--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Svatokrádež v Komárnanskom kostole
Zdroj: NN Ročník........: 0004/049 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
PREČO NEBOLA DOTERAZ OBJASNENÁ SVATOKRÁDEŽ
KOMÁRŇANSKOM KOSTOLE?
Niekedy počas II. svetovej vojny vtedajší komárňanský farár ŠTEFAN LEŠTÁR pozb ieral najcennejší inventár z kostolov v Komárne. Vzácne veci, z ktorých každú zvlášt zabalil a UKRYL V TAJNEJ CHODBE KOSTOLA SV. ONDREJA, do tajného trezoru .
Tento vzácny služobník Boží bol v 5O-tych rokoch preložený do vzdialenej malej dediny, aby "nakazil" čo najmenej ľudí. Hoci po vojne sa po týchto cennostiac h pátralo, úkryt sa nepodarilo odhaliť. Bývalí farníci ovšem na neho nezabúdal i a často ho chodili na novom pôsobisku navštevovať.
Neskôr pán farár Leštár ťažko ochorel, a podľa mienky niektorých občanov Komár na, čakajúc na svoju smrť, mal prezradiť úkryt vtedajšiemu komárňanskému farár ovi, neskôr kanovníkovi a ODDANÉMU SLUŽOBNÍKOVI KOMUNISTOV PAVLOVI MATUŠKOVI. A ubehlo niekoľko rokov (podnadpis)
Približne v polovici 7O-tych rokov si pán farár MATUŠKA zavolal zručného staré ho majstra FRANTIŠKA KOBZU a požiadal ho, aby dotyčný trezor otvoril. To sa mu aj podarilo a pri tejto práci mu robil dozor vtedajší kaplán Jozef CZUCZOR. Dňa 22. 12. 1985 zomrel kanovník Pavol Matuška. Po jeho smrti nastúpil na jeho miesto KAROL HORVÁTH. Keď porovnám jeho dátum narodenia, ako je uvedený v kni he Schematizmus Trnavskej arcidiecézy, ktorá vyšla v roku 1993 a porovnám osob u dotyčného mena s dátumom narodenia v zozname spolupracovníkov ŠtB v NN - č. 32/1992, tak mi vychádza, že Karol HORVÁTH je tu evidovaný v kategórii dôverní k, ev. č. 30941, kr. meno BAČA.
V kostole sa začali robiť viaceré stavebné práce, obrazne povedané - nezostal tam kameň na kameni. Veriaci zaregistrovali, že sa tu pohybuje viacero neznámy ch ľudí a sústavne sa niečo vynáša. Niektoré staré ženy zo strachu, aby sa náh odou nerozkradli historické cennosti, začali v noci strážiť kostol. Kostolníčk a, ktorá tam v tom čase vykonávala svoje povinnosti, ZAČALA UPOZORŇOVAŤ, ŽE TA JNÝ TREZOR, V KTOROM BOLI ULOŽENÉ CENNOSTI, JE PRÁZDNÝ. Po tomto upozornení bo la okamžite PREPUSTENÁ.
V záujme objektivity vyhľadal jeden občan z Komárna pána Františka Kobzu, ktor ý dotyčný trezor otváral. Hoci sa jednalo o osobu pokročilého veku, napísal 27 . 12. 1989 pred svedkom prehlásenie, čo bolo v dotyčnom trezore, ktorý otváral na príkaz kanovníka Matušku. Po otvorení tam bolo: - V HORNEJ POLICI 9-10 KUS OV NÁDHERNÝCH ZLATÝCH KALICHOV A V SPODNEJ POLICI BOLO 8 KUSOV DRŽIAKOV SVIATO STI, Z KTORÝCH JEDEN KUS BOL OZDOBENÝ DRAHÝMI KAMEŇMI.
Znovu do histórie (podnadpis)
V Komárne fungovalo ešte do roku 1949 veľmi známe benediktínske gymnázium. Pos ledným riaditeľom tejto školy bol prof. LUCIAN BÍRÓ. V posledných rokoch svojh o života prezradil jednému svojmu priateľovi, že v komárňanskom farskom kostol e bol pôvodne DVOJITÝ INVENTÁR. REHOLNÍCI RÁDU SV. BENEDIKTA MALI ZVLÁŠT SVOJE POTREBY NA SV. OMŠU. Mali ich uložené vo vitríne v uzamknutej miestnosti. V 50-tych rokoch tento rád sa stal obeťou komunistickej a eštebáckej ideológie , kde v rámci likvidácie boli jeho členovia odvlečení a ich zabavený majetok s a doteraz nepodarilo objaviť.
Pár rokov dozadu (podnadpis)
Pán profesor Bíró, hoci už mal 90 rokov, pre nedostatok kňazov chodil ešte po roku 1986 vypomáhať do kostola ku spovediam. V čase dotyčných udalostí, keď no vý farár Karol Horváth (evidovaný spolupracovník ŠtB) nechal otvoriť tajný tre zor, v ktorom boli uložené cennosti farárom Štefanom Leštárom, pán prof. Bíró sa začal farára Horvátha pýtať, kde sa nachádza inventár z tajného trezoru a č o sa sleduje niektorými stavebnými prácami v kostole - BOL VYKÁZANÝ NIELEN ZO SPOVEDELNICE, ALE AJ Z KOSTOLA.
Viacerí veriaci z Komárna sa nemienili nečinne prizerať na takéto veci, a zača li telefonicky a písomne UPOZORŇOVAŤ ARCIBISKUPSKÝ ÚRAD V TRNAVE, pod ktorý tá to farnosť patrí. Nedočkali sa nielen odpovedí, ale ani pomoci. V tom čase bol trnavským arcibiskupom pán Július GÁBRIŠ. Nakoľko bol už vážne chorý, jeho funkciu vykonával evidovaný spolupracovník ŠtB v kategórii agent J án SOKOL. Po viacerých urgenciách bolo veriacim z Komárna oznámené, že 3. 8. 1 987 budú prijatí na arcibiskupstve. Dátum a hodinu prijatia stanovil pápežský prelát JÁN ČÍŽIK. Keď som porovnal dátum jeho narodenia, ako je uvedený v knih e Schematizmus Trnavskej arcidiecézy, ktorá bola vydaná v roku 1993, vyšlo mi, že dotyčné meno s týmto dátumom narodenia sa nachádza v ZOZNAMOCH SPOLUPRACOV NÍKOV ŠtB - NN 15/1992, str. 184.
ČÍŽIK JÁN - ev. č. 293, kr. m. BRAT - AGENT ŠtB a v kategórii dôverník, ev. č. 18113, kr. meno RIADITEĽ. Ako vidieť, nízke evidenčné číslo pápežského prelát a a od roku 1989 správcu kostola sv. Jozefa hovorí za všetko. Zaujímavý je aj jeho životopis. Za kňaza bol vysvätený 16. 6. 1940 a ako kaplán začínal v Brat islave-Rači. UŽ V ROKU 1942 BOL AKO PROFESOR NA TRNAVSKOM GYMNÁZIU A V ROKU 19 45 AKO PREFEKT KŇAZSKÉHO SEMINÁRA V BRATISLAVE. V roku 1948 už pôsobil ako arc hivár, notár cirkevného súdu a CENZOR! V roku 1950 bol mimo pastorácie, ale už o rok neskôr sa stal TAJOMNÍKOM BISKUPSKÉHO ÚRADU, V ROKU 1966 BOL UŽ RIADITE Ľ BISKUPSKEJ KANCELÁRIE A OD ROKU 1973-1989 GENERÁLNYM VIKÁROM. Dňa 2. 8. 1987, teda deň pred prijatím, poslal pán pápežský prelát Čížik teleg ram, kde oznamoval delegácii veriacich z Komárna, že ich prijme na druhý deň - 3. 8. 1987. Vzhľadom k tomuto malému časovému rozdielu, mnohí z veriacich, kt orí tiež čakali na termín oznámenia návštevy, nemohli sa tam dostaviť. Tým, kt orým bol telegram adresovaný, nemohli totiž pre krátkosť času im to oznámiť. Ako jednali "svätí" funkcionári v Trnave (podnadpis)
Veľmi závažné svedectvo o tomto "prijatí" vidala pani ČILIAKOVÁ. Citujem: - "A by sme stihli stanovenú hodinu, cestovali sme prvým vlakom, ešte za tmy. Keď s me unavené prišli na biskupský úrad, oznámili nám, ŽE PÁN PRELÁT ČÍŽIK IŠIEL K LEKÁROVI. Nechali nás čakať, keď tu zrazu vrazil do miestnosti JÁN SOKOL. Oso pil sa na nás, že kde sú muži a začal nás o niečom poučovať. Boli sme veľmi un avení, jeho reč sme nevnímali. Potom s úškrnom odišiel.
Len tam slúžiace reholníčky mali s nami aspoň trochu srdca, a opýtali sa nás, či by sme prijali malú desiatu. S nami boli aj starí reholníci LUCIAN BÍRO (90 r.) a DAMASZ FEHÉR (80 r.), no aj napriek tomu sme neuspeli." Sokolova viera má ďaleko k Bohu (podnadpis)
Po tomto ďalšom fiasku napísal pán JÁN KISS z Komárna otvorený doporučený dopi s biskupovi Sokolovi, ktorý odoslal 16. 11. 1988. Zo zaujímavých pasáži cituje m:
"Veľmi vážna záležitosť ma núti, aby som Vám napísal ešte jeden dopis. Na ten prvý mi prelát Čížik nedal odpoveď.
Jedná sa o kritický zdravotný stav nášho drahého profesora Luciána BÍRÓ, ktoré ho podlosti v komárňanskej farnosti, ĽAHOSTAJNOSŤ VÁŠHO ÚRADU, dostali do také ho stavu, že nemá chuť k životu.
Kňaz sa má starať o božské a duchovné veci, má byť čestným a pravdomluvným člo vekom, ktorý má svojich veriacich rád a má na nich trpezlivosť. DOVOĽUJEM SI T VRDIŤ, ŽE KOMÁRŇANSKÝ FARÁR KAROL HORVÁTH ANI Z TOHO MINIMA - NESPĹŇA NIČ. (Te nto evidovaný spolupracovník ŠtB je od roku 1992 CIRKEVNÝM SUDCOM!!! Pozn. V. P.)
Dostali ste už veľa listov, bol u Vás pán Bíró so skupinou kňazov, viete, že v eľa vecí z komárňanských kostolov chýba. Vo farskom kostole bol zabudovaný v c hodbičke trezor, ktorý prvýkrát v 70-tych rokoch otváral pán František Kobza. Našlo sa tam 16-17 kusov zlatých kalichov a moštrancií vyložených drahými kame ňmi, ktoré tam boli schované v časoch II. svetovej vojny. KDE SÚ TERAZ? Z KOST OLA HRÁDEŽ NA VB HLÁSENÁ NEBOLA. Veď tieto veci boli zakúpené z darov našich, nie vždy bohatých rodičov a prarodičov.
Za tento stav ste zodpovedný aj Vy, pán biskup. Lebo tu tieň podozrenia padá a j na kňazov."
Toľko z hlavných myšlienok pána Kissa, ktorý sa aj po novembri 1989 snažil, ab y tieto veci boli objasnené.
Nezáujem naďalej pretrváva (podnadpis)
Dňa 4. 1. 1990 posiela Okresný národný výbor v Komárne, odbor kultúry na OS ZN B v Komárne list tohto znenia:
- Vec: Údajné odcudzenie rôzneho inventáru z kostola sv. Ondreja v Komárne. Dňa 27. 12. 1989 sme obržali list Jána KISSA z Komárna, v ktorom nám oznamuje, že z kostola sv. Ondreja v Komárne chýba rôzny cenný inventár a veriaci majú obavy, že predmety boli odcudzené.
Predmetný kostol sv. Ondreja je v zmysle Zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej p amiatkovej starostlivosti zapísaný v ústrednom zozname kult. pamiatok v SSR po d č. 25/306. Z inventáru kostola t. j. hnuteľností nie sú v ústrednom zozname zapísané žiadne hnuteľné pamiatky. Z toho dôvodu nemáme k dispozícii evidenciu ani dokumentáciu predmetov v kostole sv. Ondreja. Za inventár v plnej miere z odpovedá vlastník a správca t. j. Rím. kat. farský úrad v Komárne. Žiadame Vás, ako výkonný orgán na úseku pamiatkovej starostlivosti o prešetren ie sťažnosti jána Kissa, ktorej kópiu Vám zasielame v prílohe." Pod týmto dopisom je podpísaný pán Ľudovít GRÁFEL, riaditeľ strediska v Komárn e, ktoré spadá pod Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave.
Z OS ZNB v Komárne dostal pán Kiss 10. 5. 1990 vyrozumenie, podľa ktorého doty čná vec bola podľa ş 159/1 Tr. poriadku odložená. Keď ohľadom dotyčného rozhod nutia prišiel protestovať, BOLO MU OZNÁMENÉ, ŽE VYŠETROVATEĽ, KTORÝ TOTO PREVE ROVAL, UŽ NIE JE ČLENOM VB.
Ako som sa ďalej dozvedel, bývalá vyhodená kostolníčka sa znovu vrátila ku svo jej robote a ZISTILA ĎALŠIE STRATY. Bývalý profesor Benediktínskeho gymnázia L ucián Bíró mal záhadný úraz a na jeho následky ako 92 ročný zomrel. Preto úplne oprávnene chápem obavy viacerých veriacich z Komárna, či je vôbec záujem, aby sa toto všetko vyšetrilo.
Vladimír PAVLÍK