--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Špinavé peniaze
Zdroj: NN Ročník........: 0004/029 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
ŠPINAVÉ PENIAZE 3. časť
Pokračujeme výberom ďalších zaujímavých myšlienok z knihy Roberta E. POWISA: Š pinavé peniaze, ktorú by si mali povinne naštudovať všetci tí, ktorí sa po nov embri 1989 podielali z titulu svojich funkcií NA EKONOMICKÝCH ZLOČINOCH VOČI V LASTNÉMU NÁRODU.
Zločin prania peňazí (podnadpis)
Spojené štáty sú prvou krajinou, ktorá UZÁKONILA PRANIE PEŇAZÍ AKO ZLOČIN. Je to rozdelené na dve časti, ktoré boli prijaté v roku 1986. Oba sú súčasťou člá nku 18 Trestného zákona USA. Prvým štatútom, obsiahnutým v časti 1956, je pran ie peňazí a OBSAHUJE TREST DO VÝŠKY 20 ROKOV ODŇATIA SLOBODY. Druhý, obsiahnut ý v časti 1957, je známy ako pranie peňazí finančnou inštitúciou a obsahuje TR EST AŽ DO VÝŠKY 10 ROKOV.
Vytvorenie zločinu prania peňazí zmobilizovalo schopnosti federálnych vyšetrov acích orgánov a VÝRAZNE ZVÝŠILO TREST pre finančné inštitúcie zapletené do obc hodov s ľuďmi, ktorých finančné prostriedky pochádzajú z kriminálnych aktivít. Oba štatúty sú široko vnímané a majú veľký dosah. Federálni žalobcovia NEUSTÁ LE ROZŠIRUJÚ jeho aplikáciu na veľký počet prípadov a situácii. V rámci zákona je vymedzené, či sa zločinu dopustil občan USA, alebo cudzinec, ktorý aspoň č asť svojho zločinu spáchal na území USA.
Najjednoduchšia forma zločinu prania peňazí sa USKUTOČŇUJE, KEĎ JE MAJETOK ZÍS KANÝ NEZÁKONNOU ČINNOSŤOU POUŽITÝ V RÁMCI FINANČNEJ TRANSAKCIE K DOSIAHNUTIU N ASLEDUJÚCICH CIEĽOV:
1. POKRAČOVANIE NEZÁKONNEJ ČINNOSTI, Z KTOREJ POCHÁDZA MAJETOK, 2. ZAHMLENIE ČI ZASTIERANIE SKUTOČNÝCH VLASTNÍKOV MAJETKU POCHÁDZAJÚCEHO Z NEZ ÁKONNEJ ČINNOSTI,
3. VYHNUTIE SA DEKLARAČNÝM POŽIADAVKAM ŠTÁTNEHO ČI FEDERÁLNEHO PRÁVA. Aby bola osoba uznaná vinnou, musí pripravovať aspoň jeden z týchto bodov a ve dieť o pôvode inkriminovaného majetku v nezákonnej činnosti. Slovom "majetok" je v kontexte myslený skutočný osobný majetok, včetne finančn ých prostriedkov. Zákon podchytáva takmer akýkoľvek druh finančných transakcií . Neni zameraný len na hotovostné transakcie. Zahrňuje telegrafické prevody, p latobné prostriedky a osobné šeky. Zahrňuje tiež nákup, predaj, pôžičku a dar transakcií.
Termín "špecifická nezákonná činnosť" sa odvoláva takmer na akýkoľvek federáln y zločin, ktorý zarába peniaze. Obchod s narkotikami, defraudácia, bankové pod vody, špionáž, úplatky, únos detí, defraudácia vládnych zamestnancov, falšovan ie, atď. "Niektorými formami nezákonných aktivít" je myslené poznanie, že maje tok, O KTORÝ SA V RÁMCI ZLOČINU JEDNALO, POCHÁDZAL Z NEZÁKONNEJ ČINNOSTI. Väčšina z právnikov si myslí, že táto klauzula umožní vláde splniť požiadavok, že OBŽALOVANÝ VEDEL o pôvode peňazí. Tieto okolnosti môžu dať priestor k vytv oreniu dostatočného množstva dôkazov k PREUKÁZANIU vedomosti obžalovaného o pô vode peňazí v jednej z kriminálnych aktivít.
Zločin prania peňazí pomocou finančných transakcií tiež stíha transport majetk u nadobudnutého nezákonnou činnosťou zo Spojených štátov a uvádza rovnakú klau zulu o POZNANÍ ako v prípade transakcií.
Ako postupovať v prípade podozrivých transakcií (podnadpis) Po dobu najmenej piatich rokov podnikal Výkonný výbor Kongresu kroky k prinúte niu finančných inštitúcii, aby IDENTIFIKOVALI A OZNAMOVALI podozrivé transakci e federálnym vyšetrovacím orgánom. Tieto kroky zahrňovali i dodatočné uzákonen ie prania peňazí a členenie ako zločinu a dodatku k Right to Financial Privacy Act (Právo na nezverejňovanie finačnej situácie), ktorý umožnil finančným inš titúciam BEZTRESTNE NAHLASOVAŤ PODOZRIVÉ TRANSAKCIE. Výkonný výbor vytvoril no vé predpisy, dve administratívne rozhodnutia a novú formu CTR v roku 1990. Vše tky tieto časti pomáhajú finančným inštitúciam s NAHLASOVANÍM PODOZRIVÝCH TRAN SAKCIÍ.
Činnosť výkonného výboru vyústila do administratívneho rozhodnutia 88-1, vydan ého ministerstvom financií v júni 1988. Rozhodnutie, týkajúce sa priestupkov p roti BSA hovorilo, že finančné inštitúcie by MALI NAHLÁSIŤ všetky informácie, ktoré by sa mohli dotýkať možného porušenia BSA, predpisov IRS, lebo CID na 80 0 telefónnych čísel dodaných IRS. Rozhodnutie uvádza, že takéto kroky musia by ť v súlade s Právom na nezverejňovanie finančnej situácie, kde sa uvádza PRESN E, aké informácie môžu byť podávané.
Prvé rozhodnutie bolo veľmi rýchlo doplnené druhým 88-2, zabývajúcim sa vyplňo vaním CMIR v súvislosti s medzinárodným prevodom peňažných prostriedkov. Toto rozhodnutie NARIAĎOVALO BANKÁM NAHLÁSIŤ podozrivé transakcie zahrňujúce medzin árodný prevod peňažných prostriedkov Colnej správe, ale len s ohľadom na Právo na nezverejňovanie finančnej situácie.
Ďalšie nariadenie vyšlo v januári 1989 a týkalo sa definície členenia. Toto na riadenie vyžaduje od finančných inštitúcií NAHLÁSENIE AKÉHOKOĽVEK PODOZRENIA n a členenie transakcií IRS, alebo kriminalistom.
Ako dodatok nariadenia ministerstva vydali bankové orgány smernice, podľa ktor ých musia banky OKAMŽITE HLÁSIŤ porušenie zákona, alebo podozrivé transakcie n a kriminálne ústredne. Tento krok NENI POVAŽOVANÝ ZA PORUŠENIE PRÁVA NA NEZVER EJŇOVANIE FINANČNEJ SITUÁCIE.
Ministerstvo financií tiež požaduje informácie o podozrení transakcie v rámci bežného CTR. Posledná verzia tohto formuláru , vydaného 1. januára 1990, obsah uje doložku, ČI SI BANKA MYSLÍ, ŽE TRANSAKCIA BOLA PODOZRIVÁ. Naviac inštrukci e uvádzajú: "AK SA JEDNÁ O PODOZRIVÚ TRANSAKCIU, MALI BY STE ČO NAJRÝCHLEJŠIE ZATELEFONOVAŤ DO NAJBLIŽŠEJ KANCELÁRIE IRS".
Často sa stáva, že banky sa tomuto učia veľmi pomaly a bankové kontroľné orgán y behom svojich revízií nachádzajú v niektorých z nich NENAHLÁSENÉ PODOZRIVÉ T RANSAKCIE.
Čo má finančná inštitúcia robiť? (podnadpis) Pri praní peňazí sa používajú HOTOVOSTNÉ vklady, platobné prostriedky a tieňov é spoločnosti sa snažia preprať hotovosť cez BEZÚHONNÉ SPOLOČNOSTI. Zákon urče ný k boji proti praniu špinavých peňazí VYSTAVUJE BANKY NEBEZPEČIU STÍHANIA, K EĎ SA ICH ZAMESTNANCI PODIEĽAJÚ NA PRANÍ ŠPINAVÝCH PEŇAZÍ.
Čo teda musia finančné inštitúcie urobiť, aby sa vyhnuli praniu peňazí? Najlep šia odpoveď pochádza zo súboru zásad prijatých Komisiou pre bankové predpisy a kontrolu, skupiny desiatky najvyspelejších štátov na konferencii v Bazileji v decembri 1988. Komisia bola vytvorená z guvernérov centrálnych bank Belgie, K anady, Francúzska, Nemecka, Itále, Japonska, Holandska, Švédska, Švajčiarska a Spojených štátov. Tieto Bazilejské zásady sa zaoberajú prevenciou bankového s ystému proti kriminálnemu zneužitiu za účelom prania peňazí. Ak sa banky chcú v skutočnosti vyhnúť zneužitiu, doporučuje sa im nasledujúci systém. Jeho zákl adné doporučenia sú:
1. Identifikácia zákazníka.
Banka by mala podniknúť patričné kroky k ZISTENIU PRAVEJ IDENTIFIKÁCIE ZÁKAZNÍ KA požadujúceho bankové služby. Mal by byť vyvinutý systém zisťovania totožnos ti nového zákazníka. Banka by mala ZISTIŤ, aby neboli bankové služby poskytnut é osobám, ktoré NEPREUKÁZALI svoju pravú totožnosť.
2. Dodržiavanie zákonov.
Vedenie banky by malo DAŤ ZÁRUKY, že podniká v rámci vysokých etických noriem a že zákony a predpisy vzťahujúce sa na finančné transakcie sú dodržiavané. Ba nky by NEMALI ponúknuť asistenciu pri transakciách, u ktorých je dôvodné podoz renie, že sú spojené s PRANÍM peňazí.
3. Spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní. Banky by mali s týmito orgánmi plne spolupracovať v rozsahu špecifických miest nych predpisov zaručujúcich zákazníkove práva.
4. Systém kontroly.
Banka by mala vytvoriť systém zaisťujúci naplňovanie všetkých troch zásad a in formovania svojich zamestnancov o týchto zásadách. Školenia, špecifické proced úry zisťovania zákazníkovej totožnosti, interné zakladanie materiálov a vnútor ná kontrola sú hlavnou časťou systému kontroly.
Bazilejské zásady tvoria užitočný základ pre to, čo by finančné inštitúcie mal i robiť v rámci boja proti praniu peňazí. Aj keď sú tieto zásady formulované p re banky, môžu fungovať aj v iných finančných inštitúciach. Ustanovenie systému (podnadpis)
Každá inštitúcia by si mala ustanoviť systém, ktorý by ju CHRÁNIL pred prijatí m peňazí, pochádzajúcich z predaja drog, alebo inej nezákonnej činnosti, a zne užitím zo strany tých, ktorí perú peniaze. Tento systém by mal existovať v pís omnej podobe a mal by byť rozšírený medzi zamestnancov.
Finančné inštitúcie by mali prijať vyššie etické a morálne princípy. Tieto pri ncípy by mali - čo sa týka prania peňazí - obsahovať:
ODMIETNUTIE OBCHODOVAŤ s predajcami drog a tých, čo perú peniaze. Ochotu spolu pracovať len s organizáciami, ktoré sa zaoberajú len ZÁKONNOU činnosťou, odmie tnuť jednať s organizáciami alebo osobami, ktoré NEPREUKÁŽU SVOJU TOTOŽNOSŤ, p rijatie systému nahlásenia všetkých podozrivých transakcií federálnym orgánom. Banky a ostatné finančné inštitúcie by mali stáť v prvej línii v snahe pomôcť proti praniu špinavých peňazí. Ustanovenie systému vo finančných inštitúciach by malo obsahovať striktné prehlásenie o prijatí programu "POZNAJ SVOJHO ZÁKAZ NÍKA". Tento program je veľmi dôležitý pri pravdivom zisťovaní totožnosti záka zníka a v REGISTROVANÍ NEOBVYKLEJ AKTIVITY NA ÚČTOCH.
Pokračovanie v budúcom čísle Z knihy Roberta E. Powisa vyberá a do slovenčiny prekladá:
Vladimír PAVLÍK