--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Dokedy budú na najvyššom súde SR slúžit politbyru UV HZDS
Zdroj: NN Ročník........: 0005/034 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

DOKEDY BUDÚ NA NAJVYŠŠOM SÚDE SR SLÚŽIŤ POLITBYRU ÚV HZDS? Medzi najväčšie bahno v komunisticko-eštebáckom Slovensku na krivenie sudcovsk ej etiky, zákonnosti a nezávislosti možno najviac badať na Najvyššom súde SR, ktorý sa, obrazne povedané, stáva služobníkom politbyra ÚV HZDS a jeho dvoch č elných predstaviteľov Vladimíra Mečiara a Dušana Slobodníka. Materiály, ktoré sa mi podarilo získať, sú tak závažné, že pre niektorých členov tejto štátnej inštitúcie, vzhľadom na ich minulosť, aj pomenovanie komunistický zločinec je príliš mäkké a slušné. Za tohto stavu ma potom ani neprekvapujú niektoré ich t endenčné rozhodnutia v prospech týchto dvoch menovaných politikov. Ponechám teraz bokom tie veci, ktoré chcem predniesť v záverečnej reči na Mest skom súde v Bratislave ohľadom môjho štvorročného súdneho sporu s Vladimírom M ečiarom, v ktorom komunistickí zločinci z Najvyššieho súdu SR dávajú Mestskému súdu v Bratislave "pokyn", ako má do tretice rozhodnúť v prospech Vladimíra M ečiara, keď prvé dva rozsudky boli v jeho neprospech.

To sa mohol odvolať aj na Gottwalda (podnadpis) Táto veta ma napadla, keď Dušan Slobodník sa v denníku Slovenská republika 27. 6. 1995 dovolával definitívneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo svojej kau ze s básnikom Feldekom pod nadpisom - Dr. VALKO PREKRÚCA PRAVDU I PARAGRAFY. A ko vlastne vyzerá vzťah na dotyčnom súde k fašizmu, si môžeme urobiť aj z nasl edujúcich citátov Dušana Slobodníka v dotyčnom článku:

- "Pokus uplatniť princíp kolektívnej viny súd odmietol, argumentujúc tým, že v takom prípade za osobu s fašistickou minulosťou BY BOLO TREBA POKLADAŤ I DIE ŤA VO VEKU 6 ROKOV. Jednoznačne vyriekol: "...za fašistickú minulosť možno ozn ačiť iba aktívnu činnosť, ktorá spočíva v hlásaní alebo uskutočňovaní fašizmu. Samotné členstvo a účasť na teroristickom kurze, bez následnej realizácie ake jkoľvek aktívnej činnosti, preto nemožno charakterizovať ako fašistickú minulo sť..."

(Škoda len, že Najvyšší súd SR asi vedome nechcel pochopiť, že dieťa s fašisti ckou minulosťou vo veku 6 rokov absolútne nedokáže narábať so zbraňou a napr. zabíjať svojich nepriateľov, na rozdiel od napr. 17-20 ročných absolventov dot yčného kurzu. Ďalej ma zarazilo, že dotyčný súd nepovažuje absolvovanie kurzu vo fašistickej organizácii za aktívnu činnosť, pokiaľ túto zločineckú ideológi u v roku 1945 odsúdil prakticky celý svet vo forme Norimberského tribunálu. - Pozn. V.P.)

S politbyrom ÚV HZDS na večné časy (podnadpis) O ďalšej tzv. nezávislej závislosti Najvyššieho súdu SR voči vláde Vladimíra M ečiara svedčí aj nedávny fakt, keď minister spravodlivosti Liščák, patriaci do spolku proletárskeho hulváta Ľuptáka zo Združenia robotníkov Slovenska nariad il, aby sa sudcovia Najvyššieho súdu, krajských, okresných i vojenských súdov oboznámili s programovým vyhlásením vlády a ČASTI TÝKAJÚCEJ SA REZORTU JUSTÍCI E MALI STVRDIŤ SVOJIM PODPISOM. Paradoxné bolo, že v tomto bol najaktívnejší š pičkový prednovembrový odkojenec zločineckej komunistickej ideológie, predseda Najvyššieho súdu SR Karol Plank, ktorý sám oboznámil sudcov svojho rezortu s obsahom vládneho vyhlásenia, lebo vraj nevidel snahu ministerstva zasahovať do nezávislého postavenia súdov.

Preto možno jednoznačne súhlasiť s komentárom v týždenníku Domino efekt č. 26, ktorý o tejto téme v článku pod nadpisom NAJVYŠŠÍ SÚD ŠTUDOVAL PROGRAMOVÉ VYH LÁSENIE, mimo iného napísal:

-"Otvorene treba povedať, že už samotný nápad oboznamovať sudcov v pracovnom č ase a na pracovisku s politickým dokumentom vlády je síce zrejme originálny, a le prinajmenšom zvláštny, ak nie dokonca chorý. KAŽDÝ PRÁVNY ŠTÁT SI CHRÁNI NE ZÁVISLOSŤ SÚDOV, pretože ich naozajstná nezávislosť je jednou z istôt a podmie nok fungovania demokracie. Platí to najmä o Slovensku - ústava totiž prinajmen šom v článku 145 ods. 2 NEZARUČUJE ROVNOCENNOSŤ MOCI ZÁKONODARNEJ, VÝKONNEJ A SÚDNEJ.

Znie: "Sudcov volí NR SR na návrh vlády SR na štyri roky. Po uplynutí tohto vo lebného obdobia NR SR na návrh vlády SR volí sudcov bez časového obmedzenia." Povedané stručne - o tom, KTO BUDE SUDCOM, ROZHODUJE VÝLUČNE VLÁDA, teda výkon ná moc. Inými slovami - tak ako je vláda závislá na parlamente, SUDCOVIA SÚ ZÁ VISLÍ NA VLÁDE; parlament sa môže zaoberať iba návrhom vlády na menovanie sudc ov. Ešte inak - NEEXISTUJE ZATIAĽ ŽIADNA OCHRANA SUDCU VOLENÉHO NA ŠTYRI ROKY pred politickou svojvôľou výkonnej moci.

Z tohto pohľadu sa preto netreba čudovať "sudcom štvorročákom" ani vtedy, ak b y sa programové vyhlásenie vlády naučili recitovať. ICH EXISTENCIA JE ZALOŽENÁ NA OPAČNÝCH HODNOTÁCH AKO JE NEZÁVISLOSŤ ČI ODBORNOSŤ. Keďže nemajú ani možno sť akejkoľvek ochrany, vláda jednoducho nie je povinná parlamentu predkladať d ôvody nenavrhnutia sudcu po štvorročnom období. Možno to zhrnúť i tak, ŽE SUDC OVIA VOLENÍ PARLAMENTOM NA NÁVRH VLÁDY SÚ BYTOSTNE A MAXIMÁLNE ZÁVISLÍ od poli tickej vôle a posúdenia subjektov, ktoré v danú chvíľu vykonávajú moc." Záverom (podnadpis)

Vzhľadom na temnú minulosť viacerých sudcov Najvyššieho súdu SR na čele s Karo lom Plankom sa ani nemožno čudovať, že politbyro ÚV HZDS pre naplnenie svojich zločineckých ideálov v pokračovaní komunistických metód ráta s touto inštanci ou ako so svojim nástrojom a predĺženou rukou.

Vladimír PAVLÍK