--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Keď napanutie nožom nie je trestným činom
Zdroj: NN Ročník........: 0005/002 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

KEĎ NAPADNUTIE NOŽOM NIE JE TRESTNÝM ČINOM V NN č 30/1994 som uverejnil článok pod názvom - KOMUNISTICKÉ ZÁKONY SLÚŽILI Z LU, v ktorom som poukázal na nezákonné praktiky prednovembrovej komunistickej justície voči osobe pána Emila BALCARA zo Sverepca pri Považskej Bystrici. Pom sta vtedajších orgánov sa často prenášala aj na deti nepohodlných osôb, čo bud eme názorne dokumentovať na synovi Emila Balcara - Milanovi.

Pokrivené paragrafy slúžili len pokriveným (podnadpis) Dňa 26. 8. 1994 adresuje Emil Balcar žiadosť Ministerstvu vnútra SR a znovu sa dovoláva vyrozumenia ohľadom prepadnutia s nožom jeho syna 29. 12. 1987. V žiadosti sa mimo iného hovorí: - Dňa 29. 12. 1987 bol na ceste pri autobusov ej zastávke vo Sverepci napadnutý nožom Milan Balcar, občanom Stanislavom Belá som, pred ktorým môj syn ušiel do domu vtedajšieho funkcionára MNV vo Sverepci Jozefa Durajku, ktorý zavolal záchytku a VB, lebo útočník taktiež dobehol za ním.

Tento trestný čin vyšetroval s. Vlček, ktorý bol za mojim synom s predvolánkou 4. 1. 1988. Mal som dôvodné podozrenie, že vyšetrovanie nebude prebiehať podľ a zákona, lebo neskôr som sa dozvedel, že môj syn bol naháňaný nožom preto, le bo ja na nich píšem, že rozkrádajú majetok v socialistickom vlastníctve. Tu treba ešte pripomenúť, že v uznesení Obvodného oddelenia VB v Považskej Bys trici z 13. júna 1988 sa ohľadom tejto kauzy hovorí asi v tom zmysle, že sa to prejednávalo v PRIESTUPKOVOM KONANÍ a že sa to zasiela na preštudovanie k pos údeniu správnosti Okresnej prokuratúre v Považskej Bystrici.

Keďže odpovede sa nedočkal ani po vyše šiestich rokoch, rozhodol sa požiadať M V SR o vyjadrenie, ako o tom píšem v úvode článku. Okresné veliteľstvo PZ SR v Považskej Bystrici mu 7. 9. 1994 oznamuje, že jeho sťažnosť bude prešetrená a výsledok mu bude oznámený.

O sedem týždňov mu Okresný úrad vyšetrovania PZ SR v Považskej Bystrici oznamu je, že pán vyšetrovateľ Vlček nie je a ani nebol zamestnancom tohto úradu a že predmetnú vec neprešetroval - a že menovaný je zamestnaný u Okresného veliteľ stva PZ SR v Považskej Bystrici.

Skartácia - liek na zabudnutie (podnadpis)

Z tejto posledne menovanej inštitúcie mu 5. 10. 1994 dali vyrozumenie, ŽE JEHO SŤAŽNOSŤ UŽ NIE JE MOŽNÉ OBJEKTÍVNE POSÚDIŤ, NAKOĽKO PRÍSLUŠNÉ PÍSOMNÉ DOKUME NTY Z TOHTO OBDOBIA BOLI V ZMYSLE PLATNÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV SKARTOVANÉ. Ako perličku tu možno uviesť poslednú vetu, ktorou veliteľ OV PZ SR ukončil sv oje vyrozumenie: - Neviem si vysvetliť, prečo sa o uvedený prípad zaujímate po takom dlhom časovom odstupe a preto na Vašu žiadosť ako prípad skončil, nie j e možné dať jednoznačnú a objektívnu odpoveď.

A tak sa pánu Emilovi Balcarovi ani nemožno čudovať, že trpí pocitom krivdy. Z a minulého režimu ho totiž nepodmienečne odsúdili len preto, že vyjadril písom nou formou pochybnosti o metódach práce policajného vyšetrovateľa. V protiklad e s tým, že útok nožom na jeho syna sa urobil ako priestupok, sa mu ani nečudu jem.

Vladimír PAVLÍK