--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Vypláče Jan Smolenc martýrium pre Lorenca
Zdroj: NN Ročník........: 0005/001 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

VYPLAČE JÁN SMOLEC MARTÝRIUM PRE LORENCA? Ján SMOLEC šéfredaktor najslovenskejších novín SLOVENSKÁ REPUBLIKA, trpí veľmi zvláštnou chorobou zviditeľňovania. Svojim spôsobom by na tom vlastne nebolo nič zaujímavé, pokiaľ by sa menovaný zviditeľnil niečim, čo by mohlo byť na prospech veci. On však, ako tá ideologicky pomazaná hlava, chce nám silou mocou urobiť zo špičkového zloducha, ktorý dlhé roky velil ŠtB - MARTÝRA.

"Objektívny" lokaj? (podnadpis)

Jeden zo svojich ponovembrových pokusov urobil aj v roku 1992 keď sa podielal na knihe - MINISTERSTVO STRACHU - s podnadpisom - NESKARTOVANÉ SPOMIENKY GENERÁLA LORENCA. Celá táto kniha, ako dobre pripravený propagandistický materiál, mala v skutočnosti odvrátiť pozornosť neinformovaných ľudí od jadra veci. Pokiaľ by sa napr. činnosť ŠtB mala hodnotiť realitou "prenasledovania" na osobe Vladimíra Mečiara, tak táto zložka by si možno zaslúžila aj titul HUMANITNEJ ORGANIZÁCIE. Ktovie, čo všetko to stál o dnešného Veľkého Vlada, keď podľa jeho svedectva ho ŠtB prenasledovala od roku 1969 cez dve krajské správy a dokonca samotnou Bratislavou, A ON V TOMTO OBDOBÍ NIELEN VYŠTUDOVAL PRÁVO, ROBIL PRÁVNIKA V NEMŠOVEJ, ALE DOKONCA MAL EŠTE MOŽNOSTI SI AJ PRIVYRÁBAŤ MIMO SVOJHO PRACOVISKA.

Na str. 11 dotyčnej knihy sa Lorenc vyznáva Smolcovi, citujem: - "Robil som spravodajskú službu. V mojom postupe k povinnostiam nebola nikdy politická ani ľudská nenávisť. Nebudete mi veriť, ale nemal som ambície ľudí porážať. Skôr ich získávať. K tomu som viedol aj podriadených."

Škoda len, že "ľudomil" Lorenc si nespomenul na rok 1981, kedy bol na funkcii náčelníka Zvláštnej správy FMV a v tom istom roku sa stal náčelníkom Správy ZNB hl. mesta Bratislavy. VTEDY TOTIŽ VRAHOVIA Z ŠtB ZLIKVIDOVALI V BRATISLAVE VO FEBRUÁRI 1981 TAJNE VYSV+TENÉHO KŇAZA PŘEMYSLA COUFALA LEN PRETO, ŽE ODMIETAL ICH SPOLUPRÁCU, ABY BOL NASADENÝ AKO AGENT V PODZEMNEJ CIRKVI A VO VYSOKÝCH KRUHOCH V RÍME A VATIKÁNE. CHCE LORENC TVRDIŤ, ŽE O TOM NEVEDEL? V tom čase nemohla totiž existovať žiadna závažná operatívna akcia, ani iný závažný prípad charakteru ŠtB, O KTOREJ BY NEVEDEL, ALEBO S KTORÝM BY NEBOL ZOZNÁMENÝ, KU KTORÉMU BY SA NEVYJADROVAL, ALEBO KTORÝ BY S NÍM NEBOL KONZULTOVANÝ. Dnes sa vlastne už potvrdili informácie, o ktorých sa medzi vysokými príslušníkmi ŠtB hovorilo v rokoch 1988-1989, že sa mal údajne ZÚČASTNIŤ spolu s niektorými straníckymi a štátnymi predstaviteľmi na niektorých jednaniach, na ktorých boli PRÍTOMNÍ AJ PRÍSLUŠNÍCI ZÁPADNÝCH ŠPECIÁLNYCH SLUŽIEB.

Zahmlená kybernetická pamäť generála Lorenca (podnadpis) Na str. 71-72 dotyčnej knihy sa gen. Lorenc venuje hodnoteniu osoby gen. Jána KOVÁČA, ktorý v roku 1979 sa stal prvým námestníkom FMV a v novembri 1985 ho vláda odvolala z funkcie, lebo bol namočený do kauzy Babinský. Škoda len, že ako človek dobre informovaný, mimo iného zatajil, že po prepustení gen. Kováč chcel navštíviť Miloša Jakeša, čo aj dopredu avizoval. Nebol však prijatý, no osobe, s ktorou tam prišiel do styku, dal jasne najavo, ŽE ÚLOHU OBETNÉHO BARÁNKA NEPRIJME. Potom bol poslaný do Bulharska, kde na československom veľvyslanectve pôsobil ako vojenský pridelenec. V zasvätených kruhoch sa hovorilo, ŽE TU BOL GEN. KOVÁČ OŽIARENÝ A PRSTY V TOM MALA BULHARSKÁ ŠTÁTNA BEZPEČNOSŤ. Nakoniec už nie je žiadnym tajomstvom, že v rámci bývalej RVHP sa na likvidácii nepohodlných ľudí, ktorí veľa vedeli a bolo podozrenie, že by neskôr mohli prehovoriť, boli z väčša DELIKÁTNE LIKVIDOVANÍ BULHARSKOU ŠTÁTNOU BEZPEČNOSŤOU.

Po návrate z Bulharska sa začali u gen. KOVÁČA PREJAVOVAŤ NÁSLEDKY Z OŽIARENIA. Bol liečený v špeciálnom sanatóriu v Podunajských Biskupiciach. Trpel neznesiteľnými bolesťami, ubúdali mu krvinky a rozpadalo sa mu tkanivo. Po jeho smrti bola prevedená pitva, ktorú viedol prednosta oddelenia a v tom čase aj riaditeľ sanatória MUDr. MALÍK. PRI PITVE DOZERALA AJ VYBRANÁ SKUPINA PRÍSLUŠNÍKOV ŠtB Z XII. SPRÁVY FMV V BRATISLAVE. Generál Kováč nebol natoľko naivný, aby v štádiu choroby, ktorá ho postupne likvidovala, NEPOCHOPIL, ČO JE VO VECI. PRETO AJ JEHO MANŽELKA, KEĎ ŽIADALA PO PITVE JEHO CHOROBOPIS, HO NEDOSTALA. PREDNOSTA ODDELENIA MUDr. MALÍK SA PRAVDEPODOBNE POSTARAL, ABY NIEKTORÉ LISTINY Z NEHO ZMIZLI.

Prečo Lorenc z titulu svojej bývalej funkcie nedal stíhať príslušníkov ŠtB, ktorí sa podielali na vražde Charlesa Jordana? (podnadpis)

Neviem, či je Smolcovi a Lorencovi známe, že kto z titulu svojej funkcie zakrýva zločiny - JE ZLOČINEC. Na str. 92-93 dotyčnej knihy gen. Lorenc mimo iného hovorí, citujem:

- Veľmi významnú úlohu plnila kontrarozviedka pri kontrole pohybu členov teroristických skupín na našom území. Hlúposťou najvyššieho kalibru je predstava, ktorá bola v poslednom čase sugestívne naznačovaná, O OPERATÍVNEJ SPOLUPRÁCI ŠtB S TERORISTICKÝMI SKUPINAMI. CIEĽOM KONTRAROZVIEDKY BOLO NEDOPUSTIŤ, ABY NA NAŠOM ÚZEMÍ DOŠLO K TERORISTICKÉMU ÚTOKU PROTI AKÉMUKOĽVEK OBJEKTU ČI AKEJKOĽVEK OSOBE.

Trochu iného názoru je ovšem bývalý pracovník našej rozviedky mjr. Jozef FROLÍK, ktorý v roku 1969 emigroval do USA a ktorého v roku 1971 súd v ČSSR odsúdil v neprítomnosti k trestu smrti. Ten vo svojich spomienkach opisuje otrasnú vraždu významného predstaviteľa medzinárodného židovského hnutia CHARLESA JORDANA, ku ktorej došlo v auguste 1967 v Prahe. Dňa 16. 8. 1967 ho v Prahe uniesli ŠTYRIA ČLENOVIA PALESTÍNSKEHO KOMANDA. Tento únos SLEDOVALO 11 dôstojníkov ŠtB, ktorí ho FOTOGRAFICKY ZDOKUMENTOVALI a vedúci skupiny žiadal o pokyny vysielačkou vedenie 4. správy ŠtB.

O tomto všetkom vedeli náčelník správy plk. Antonín KAVAN, náčelník ŠtB plk. Jaroslav KLÍMA, minister vnútra KUDRNA a prezident Antonín NOVOTNÝ. Únoscovia potom Jordana hodili do Vltavy.

Československá vláda utajila prípad hlavne preto, že bola prostredníctvom svojich jedenástich dôstojníkov svedkom únosu p. Jordana a odpratania jeho mŕtvoly. Príslovečný vulgárny antisemitizmus vedúcich činiteľov KSČ a zavretie očí vtedajšieho ministra vnútra umožnilo, aby únoscovia a vrahovia, palestínski študenti v pokoji odleteli do východného Berlína.

A smoliar Smolec znovu bije na poplach (podnadpis) Keďže tento novinársko-mečiarovský skvost je toho času zabetónovaný v šéfredaktorskom kresle najslovenskejších novín, poprední zločinci z KSČ a ŠtB môžu očakávať, že ich svetlejšie zajtrajšky sa budú znovu propagovať v ZVRCHOVANEJ SLOVENSKEJ KOMUNISTICKO-EŠTEBÁCKEJ REPUBLIKE. Malo by to byť hlavne pri jej očistení od protismolcovských janičiarov, čechoslovakistov a federalistov, ktorí chcú vraj zastaviť šírenie jeho bludov. A tak nám v stredu 19. 10. 1994 vypustil na str. 3 ťažkotonážný kaliber na ochranu novopripravovaného slovenského martýra, (nebude Mečiar žiarliť? - pozn. V.P.) jeho generálskeho veličenstva LOJZKA LORENCA. Pod nadpisom: "Někdejší federální zločinec, nynější slovenský státní občan...", s podnadpisom - Pomstychtiví čechoslovakisti naháňajú generála Lorenca. Vo svojom blábole prirovnáva gen. Lorenca k pokračovateľovi gorbačovovskej perestrojky, ktorý vraj chcel z politickej scény odstrániť skostnatelých brežnevovských starcov a že písal scenár textilno-zamatovej revolúcie.

Ďalej mimo iného napísal: - Slováci, keď si zakladali svoj ťažko vydobitý štát, odložili pomstychtivosť ad acta. Mladý štát má dôležitejšie problémy, ktoré musí riešiť. Pomstychtivosť je odporná vlastnosť a kriesia ju len prívrženci nenávisti. Žiaľ, v poslednom čase sa objavujú aj na Slovensku.

Česť práci, majstro Smolec (podnadpis) Ako možno z dotyčného vyčítať, tak Ján Smolec sa nám už vlastne nielen deklaroval, ale sa aj zaradil tam, kam už dávno patrí - MEDZI PRÍVRŽENCOV KOMUNISTICKÉHO A EŠTEBÁCKEHO ZLOČINU. Nakoniec aj to, že do novín, v ktorých je šéfredaktorom, publikuje AŽ 10 EVIDOVANÝCH SPOLUPRACOVNÍKOV ŠtB, to hovorí samo za seba.