--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Havlov Hav(káč) "zakontroloval"
Zdroj: NN Ročník........: 0004/014 Str.: 019
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

JAN ŠTERN, popredná duchovná veličina a niekoľkonásobný ponovembrový expert na teoretické a praktické zániky, musel pociťovať asi nejaké zjavenia. V hrdinskom zápase, možno za pomoci ešte hrdinskejších metód, dospel asi nakoniec k názoru tzv. štekajúcej sebarealizácie.

Svoj nehynúci obdiv k protagonistom zla na českom a slovenskom národe, ako aj obdiv ich ponovembrovému "krstnému otcovi" VÁCLAVOVI HAVLOVI vyjadril v dvojmesačníku LISTY, č. 1/1994. Jeho článok na str. 100 - 101 pod názvom: VELKÁ PŘE, vzbudil u mňa zdesenie.

Až dnes si uvedomujem dopad slov bývalých príslušníkov ŠtB, ktoré mi za minulého režimu hovorievali pri tzv. úradných debatách, ohľadom mojej nehynúcej lásky voči Václavovi Havlovi. Ich narážky o tom, že radoví chartisti mu slúžia len na propagandistickú stenu, SA UKÁZALI AKO PLNE OPODSTATNENÉ A PRAVDIVÉ. Presne v tých dimenziách, v akých sa trebárs GOTTWALD a HUSÁK oháňali robotníckou triedou. Dovoľujem si odcitovať niekoľko viet zo Šternovho článku pod názvom: "Velká pře", kde ospevuje Václava Havla za to, ako nekompromisne vystúpil pred súdom 14. 12. 1993 v úlohe obžalovaného voči Petrovi Cibulkovi.

"Tento exkurs je nutný, abychom správně ocenili vystoupení Václava Havla před soudem loni 14. prosince. Vystoupil tam jako žalovaná strana, a tato situace mu ZŘEJMĚ SVĚDČÍ. Poté, co jej Petr Cibulka napadl, začalo se spekulovat, zda urazil prezidenta nebo jen soukromou osobu. Za sebe chci říci, že Havel tam nemluvil ani jako prezident, ani jako soukromník, ALE JAKO DISIDENT. Naštěstí a konečně.

Mluvil jako člověk, který se hluboce urazil za ty desítky a stovky lidí, kteří se na fízlovských seznamech objevili neprávem a kteří kvůli tomu prožili možná nejkrutější chvíli svého života. Promluvil za ty živé, kteří se pokoušejí bránit, i za ty, kteří to neumějí. (ŠKODA LEN, ŽE NIKTO Z TÝCHTO TZV. NEVINNÝCH DOTERAZ NEŽALOVAL TÝCH EŠTEBÁKOV, KTORÍ ICH TAM ÚDAJNE BEZ ICH VEDOMIA ZAEVIDOVALI. pozn. autora V. P.)

Promluvil i za mrtvé, kteří se už bránit nemohou. Promluvil za katolíky, kteří v seznamu našli svého kardinála a mlčí. Promluvil za spisovatele, kteří se nedokázali zastat své kolegyně, jež jim v dobách zakázanosti vydávala knihy. Promluvil za lidi, kteří znovu dostali strach, že když se ozvou, budou sami skandalizováni nebo aspoň označeni za advokáty agentů a jiných zločinců.

Bylo by však nedobrým zjednodušením, kdyby se teď celý spor redukoval na duel Havel-Cibulka. Petr Cibulka je člověk, který v kriminálech hodně zkusil a je zcela v zajetí démona odplaty.

Proto pravím: DOBŘE PROMLUVIL VÁCLAV HAVEL. MĚL JSEM POCIT, ŽE I ČESKÝ LEV POCHVALNĚ ZAŘVAL."

Ako vidieť, KSČ a ŠtB veľmi dobre vedeli, prečo si túto tzv. nomenklatúrnu chartistickú elitu udržiavali v zálohe a pritom ešte veľkodušne umožňovali, aby im zahraničné masmédiá robili reklamu. Dolárové, markové a librové honoráre asi skutočne nebrali nadarmo. Na rozdiel od Petra Cibulku, ktorý v tých časoch prakticky živoril.

Keď dáme do protikladu fešácke a rekreačné väzenie Václava Havla s kobkami, kde mučili a týrali Petra Cibulku, keď sa zamyslíme nad tým, ako Petra komunistickí zločinci chceli zlomiť cez vlastnú matku a porovnáme to s ich toleranciou k Václavovi Havlovi, tak potom, kto si zslúži skutočnú úctu? Pokiaľ pred dotyčným súdom hovoril Václav Havel za tých, ktorých mu podsúva pán Štern vo svojom demagogickom článku a robí z neho ešte národného hrdinu, tak potom mám dôvodné podozrenie, či za "českého lva pochvalně nezařval" náhodou jeho krotiteľ, evidovaný ako agent ŠtB.

A keď už menovaný pisateľ článku nejak zabudol povedať, na čiu obranu vystúpil pred dotyčným súdom Peter Cibulka, tak mu pripomínam, že mimo iného tam vystúpil aj za tých 231 NEVINNÝCH ĽUDÍ, ZAVRAŽDENÝCH VO VYKONŠTRUOVANÝCH PROCESOCH. ZA 296 NEVINNÝCH, ZAVRAŽDENÝCH NA HRANICIACH, ZA 3000 UMUČENÝCH PRI VÝSLUCHOCH, ZA 5000 ZAVRAŽDENÝCH PRI BEZPEČNOSTNÝCH AKCIÁCH, ZA 250 000 ODSÚDENÝCH, ZA 2 MILIÓNY PRENASLEDOVANÝCH A PONIŽOVANÝCH.

Na všetkých týchto Václav Havel nejak zabudol. Nečudujme sa tomu. Veď doteraz nebol schopný ani iniciovať potrestanie vrahov prof. JANA PATOČKU, za ktorého sa tak rád zaštíťuje.

Vladimír PAVLÍK