiska ideového začali od decembra 1990 a praktickej realizácie od januára 1991, zákonodárna a výkonná moc na Slovensku pre toto neurobili nič.

Ak sme prevzali model ekonomickej reformy, ktorý sme bez výhrady na Slovensku realizovali, doplatili sme na to zvýšenými chybami v sociálnom systéme - viď vysoká nezamestnanosť - ak sa odvolávate na číslo, tých trinásť percent bolo ešte pred našimi voľbami, potom sa znížilo na jedenásť, takže za tie dve percentá beriem zodpovednosť. Za tých jedenásť nie, to sme zdedili.

Doplatili sme na to vysokou platobnou neschopnosťou podnikov, ktorá sa prejavila sumou 80 miliárd SK, doplatili sme poklesom výkonnosti ekonomiky ako celku, ktorý klesol o viacej ako o jednu tretinu v porovnaní s rokom 1989. To všetko sme zdedili. Za to zodpovednosť nenesiem. Ak si zoberiete ktorékoľvek moje vystúpenie z tohto obdobia, vo všetkých nachádzate kritické výhrady k tomu, čo sa deje a čo hrozí."

O príprave vzniku samostatného Slovenska v prvej polovici roku 1992 ešte v rámci ČSFR povedal: "Ak si niekto myslí, že všetko išlo jednoducho a pokojne, že neboli konflikty, žije na omyle z nevedomosti. Riziká konfliktu tu boli tak v oblasti vojenskej, ako aj v oblasti hospodárskej vojny. Napríklad na zasadnutí Generálneho štábu federálnej armády som dal náčelníkovi Generálneho štábu otázku, či môže dať čestné slovo, že dôstojníci Generálneho štábu NEPRIPRAVOVALI VOJENSKÝ PLÁN ÚTOKU NA SLOVENSKO. SÚ I INÉ NÁZNAKY, ŽE I TAKÉTO ÚVAHY BOLI. JE CŤOU VÁCLAVA KLAUSA, ŽE DO 24 HODÍN SME POLITICKY TÚTO SITUÁCIU VYRIEŠILI.

Pokiaľ išlo o otázky ekonomické, za stolom bol niekoľkokrát postavený program roztrhnutia všetkých ekonomických väzieb, tri roky bartrový obchod, a potom možno nejaká dohoda. Nič z toho sa nestalo. Je to zásluha HZDS, iní za tým rokovacím stolom neboli. Pokiaľ išlo o otázky delenia majetku, išlo o taký spôsob delenia, pri ktorom sme 95 percent vecí vyriešili."

Je nutné Vladimírovi Mečiarovi za túto poslednú vetu poďakovať. POKIAĽ DNES SLOBODNÍK, HOFBAUER, PROKEŠ, SLOTA A SPOL. HOVORIA, AKO NÁS ČEŠI PRI DELENÍ MAJETKU BÝVALÉHO SPOLOČNÉHO ŠTÁTU OKRADLI, TAK MOŽNO KONŠTATOVAŤ, ŽE SLOVENSKO OKRADOL MEČIAR A HZDS. OBRAZNE POVEDANÉ - NECHALI SA OKRADNÚŤ. Tak to aspoň vyzerá z jeho priznania. Ďalej pokračoval: "Nikto nespochybnil, že voľby v roku 1992 boli demokratické. Ale je isté a jasné, že značnou časťou spoločnosti a politických subjektov neboli nikdy akceptované. Vláda nikdy nebola v podmienkach, že by sa mohla venovať len práci, bola vždy v podmienkach, keď musela zvádzať veľmi tvrdé boje nie o svoju existenciu, ale vôbec o to, aby mohla pracovať."

Tým poslancom, ktorí boli proti vzniku samostatného Slovenska, adresoval tieto vety: "Boli ste proti zvrchovanosti, boli ste proti vzniku štátu, boli ste proti zániku federácie. Ten štát ste úprimne nechceli a dodnes ste sa sním nestotožnili ani v tom minimálnom symbolickom akte - prisahať na jeho Ústavu. To nie je dobré."

Sám seba popiera (podnadpis)

Nebude od veci pripomenúť Vladimírovi Mečiarovi niektoré jeho výroky, ktorými popiera sám seba. V denníku PRÁCA z 10. augusta 1990 povedal: "Vyjadrili sme záujem na zachovaní štátneho zväzku Čechov a Slovákov. NEMIENIME HO ROZBIŤ. Neriešili sme otázky konfederácie, nakoľko pre náš existujúci systém a sústavu medzinárodných vzťahov nie je prijateľná."

Tie isté noviny zverejnili 22. 10. 1990 v článku pod nadpisom: FALOŠNÝ OBRAZ O SLOVENSKU, tieto jeho myšlienky: "VYHLÁSILI SME, ŽE CHCEME ŽIŤ V SPOLOČNOM ŠTÁTE A MÁME ZÁUJEM O JEHO UPEVNENIE. PRETO SA OBRACIAM NIELEN NA VÁS, OBČANOV SLOVENSKA. OBRACIAM SA AJ NA OBČANOV V ČECHÁCH A NA MORAVE. CHRÁŇME SA PRED SEPARATISTAMI A EXTRÉMISTAMI! CHRÁŇME SI NAŠE SPOLUŽITIE, CHRÁŇME SI SPOLOČNÝ ŠTÁT!" V denníku NÁRODNÁ OBRODA z 5. 11. 199O sú zachytené tieto jeho vety: "Základná otázka môjho rokovania s pánom prezidentom, i rokovania v Slavkove, bola otázka spoločného štátu Čechov a Slovákov. V Slavkove bol podaný i návrh, aby sa o tejto veci uskutočnilo referendum. Bol som sám proti, návrh nakoniec neprešiel. Naše stanovisko bolo jednoznačné, že sme za spolužitie Čechov a Slovákov v jednom spoločnom štáte."

Denník SMENA 10. 11. 1990 priniesol jeho názor na prejavy nacionalizmu, kde mimo iného povedal: "Ide o možnosť vyvolať politický nepokoj v súvislosti s odhodlaním niektorých skupín pokúsiť sa vyhlásiť Slovenský štát."

Na otázku NÁRODNEJ OBRODY z 5. 12. 1990: "Vyjadrujete tým osobné zaujatie za udržanie spoločného štátu?", odpovedal Vladimír Mečiar takto: "Nič iné som nemal a nemám na mysli. Na Slovensku síce hovoríme, že jej doterajšia podoba našim predstavám nevyhovuje, ALE FEDERÁCIU CHCEME a dúfam, že je to z môjho postupu aj zrejmé."

Myslím si, že komentár k tomu je zbytočný. Škoda len, že v parlamente sa nenašiel ani jeden poslanec, ktorý by mu to bol takýmto spôsobom pripomenul.

Vraj nemal moc, ale úspechy dosiahol (podnadpis) Veľmi dojemne sa snažil Vladimír Mečiar presvedčiť poslancov NR SR, že on nikdy žiadnu moc nemal v rukách. Mimo iného povedal: "Ak vznikol štát, musíme jasne povedať aj to, že vznik bol sprevádzaný tým, že nemá svoju sústavu orgánov. Celý rok 1993 ste ma kritizovali, že sústreďujem vo svojich rukách obrovskú moc. Vážení, nikdy som ju nemal. Ja som mal v rukách obrovskú zodpovednosť. Neexistoval úrad prezidenta, neexistoval Najvyšší súd, neexistoval kontrolný úrad, neexistoval takmer žiadny z ústredných orgánov štátnej správy, ktoré potrebujeme.

Kompetencie z federálnych orgánov prešli na úrady republikové, ktoré sme nikdy nemali a nemali sme pripravených ľudí na ich vykonávanie. Ak dnes hovoríme, že sme Národnú banku Slovenska pripravili za šesť týždňov, tak rakúski odborníci hovoria, že oni boli mimoriadne rýchli za päť a pol roka.

Ak dnes povieme, že sme pripravili emisiu, alebo rozdelenie emisie za dva týždne a vytvorili vlastnú, tak sa ma všetci pýtajú, koľko medzinárodných inštitúcii nám pri tom pomáhalo. Nikto. Prvý návrh rozdelenia bol spracovaný vládou Slovenskej republiky. Pán Tošovský teraz dostal za to cenu daňových a iných finančných orgánov. Gratulujem mu k tomu, BOLA TO NAŠA PRÁCA.

Slovenská republika dokázala stabilizovať svoju menu za 6 mesiacov v medzinárodnej bankovej izolácii. Slovenská republika dokázala obrátiť svoje trhy. Dokázala za 14 dní vytvoriť svoju menu. Máte príklady, kto to druhý dokázal?" Banky, privatizácia a prezident (podnadpis)

K problematike na túto tému Vladimír Mečiar mimo iného povedal: "Banky nemajú dostatok voľných zdrojov na privatizáciu, z 20 mld plánovaných korún vláda k 1. januáru nedostala nič. Podniky nemajú vlastný kapitál na privatizáciu, nemajú na prevádzku. Majú veľké zaťaženie úvermi, ktoré nabrali v minulosti a nevedia sa z nich spamätať.

Rád by som povedal, že vedome, cielene sme neurobili nič v privatizácii proti záujmom štátu, a preto mi je ľúto, keď tuto pán poslanec Plesník alebo iný, ma ide posielať prokurátorovi, alebo mi radí odstúpiť. Pán poslanec Plesník, mňa Komunistická strana prenasledovala viacej ako 20 rokov. Poslala ma k lopate, ťahala ma k vyšetrovateľom i kde-kade inde. Ja si vyprosím od vás, aby ste sa vy správali takto k ústavnému činiteľovi i k človeku, ktorý je od vás vekovo i životnou skúsenosťou nepomerne iný. Neurážajte."

Škoda len, že pán poslanec Plesník nemá tie dokumenty, ktoré mám ja. Keby ŠtB bola ku všetkým prenasledovaným tak tolerantná, ako voči Vladimírovi Mečiarovi, tak potom ju zrovna môžeme nazvať humanitnou organizáciou.

Ďalej pokračoval: "Prezident nemôže hodnotiť vládu tak, že sa neusiluje byť vládou všetkých občanov. Vláda nemusí byť akceptovaná všetkými občanmi, ale jej závery a návrhy sú záväzné pre všetkých občanov. Ona je vládou štátu. Tak isto nemôže prezident nikdy povedať bez dôkazov, ŽE IDE KORUPCIA NA NAJVYŠŠIE MIESTA. Ak je to pravda, prečo neodovzdal generálnemu prokurátorovi každého, kto je z korupcie podozrivý. Ale ak to nie je, nech sa nám ospravedlní. My nie sme zlodeji.

Môžeme mať pochybnosti o tom, či vykonávame svoje funkcie v súlade s vašou predstavou, ale nekradneme. Ak by bola pochybnosť a dôkaz, alebo čo len podozrenie niektorého člena vlády, vždy som to nechal vyšetriť. Všetko skončilo v nule. Nedal som nikdy v živote nikomu žiadnu výhodu nad zákon. Žiadal som od každého iba službu štátu, službu verejnosti, nešetriť sa a dať všetko.

Nabehla mi husia koža a s veľkými rozpakmi som prijal odkaz, ktorý mi pán prezident poslal po predsedovi NR SR pred niekoľkými týždňami, ŽE MÁ PODPORU ARMÁDY A POLÍCIE. To je tiež fakt."

V závere svojho prejavu dal jasne na vedomie, že jeho pozícia je vlastne neotrasiteľná a nezmení sa ani jeho odvolaním. Doslovne povedal: "Budete robiť dnes nejaké rozhodnutia, rozmýšľajte dobre, ČO BUDE PO VOĽBÁCH. KTORÍ STE ČO LEN TROCHU REALISTICKÍ VIETE, ŽE TIE VOĽBY VYHRÁME. TO JE JEDNO, KEDY BUDÚ. Nerobte záver, ktorý by vyvolal situáciu kvôli dnešnému úspechu na úspechu napotom. VARUJEM VÁS A PROSÍM VÁS O TO."

Či sa to komu ľúbi, alebo nie, ODVOLANIE VLADIMÍRA MEČIARA NIE JE JEHO PORÁŽKOU. To, čo v dnešnej dobe hovoria na jeho adresu opoziční poslanci, jeho protivníci a aj samotný prezident republiky, TO JA UŽ VEREJNE HOVORÍM A PUBLIKUJEM VYŠE TRI A POL ROKA.

V dnešnej dobe je tento politik už fenoménom svojej doby. Je to aj zásluhou dnešných jeho oponentov, pre ktorých mám jediný názov. Politickí hlupáci a diletanti. A pokiaľ by som sa mal zahrať na prognostika, tak musím konštatovať, ŽE SKUTOČNÁ DIKTATÚRA NA SLOVENSKU NASTANE AŽ PO TREŤOM VÍŤAZSTVE VLADIMÍRA MEČIARA.

Tí dnešní jeho odporcovia nemajú totiž na to, aby ho politicky, morálne a občiansky zdiskreditovali pred radovým občanom. Dôvod je veľmi jednoduchý. Nie sú taktiež dôverihodní a pokiaľ boli pred tým pri moci, hrubým spôsobom nielen podviedli, ale aj podcenili a ponížili slovenského voliča. A tu Vladimírovi Mečiarovi nemožno vyčítať politickú demagógiu a populizmus, keď si ich pretiahol na svoju stranu.

Som veľmi rád, že s určitou skupinou ľudí sme prišli k pragmatickej dohode, že nemá význam útočiť NA JUDÁŠOV A NAHRÁVAŤ KAIFÁŠOM. Až požieranie politických "SVÍŇ" dospeje medzi sebou do určitého bodu a radový občan sa naučí byť tvorom mysliacim, potom sa uvidí.

Vladimír PAVLÍK