--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Prežil by Dušan Sĺobodník gulagové peklo Pavla Tuňáka ?
Zdroj: NN Ročník........: 0005/020 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
PREŽIL BY DUŠAN SLOBODNÍK GULAGOVÉ PEKLO PAVLA TUNÁKA?
15. časť
Ako ordinovali komunistickí zločinci z ostravskej justície (podnadpis) O niekoľko mesiacov po výsluchu obdržal pán Tunák obžalobu, pod ktorou bol neč itateľný podpis prokurátora. Bola podaná 4. 3. 1959 Ľudovému súdu v Ostrave a mimo iného sa tu píše:
- V dobe od konca roku 1957 do jari 1958 na svojom pracovisku vo VŽKG v Ostrav e-Vítkoviciach povedal viackrát pred zamestnancami výroky, ktorými ZNEVAŽOVAL štátne zriadenie Sovietskeho zväzu, napádal vzájomné vzťahy Sovietskeho zväzu a Československa. Vyvolával nepriateľské nálady proti našej republike a proti dnešnému zriadeniu u nás.
Teda: verejne hanobil spojenecký štát a z nepriateľstva k ľudovodemokratickému zriadeniu VEREJNE POBUROVAL PROTI REPUBLIKE, čím spáchal trestný čin hanobeni a spojeneckého štátu podľa ş 125 a) Tr. zák. a trestný čin poburovania podľa ş 81/1a Tr. zák.
Navrhujem: k hlavnému jednaniu volať ako svedkov Jána Petroša a Františka Nová ka, čítať vyšetrovací spis a výpis z registra trestov obvineného. Odôvodnenie: Obvinený Pavel Tunák za Slovenského štátu bojoval v armáde tohto štátu a po oslobodení sa dostal ako zajatec do Sovietskeho zväzu, odkiaľ sa vr átil v apríli roku 1955. (Pokiaľ mi je známe, tak za Slovenského štátu sa ruko valo do armády vo veku 21 rokov. A tento vek pán Tunák dosiahol až v roku 1946 v ruských gulagoch. - pozn. V.P.)
Podľa svedectva Jána Petroša a Františka Nováka obvinený znevažoval štátne zri adenie Sovietskeho zväzu, najmä nadsadzovaním tej doby, ktorú strávil ako väze ň v táboroch Sovietskeho zväzu. Osočoval sovietske zriadenie z neľudského zach ádzania s väzňami. Zmieňoval sa tiež o tom, že toto zriadenie je udržované len terorom. Hanlivým spôsobom sa obvinený vyjadroval o našom spojenectve so Sovi etskym zväzom a prirovnával dnešné štátne zriadenie u nás k teroru a hovoril t iež o šikanovaní tých našich občanov, ktorí nie sú príslušníkmi komunistickej strany. Naopak sa zmieňoval o tom, ŽE LEN V ZÁPADNÝCH KRAJINÁCH A USA je správ ne štátne zriadenie po vôli ľudu, a iným spôsobom tiež vychvaľoval kapitalisti cký režim.
Z výpovedí svedkov, ktorí obvineného usvedčujú z prednesených výrokov, sú ešte výpovede Jozefa Březinu a Václava Zezulu. Obvinený priznal, že so spoluzamest nancami hovoril o niektorých okolnostiach, ktoré sú predmetom obžaloby, nie vš ak takou formou a v takom duchu, ako tvrdia svedkovia. Priznáva len nesprávnos ť niektorých svojich názorov, nechcel vraj napadať ani dnešné zriadenie u nás, ani sa dotknúť spojeneckého štátu. VÝPOVEDE SVEDKOV SÚ VŠAK LOGICKÉ A VZÁJOMN E SA DOPLŇUJÚ A NIE JE POCHÝB O ICH SPRÁVNOSTI.
Výroky, tak ako boli prednesené obvineným, potvrdené výsledkami vyšetrovania, sú nepochybne spôsobilé HRUBO ZNEVÁŽIŤ SPOJENECKÝ ŠTÁT. Sú tiež ovšem v druhej časti zamerané proti stávajúcemu spoločenskému zriadeniu u nás, a sú spôsobil é VYVOLAŤ NEPRIATEĽSKÚ NÁLADU PROTI REPUBLIKE.
Dr. Klár, produkt komunistických vyvrheľov (podnadpis) Dňa 13. 3. 1959 dostáva pán Tunák uznesenie pod č. j. 1. T. 08/59, v ktorom sa potvrdzuje, že obžaloba okresného prokurátora sa prijíma. Pod týmto je podpís aný dr. ALOIS KLÁR, verný syn zločineckej komunistickej ideológie a ponížený l okaj zločineckých komunistických vyvrheľov.
V posledný marcový deň roku 1959 Ľudový súd v Ostrave pod vedením predsedu sen átu dr. Aloisa Klára a sudcov z ľudu Bohuslava Mokroša a Jozefa Mikulca odsúdi l Pavla Tunáka na 14 MESIACOV NEPODMIENEČNE.
V odôvodnení sa mimo iného môžeme dočítať: - Obžalovaný v podstate popiera tre stnú činnosť. Táto obhajoba je v rozpore s výpoveďami svedkov Jána Petroša a F rantiška Nováka. Najmä Ján Petroš opísal obžalovaného ako človeka majúceho nap rosto záporný postoj k ľudovodemokratickému zriadeniu.
Proti tomuto rozsudku podal pán Tunák odvolanie, ktoré prejednával Krajský súd v Ostrave 15. 10. 1959. ODVOLANIE BOLO ZAMIETNUTÉ. Pod týmto rozhodnutím je p odpísaná promovaná právnička Anna Gabryšová.
V odôvodnení sa mimo iného môžeme dočítať: - Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je oprávnené. Svedok Jozef Březina, vedúci závodu č. 6 VŽKG pred odvolacím súdom potvrdil, že sa o d zamestnancov dozvedel, ŽE OBŽALOVANÝ VEDIE NEJAKÉ DIVNÉ A POBURUJÚCE REČI o Sovietskom zväze a o pomeroch u nás.
Zavolal si obžalovaného a hovoril s ním o tom, prečo tak robí a z akých dôvodo v. Obžalovaný mu povedal, že zamestnanci sa stále pýtajú na všetky okolnosti j eho väznenia v Sovietskom zväze a zaujíma ich, čo tam za 10 rokov prežil. Keď tieto výroky obžalovaného stále pokračovali, vedúci Jozef Březina si ho zn ovu predvolal. Obžalovaný mu tvrdil, že hovorí len pravdu a nič viac. A keby v raj svedkovia vytrpeli toľko čo on, tak by tiež hovorili inak. Hovoril vulgárn ym spôsobom o Sovietskom zväze, že tam vládne silný teror, že nás okrádajú o u ran.
Svedok pozoroval, že tieto výroky obžalovaného mali nepriaznivý dopad na praco visku, LEBO OBŽALOVANÝ MÁ DOBRÚ VÝREČNOSŤ A MENEJ UVEDOMELÝCH ZAMESTNANCOV MOH OL VEĽMI ĽAHKO OVPLYVNIŤ A ZNECHUTIŤ K PRÁCI V PROSPECH NÁŠHO ZRIADENIA. Aj Fr antišek Novák pred súdom potvrdil množstvo osočujúcich a hanlivých výrokov. Tieto zistenia spolu s dôkazovým materiálom nezanechávajú pochybnosti o správn osti rozhodnutia prvého súdu o výroku o vine. Taktiež nebolo najdené pochybeni e o výške trestu.
Bolševicko-zločinecké praktiky súdruka Klára (podnadpis) Na str. 241 pán Tunák takto spomína na deň, keď ho zločinecká komunistická jus tícia odsúdila k nepodmienečnému trestu: - V stanovený deň som prišiel na pol jedenástu na okresný súd pred číslo miestnosti, ktoré bolo označené na predvol aní. Zaklopal som na dvere a vošiel do jednacej siene. Prebiehala tam živá deb ata, na ktorej sa zúčastňoval dr. Klár, dvaja sudcovia z ľudu, zapisovateľka a svedkovia. Boli tak zabraní do debaty, že nepočuli ani moje klopanie. Keď ma zaregistrovali, ostali veľmi šokovaní. Najviac sa to týkalo vedúceho zá vodu Jozefa Březinu. Aj ostatní svedkovia by sa boli najradšej prepadli pod ze m, aby ma nemuseli vidieť. Dr. Klár sa postavil a arogantným spôsobom ma začal vykazovať zo súdnej siene na chodbu. POVEDAL MI, ŽE TAM NEMÁM ČO ROBIŤ, ŽE MÁ M ÍSŤ DO ZAMESTNANIA.
Keď ma kričaním a vystrkovaním dostal na chodbu, vysvetľoval som mu, že mám no čnú smenu. Drzo a podráždene mi odpovedal aby som odišiel, LEBO VRAJ PRI VYHLÁ SENÍ ROZSUDKU JE MOJA OSOBA NEŽIADÚCA. Nevzdával som sa, a ukazoval som mu pre dvolanie so slovami, prečo ste mi ho potom poslali.
Dr. Klár cez zuby utrúsil, že sa tak stalo omylom a požiadal ma, aby som mu pr edvolanie znovu ukázal. Ustúpil som od neho dva kroky dozadu a predvolanie mu ukázal. Musel som si dávať dobrý pozor, aby mi ho nevytrhol z ruky. Povedal so m mu, ŽE MÁM PRÁVO POČUŤ, z akého dôvodu ma ide odsúdiť. Ten mi odpovedal, "VY NEMÁTE ŽIADNE PRÁVO, ROZSUDOK VÁM BUDE PÍSOMNE DORUČENÝ."
Výkon trestu (podnadpis)
Po dvoch mesiacoch od rozhodnutia odvolacieho súdu nastúpil výkon trestu na ba ňu Stalin v Heřmaniciach. Na bani Hlubina, kde pracoval, nahlásil, že odchádza na inú šachtu kvôli výkonu trestu. NA KÁDROVOM ODDELENÍ BOL EVIDOVANÝ AKO POB UROVAČ A NEPRIATEĽ ĽUDU.
V júni sa za ním zavrela brána ostravskej väznice. Prvých osem dní pracoval na stavbe a potom bol poslaný na baňu Stalin 1. Bol pridelený do rubačskej osádk y predáka Jána Labaja. Rodine posielal okrem zárobku aj kapesné. Počas väzenia sa mu rozpadlo manželstvo. Ponúkali mu, aby muklom dával kurz ruského jazyka. Pokiaľ by bol ochotný, tak mal sľúbené, že ho predčasne prepustia na podmienk u. Túto ponuku odmietol.
V roku 1960 bol na amnestiu podmienečne prepustený. Do vypršania trestu mu v t om čase chýbalo niečo cez mesiac. Vrátil sa znovu na baňu Hlubina, kde pracova l až do dôchodkového veku v roku 1980. Prerobil ešte 6 rokov ako dôchodca a v bani Hlubina odfáral 30 rokov.
Stále pod dozorom (podnadpis)
Po prepustení z väzenia bol neustále sledovaný aj so svojou druhou manželkou. Obe jeho dcéry z druhého manželstva sa nedostali na žiadne štúdia, hoci mali k tomu reálny predpoklad, lebo základnú školu skončili s vyznamenaním. Staršia mala podanú prihlášku na strednú ekonomickú školu, mladšia potom na zdravotníc ku. Obom bolo ďalšie štúdium zamietnuté. Jeho druhá manželka pracovala ako rád ová sestra a 12 rokov sa starala o mentálne postihnuté deti. Potom mohla robiť len ako upratovačka.
Pán Tunák a celá jeho rodina nemali ľahký život. Patriť do kategórie tzv. nepr iateľov socializmu, to bolo špicľovanie a prenasledovanie až do tretieho pokol enia.
V ďalšom samostatnom dokumente si ukážeme, ako za bývalého režimu márne bojova l za svoju rehabilitáciu a odčinenie krívd na jeho osobe. Nie každý mohol patr iť do kategórie vyvolených, ako Dušan Slobodník...
Koniec.
Spomienky Pavla Tunáka spracoval:
Vladimír PAVLÍK