--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Bezhraničný cynizmus kovaného bolševika Gašparoviča
Zdroj: NN Ročník........: 0005/008 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

BEZHRANIČNÝ CYNIZMUS KOVANÉHO BOLŠEVIKA GAŠPAROVIČA Vyše päť rokov po novembri 1989 odkojenci komunistickej ideológie na Slovensku majú už v sebe toľko drzosti a cynizmu, že svoje červené myslenie sa nám snaž ia podsúvať nielen do demokratickej, ale dokonca aj do kresťanskej roviny. V mene koho hovorí tento spolok? (podnadpis)

V denníku, kde sa to len tak hemží evidovanými spolupracovníkmi ŠtB v kategóri i agent a dôverník, SLOVENSKÁ REPUBLIKA, sa v jej víkendovej prílohe vydanej v piatok 23. 12. 1994 "vyznal zo svojej lásky k viere a Bohu" popredný prednove mbrový prisluhovač komunistického práva JUDr. IVAN GAŠPAROVIČ, toho času preds eda NR SR.

Vrcholom jeho drzosti a cynizmu bolo, keď v sobotu 17. 12. 1994 v spoločnosti ďalších odkojencov komunistickej ideológie zhanobili a pošpinili svätú pôdu zá hrady vo Vatikáne, kde dotyčná slovenská delegácia, z drvivej väčšiny tvorená prednovembrovými bolševikmi, zasadila symbolickú lipku pri príležitosti odovzd ania vianočného daru - majestátneho smreka zo Zázrivej - pápežovi Jánovi Pavlo vi II. Samozrejme, že pri tomto akte nemohol chýbať EVIDOVANÝ SPOLUPRACOVNÍK Š tB V KATEGÓRII AGENT - ARCIBISKUP JÁN SOKOL, METROPOLITA SLOVENSKA. "Anjel" s úlohou čerta (podnadpis)

Svoje pocity nezabudol Gašparovič vyznať v denníku SLOVENSKÁ REPUBLIKA, ako so m už naznačil v úvode tohto článku. S farizejským nadpisom - VIERU NEMOŽNO ZNI ČIŤ - musel mať asi na mysli tú komunistickú, KTOREJ PREDNOVEMBROVÍ PREDSTAVIT ELIA DOPLNENÍ O EVIDOVANÝCH SPOLUPRACOVNÍKOV ŠtB ZNOVU OVLÁDAJÚ SLOVENSKO. Že jeho monológ je vyslovene zavádzajúci, som sa mal možnosť presvedčiť hneď z úvodných slov, citujem:

- Zasadili sme slovanskú lipu, my Slováci, ako prejav úcty k týmto posvätným m iestam. Je to pôda mučeníkov. Na týchto miestach kedysi tiekli slzy i krv tých , ktorí zomierali pre svoju vieru ako prví kresťania. Tu kedysi krutovládcovia Ríma mučili kresťanov, skutočnú vieru však nemožno zničiť, pretože viera je j edným z vyšších princípov ľudského bytia.

(Škoda len, že Gašparovič z titulu svojich ponovembrových funkcií NEŠIEL DOTER AZ SADIŤ LIPKY DO TÝCH MIEST SLOVENSKA, KDE KOMUNISTICKO-FAŠISTICKÍ ZLOČINCI V RAŽDILI A MUČILI STATOČNÝCH KŇAZOV, KTORÍ ODMIETLI SLÚŽIŤ DIABLOVI. - pozn. V. P.).

Vrcholom jeho cynizmu a arogancie boli nasledujúce dve vety: - "Umučení kresťa nia nemali nenávisť v srdci, pretože mučeník je ten, ktorý miluje pravdu, za k torú zomiera - ale miluje aj svojho nepriateľa. Láska a viera sa stávajú kateg óriou nielen hodnotovou, ALE PRIAMO POLITICKOU".

(Fuj, že mu neni hanba! Či prednovembroví komunistickí zločinci urobili pokáni e voči svojim obetiam? - pozn. V.P.)

Aký je jeho vzťah K OBETIAM KOMUNISTICKÉHO TERORU NA SLOVENSKU, som sa mal mož nosť presvedčiť aj pri jeho ďalšom pokryteckom farizejstve, ktorému dal tieto myšlienky:

- Rád by som tiež pripomenul prípad troch umučených jezuitov v Košiciach, keď Rákociho vojská umučili Mareka Križenu, Melichera Godjewského a Štefana Pongrá ca v roku 1619. Nútili ich prestúpiť na kalvínsku vieru, ale statoční mnísi si radšej zvolili smrť ako zradu ideálov, ako zradu kresťanskej viery. Pápež Piu s X. ich v roku 1905 vyhlásil za blahoslavených. Bolo by pre nás veľkou cťou, keby ich Svätý Otec, Ján Pavol II., pri svojej plánovanej ceste na Slovensko n a budúci rok vyhlásil za svätorečených.

(Neviem, akým právom ZABUDOL NA SLOVENSKÝCH KŇAZOV - MUČENÍKOV, KTORÍ SA STALI OBEŤAMI KOMUNISTICKEJ IDEOLÓGIE. - pozn. V.P.)

Mučenícka smrť Přemysla Coufala ho netrápi (podnadpis) Je paradoxné, aký "vzťah" ku kresťanskej viere zaujal v roku 1991, keď GP SR p od vedením DVAKRÁT EVIDOVANÉHO SPOLUPRACOVNÍKA ŠtB VOJTECHA BACHU ZAKRYLA VRAH OV TAJNE VYSV+TENÉHO KŇAZA PŘEMYSLA COUFALA Z ROKU 1981 V BRATISLAVE. Hoci to MAL ZA POVINNOSŤ z titulu svojej funkcie generálneho prokurátora ČSFR, ktorú v tedy zastával, znovu prešetriť a vrátiť na došetrenie - ZBABELO MLČAL. Je to smutná a krutá slovenská realita. Presne taká, ako keď diabol na seba ob lečie národné rúcho a spoločne s prednovembrovými komunistickými farizejmi NAĎ ALEJ UPEVŇUJÚ RÍŠU ZLA.

Vladimír PAVLÍK