--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Bol som na Mečiarovom mítingu
Zdroj: NN Ročník........: 0004/023 Str.: 002
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

BOL SOM NA MEČIAROVOM MÍTINGU

V piatok 20. mája 1994 sa Vladimír Mečiar stretol v Považskej Bystrici so svoj imi priaznivcami na tradičnom predvolebnom mítingu. Keďže pár dní dozadu Mests ký súd v Bratislave rozhodol opäť v moj prospech v súdnom spore s terajším exp remiérom, považoval som si za povinnosť ísť sa presvedčiť, či jeho stretnutia s občanmi sú plné nenávisti, hlavne voči novinárom, ktorí mu nehrajú do nôty, ako to často prezentujú niektoré masmédia.

Úvodné predohry (podnadpis)

Do športovej haly, kde sa míting konal, som prišiel asi 40 minút pred jeho ofi ciálnym začiatkom. Sedelo tam už okolo tisícovky ľudí. Očami som si vybral mie sto s dobrým výhľadom a išiel som si sadnúť. Samozrejme, že som okamžite vzbud il pozornosť publika. Jedna taká "dobrá" duša ma hneď na úvod počastovala veto u, že prečo nechodím tam, kde ma nepoznajú. Drzo som mu doporučil, aby si zavr el hubu, ktorá do novembra 1989 pokorne a zbabelo mlčala. Presne tak, ako dneš ný "ocko" národa MEČIAR.

Sadol som si na voľné miesto a vybral diktafón na nahrávanie. Poriadatelia ma tiež už stačili zaregistrovať a ich pohľady mi pripomínali zaľúbencov, ktorí h ľadia do kopy hnoja. Hala sa pomaly naplnila a približne 3.000 divákov očakáva lo svoj idol.

Milovaný vodca prichádza (podnadpis)

S 30 sekundovým oneskorením prichádzajú idoly HZDS. V čele husieho radu ide To máš CINGEL z Považskej Bystrice, toho času poslanec NR SR. Za minulého režimu ZBABELÁ NULA S DOBRE ZALEPENOU PUSINKOU. Až druhý v poradí ide Vladimír Mečiar , za ním A. M. Húska a ďalší traja do počtu. Nastáva ošiaľ radosti a búrlivý p otlesk.

Nasleduje privítanie milovaného a jeho prísediacich. Potom nastalo posvätné ti cho a ON si berie po prečítaní prvej otázky moderátora, ktoré mu adresuje publ ikum cez lístočky, mikrofón. Lenže, ten vypovedáva službu. Potom to skúša mode rátor, a mikrofón funguje. Zoberie ho Mečiar, chce hovoriť, no mikrofón opäť n efunguje.

Začína stúpať nervozita. Objavujú sa prvé výkriky - "To je pripravená sabotáž" . Pár jedincov si myslí ale svoje - "To je Pavlíkova robota. Bastard jeden"! V edľa mňa sediaci priaznivci HZDS mi hovoria - "Nevšímajte si ich, pán Pavlík". Pohľady prítomných sa upierajú hlavne na môj diktafón.

Po desiatich minútach Mečiar konštatuje, že bude hovoriť aj za tejto nepredvíd anej situácie. Okruh otázok je rôznorodý. Keď sa hovorí o prezidentovi Michalo vi Kováčovi, z hľadiska sa ozve hlas - "Ten kokot"... Hŕstka jedincov, ktorých možno označiť ako čvargu a svoloč, sa musela zviditeľniť.

Tentoraz, čo ma prekvapuje, Veľký Vlado svojich politických protivníkov neuráž a. Vo výrazoch je jemnejší, ale jeho pôsobenie na ubolené slovenské city ide d o značných rozmerov.

Prejavilo sa to hlavne, keď citoval výrok Jána Čarnogurského - "Keby sme my bo li vo vláde, citujem presne, NIKDY BY SME NEDALI TOĽKO CIRKEVNÝCH SVIATKOV, NI KDY BY SME NEVRÁTILI CIRKVI TOĽKO MAJETKU".

Veľké pobavenie publika vyvolala jeho veta - "Jožko Prokeš hovorieva, že KDH k resťanskí nie sú, ani demokrati a že už im zostáva iba to H". Samozrejme, že k aždý si domyslel, že "h" v tomto prípade znamená "hovno". Odmenou za tento výr ok bol dlhotrvajúci potlesk a smiech.

Taktiež veľmi zaujímavá bola Mečiarova odpoveď na jeho kauzu s Romanom Kováčom - "Bolo dostatok signálov, ktoré hovorili o tom a to my hovorili i moji blízk i priatelia, ŽE SI ČISTÝ, TO VIEME, (ha, ha, ha.... pozn. V. P.) ale nie všetc i okolo teba sú čistí. Vzniklo isté podozrenie, na základe toho som zvolal por adu niekoľkých členov vlády do záhrady na Úrade vlády, kde som o tejto veci ot vorene hovoril.

Že takéto podozrenie je, že niekto prijal istú sumu peňazí. Samozrejme, že tam bola veľmi dusná atmosféra a vtedy pri rozhovore, už keď som videl, že Romano vi Kováčovi sa potia ruky, tak hovorí, ŽE JA SOM TO BOL. Povedal, že DOSTAL ZO SPOJENÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH 5 MILIÓNOV DOLÁROV na mediálnu politiku, načo som ho vyzval, ak nemôže peniaze vrátiť, tak aby z vlády odišiel. Samozrejme, pri tak závažnej situácii som bol povinný podať návrh na jeho odvo lanie, ALE NEBOL AKCEPTOVANÝ PREZIDENTOM. Do parlamentu som nemôhol ísť na vys lovenie nedôvery, nemal som dostatok hlasov. Preto, keď sme uzatvárali koalíci u so SNS, tak už vtedy som požadoval, aby Roman Kováč tam nebol. On o tomto vedel, a viedlo ho to k tomu, že mi začal brať poslancov, získavať ich k sebe a s týmito poslancami potom prešiel na druhú stranu. Dokonca kandid oval na funkciu mojho zástupcu a až keď sa vyberal predseda vlády, tak on vyst úpil, akože to bolo dohodnuté, ŽE TO BUDE ON. A VTEDY MU PETER WEISS ODPOVEDAL , NESPLNIL SI ÚLOHU. NEZÍSKAL SI TOĽKO HLASOV, KOĽKO SI MAL ZÍSKAŤ. Pokiaľ ide o to, či ma bude žalovať, starosti si z toho nerobím, nebudem a keď aj budem, čo sa stalo? Prídeme všetci, čo sme tam boli a ja to poviem. Však s me to počuli všetci.

Bola potom diskusia v parlamente, vystúpil tam potom s tým náš poslanec a vted y pán Roman Kováč povedal, že on čaká, keď to poviem niekde inde, aby ma mohol žalovať. Okrem toho, keď sme do Krokov išli, tak ma nečakali. Pôvodne bola po zvaná jedna naša poslankyňa, ale keď sme sa tam objavili, tak zistili, že tá p oslankyňa vyzerá ako Mečiar".

Ďalej vyzval svojich verných, aby sa stali predplatiteľmi denníka REPUBLIKA. T vrdil, že noviny UJSZO majú 60.OOO predplatiteľov, Republika len 20.000. Skrát ka, Slováci musia byť lepší predplatitelia ako Maďari, žijúci na Slovensku. Po tom sa zmienil o Milanovi Markovičovi a konštatoval, že pevne verí, že ho bude voliť.

Keďže malá skupina okolo jedného maríkovca sa nejak nemohla uspokojiť s tým, ž e tam nepadlo moje meno, tak ma dali do súvislosti s Markovičom. Samozrejme, c elá hala sa po tomto upriamila na moju osobu a Mečiarova pusinka ma okorenila tým istým vtipom, ktorý už opakuje štyri roky. Prijal som to s úsmevom a v duc hu som mu zaželal, aby čo najskôr už vyšla tá jeho monografia, v ktorej má byť údajne zmapované jeho protikomunistické úsilie pre blaho slovenského občana o d roku 1969 - 1989. Dokonca tam má byť uvedené, ako v sibírskych gulagoch, vo funkcii politického väzňa, chystal prevrat proti Brežnevovi.

Potom prišli na rad jeho sľuby a plány. Nasľuboval dôchodcom, podnikateľom, ml adým rodinám. Mal som taký dojem, že keby v hľadisku sedel kôň, ktorý by rozum el ľudskej reči, tak aj on by bol OD MEČIARA DOSTAL TOĽKO SĽUBOV, ŽE BY TO VYŠ LO NA TRI GENERÁCIE.

Mäknutie duší muselo vyvolávať aj jeho plánovanie do budúcich rokov, kedy vraj nastane na Slovensku tá vytúžená prosperita, ktorú by mala spolu s ním pripra viť skupina múdrych odborníkov. Keď som pri týchto sľuboch pozoroval výraz tvá rí niektorých babičiek, mal som taký pocit, ako keby sa im znovu vracal menštr uačný cyklus.

V závere vyjadril svoju nehynúcu lásku a obdiv k Václavovi Klausovi a mimo iné ho povedal: "Pokiaľ ide o Klausa, tak bezpochyby je to človek, ako ekonóm veľm i dobrý, ako partner mimoriadne ťažký, ale keď sa s ním dohodnete, VIE DODRŽAŤ SLOVO. A z toho vyplynula tá dôvera, ktorá medzi nami bola, že nemuseli sme n ič podpisovať. Keď sme si dali slovo, tak to platilo. Jeho spôsob reformy nie je pre Slovensko vyhovujúci, preto sme od neho odišli a ideme svojou cestou a tá bude prispôsobená podmienkam Slovenskej republiky. Kroky sú dobre premyslen é a ešte ich harmonizujeme. TAKŽE, SLOVENSKO DOKÁŽE BYŤ KRAJINOU PROSPERUJÚCOU .

Pokiaľ ide o zákulisie vzniku samostatnej zvrchovanej Slovenskej republiky NEZ VEREJŇUJEME MNOHÉ VECI, PRETOŽE VEĽA ĽUDÍ ŽIJE. DOKUMENTÁCIA Z TOHO JE IBA U M ŇA, NEMÁ JU NIKTO, ANI V ČECHÁCH, ANI NA SLOVENSKU. A PO DOHODE S ČESKOU STRAN OU NIEKOĽKO ROKOV NEBUDE ZVEREJNENÁ. AK BY SA SO MNOU NIEČO STALO, NEZVEREJNIA TO ANI MOJI POTOMKOVIA, ANI MOJE DETI.

Pamätám si na naše prvé rokovanie v Brne. Pán Klaus ma pozval na rozhovor medz i štyrmi očami, ktorý trval štyridsať minút. Vrátil som sa dolu a prvý, ktoréh o som stretol, bol to kamarát, pán Húska. Vraví mi - VLADO, VEĎ TO SÚ TI DOBRÍ ĽUDIA, ČO SME SA DOHODLI. REKU, AKO GUSTÍK? ROZDELÍME TO, REKU. A KEDY? DNESK A. VEĎ MY SME NA TO PRIPRAVENÍ".

Ďakujem Vám pekne, pán Mečiar, za vaše priznanie, z ktorého jasne vyplýva, že spoločný štát ste s Havlom a Klausom s najväčšou pravdepodobnosťou ROZBILI ZA ŠPINAVÉ PENIAZE ZO ZAHRANIČNÝCH PRAMEŇOV. AKO JUDÁŠI STE SA ROZHODLI ČECHY OBE TOVAŤ NEMCOM, SLOVENSKO MAĎAROM, Z VLASTNÝCH OBČANOV UROBIŤ ŽOBRÁKOV A ŠTÁTNY MAJETOK DAŤ DO RÚK POLITICKO-EKONOMICKÉHO A ORGANIZOVANÉHO ZLOČINU. PEVNE VERÍ M VLADIMÍR MEČIAR, ŽE PRÍDE DOBA, KEĎ PRED TVÁROU SLOVENSKÝCH OBČANOV BUDETE S TÁŤ AKO ZRADCA VLASTNÉHO NÁRODA.

A niečo na záver (podnadpis)

Mítingovanie sa skončilo a najvernejší prišli vzdať osobný hold Veľkému Vladov i. Predieram sa k východu. Dvaja muži mi gratuľujú k Cibulkovej odvahe voči Ha vlovi. O kúsok ďalej diskutuje skupinka štyroch mužov a jeden na mňa kričí - " Pán Pavlík, bez dôkazov by ste nebol vyhral aj druhý súd s Mečiarom". Nemôžu p ochopiť, prečo o tom nepísali žiadne slovenské noviny. Ďalší konštatuje, že ke ď som vyhral prvý spor s Mečiarom, bol vtedy dotyčný predsedom vlády a noviny o tom písali. Na jeho otázku, čo si o tom myslím, mu odpovedám, že v tomto sme re bol MEČIAR SKUTOČNÝ DEMOKRAT a za jeho vlády bola SKUTOČNÁ SLOBODA INFORMÁC II.

Pomaly sa blížim k svojmu zaparkovanému mopedu. Mečiarovi priaznivci ma poznaj ú a správajú sa slušne. Žiadny náznak napadnutia, ani inzultácie. Som rád, že môžem konštatovať, že 90 percent týchto priaznivcov sa správalo ako kultivovan í ľudia.

Dozvuky (podnadpis)

Na druhý deň prichádzam do reštaurácie. Známi sa na mňa dívajú, či nemám modri ny na tvári. Hovorilo sa totiž, že na dotyčnom mítingu som dostal bitku a že m i rozbili diktafón a kameru. Hovorím, že to NIE JE PRAVDA. Kameru som totiž ne mal a diktafón mi NIKTO NEROZBIL. Znovu opakujem, že Mečiar na mítingu nikoho neurážal a publikum nebolo agresívne.

Vladimír PAVLÍK