--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Komunistickí zločinci z najvyššeho súdu SR...
Zdroj: NN Ročník........: 0005/041 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
KOMUNISTICKÍ ZLOČINCI Z NAJVYŠŠIEHO SÚDU SR SLÚŽIA MEČIAROVI
V pondelok 23. októbra 1995 by malo na Mestskom súde v Bratislave byť vynesené už tretie rozhodnutie ohľadom môjho štvorročného sporu o ochranu osobnosti s Vladimírom Mečiarom. Návrh žaloby na dotyčný súd som podal 3. 2. 1992. Vzhľado m k tomu, že KOMUNISTICKO-JUSTIČNÍ ZLOČINCI z Najvyššieho súdu SR, verní svoje j zločineckej komunistickej minulosti sa rozhodli VEDOME zvrátiť výsledok v pr ospech Vladimíra Mečiara a stať sa jeho poníženým a slúžiacim "kravským ceckom ", som nútený týmto uverejnením niektorých závažných argumentov upozorniť čo n ajširšiu verejnosť na metódy tejto inštitúcie.
Genéza štyroch rokov (podnadpis)
Keďže dôvody mojej žaloby na Vladimíra Mečiara boli na stránkach NN už niekoľk okrát publikované, budem sa zaoberať len základnými faktami. Dňa 12. 2. 1993 p redsedníčka senátu na Mestskom súde v Bratislave JUDr. Mária Šramková rozhodla v tejto kauze v prospech navrhovateľa Vladimíra Pavlíka a zaviazala Vladimíra Mečiara aby sa mu ospravedlnil a z titulu nemajetkovej újmy zaplatil 20 000 K čs.
Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie na Najvyšší súd SR, ktorý 20. jú la 1993 rozsudok zrušil a vrátil Mestskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie . Predsedníčkou senátu tu bola JUDr. Agneša Čierna.
V odôvodnení tohto súdu sa mimo iného poukazovalo na to, že odporca namietal, že súd prvého stupňa sa nedôsledne zaoberal svedeckými výpoveďami nestranných svedkýň Matušíkovej a Bačovej a neodôvodnene akceptoval výpovede ostatných sve dkov, ktorí nemohli byť objektívni.
(Tu je nutné poznamenať, že svedkyne odporcu Matušíková a Bačová neboli na mít ingu od jeho začiatku, teda v čase, keď Mečiar použil prvú časť inkriminovanýc h výrokov voči mojej osobe, čím dal prítomným zločineckým komunistickým súkmeň ovcom a miliónovým rozkrádačom najavo, že pokiaľ je on na fumkcii ministra vnú tra SR, nemusia mať obavu, že budú za svoje zločiny potrestaní. Paradoxné bolo aj to, že obe svedkyne boli zo Žiliny a jedna z nich sa na súde rozplakala a pýtala sa ma, prečo blížim pánu Mečiarovi. Ako perličku možno ešte dodať, že z 800 prítomných občanov na dotyčnom mítingu bolo okolo 80 % z Považskej Bystri ce, no nikto sa neprihlásil svedčiť v prospech Mečiara. - Pozn. V.P.) V ďalšej pasáži Najvyšší súd SR píše: - "Predovšetkým bolo treba zohľadniť, ŽE ODPORCA NÍM REAGOVAL NA VYSTÚPENIE NAVRHOVATEĽA, ktorý v mene občianskej inic iatívy kritizoval prácu Ministerstva vnútra SR a osobitne odporcu, ako vtedajš ieho ministra, slovami: "Robíme to, čo ste mali robiť vy na ministerstve vnútr a!" Tento navrhovateľov prednes plne korešponduje s tým, čo vyšlo najavo v pri ebehu konania, že totiž uvedená iniciatíva v istom zmysle a v kontexte vtedajš ej revolučnej politickej situácie VYKONÁVALA ČINNOSTI NERAZ NAD PRÍPUSTNÝ RÁME C PRIAMYCH OBČIANSKYCH AKCIÍ, tvoriacich súčasť demokratickej spoločnosti." (Keďže dva dni pred dotyčným mítingom som bol informovaný, že komunistickí zlo činci chystajú cez Vladimíra Mečiara voči mne dezinformačnú kampaň, ROZHODLI S ME SA CELÝ JEHO PRIEBEH NATOCIŤ.
Informácia sa potvrdila. Prvé vety Vladimíra Mečiara boli: - "Stretnutie u vás v Považskej Bystrici má jednu zvláštnosť. Skôr ako som sem išiel, som dostal ultimátum od pána Pavlíka a jeho priateľov, že buď zabezpečím, že traja ľudia z Považsko-bystrického okresu budú zatknutí, zabezpečím, že jeden príslušník, ktorý bol trestaný bude prijatý do VB, ALEBO ŽE TO TU DNESKA ROZVRÁTIA. Takže, ak majú chuť, nech sa páči.
Ďalej som dostal oznámenie, že v prípade, keď sa pokúsim vysvetľovať nejaké ve ci a nebudem počúvať, takže nebudem ani ministrom. Chcem povedať, že ja si na to šance nerobím, to je otázka vždy tých, čo si ma vybrali." - Pozn. V.P.) Usvedčujem Najvyšší súd SR z klamstva (podnadpis)
Keďže už v tom čase bola na Najvyššom súde SR kazeta, na ktorej bol natočený c elý priebeh mítingu a s ktorou sa dotyčná sudkyňa ZOZNÁMILA, napriek tomu VEDO ME KLAMALA. Ja som reagoval mimo iného na prácu ministerstva vnútra po tom, ke ď hneď v úvode ma Mečiar bezdôvodne napadol. Až po tejto mojej reakcii sa odpo rca vyjadril na moju adresu, "že kto chce robiť revolúciu musí mať dve veci, r ozum a srdce a že on nepochybuje, že srdce mám." Napriek tomu sudkyňa vyššej i nštancie tvrdí, že ja som dal AKO PRVÝ podnet na Mečiarove výroky voči mojej o sobe. Samozrejme, v čase trvania mítingu som ešte nevedel, že menovaný je pred novembrový komunisticko-eštebácky prisluhovač a pripravovaný produkt frakčného vnútrostraníckeho ľavicového prevratu, ktorého cieľom bolo pozakrývať trestnú činnosť komunistických zločincov.
Druhé rozhodnutie Mestského súdu (podnadpis) Aj v druhom konaní prvostupňový súd rozhodol dňa 9. 5. 1994 v môj prospech. Tu som mimo iného Vladimíra Mečiara usvedčil z klamstva pred dotyčným súdom, keď ako vypočúvaný tu uviedol: - "Pán Pavlík navštívil Ministerstvo vnútra SR v r oku 1990 a mal záujem sa so mnou rozprávať. Vzhľadom na to, že v tom čase, keď bol pozvaný do Bratislavy, som nemal čas, poveril som na rozhovor s pánom Pav líkom náčelníka personálnej správy. TEN SO SÚHLASOM PÁNA PAVLÍKA ROZHOVOR NAHR AL NA MAGNETOFÓNOVÚ PÁSKU.
Ja som sa oboznámil s týmto záznamom. Pán Pavlík vystupoval ako zástupca občia nskej iniciatívy. Žiadal ma, aby som začal trestné stíhanie voči určitým osobá m a vyjadril sa, že ak toto trestné stíhanie nezačnem, aby som na míting do Po važskej Bystrice ani nechodil."
Svedok Miloslav Štern, na ktorého sa Mečiar tak vehementne odvolával, pred Mes tským súdom vypovedal: - "DOSTAL SOM PRÍKAZ OD MINISTRA VNÚTRA MEČIARA, ABY SO M PRIJAL PÁNA PAVLÍKA. POSLALI SME PRE NEHO AUTO A HOVORIL SOM S NÍM ASI HODIN U PO JEHO PRÍCHODE NA MINISTERSTVO. Náš rozhovor sa týkal okruhu dvoch otázok. V prvej išlo o intervenciu, prípadne pán Pavlík chcel objasniť prípad bývaléh o dôstojníka policajného zboru pána Palarca, ktorý bol neskôr rehabilitovaný, do policajného zboru prijatý a pracuje tu doteraz.
Rozhovor medzi mnou a pánom Pavlíkom prebiehal v dobrej atmosfére. NEPÝTAL SOM SA HO NA SÚHLAS S NATOČENÍM ROZHOVORU!!! TENTO ROZHOVOR BOL ALE NATOČENÝ!!! N ESPOMÍNAM SI, ŽE SA PÁN MEČIAR PREDO MNOU VYJADRIL, ŽE NAVRHOVATEĽ CHCE TENTO MÍTING ROZVRÁTIŤ!!!"
Na scénu nastupuje JUDr. Pavol Dzurilla (podnadpis) Hoci som predložil jednoznačné dôkazy, že Vladimír Mečiar na dotyčný míting iš iel vedome o mne šíriť nepravdy, komunistickí zločinci na Najvyššom súde SR to nebrali do úvahy. Preto aj jeho ďalšie odvolanie na túto vyššiu súdnu inštanc iu sa malo stať politickou fraškou a jej hlavnou úlohou bol poverený KVALIFIKO VANÝ KOMUNISTICKÝ ZLOČINEC JUDr. PAVOL DZURILLA (nar. v roku 1925! - 70-ROČNÝ! !!), ktorého minulosť ho k tomu priamo predurčuje.
Niečo zo života komunistického zločinca (podnadpis) JUDr. Pavol Dzurilla pracuje na Najvyššom súde SR od roku 1970. V tomto normal izačnom období zločineckí komunistickí vyvrheli dávali na takéto funkcie len k valifikovaných a im oddaných prisluhovačov, čo JUDr. Pavol Dzurilla dokázal už v roku 1970 ako člen redakčnej rady časopisu pod názvom -SOCIALISTICKÉ SÚDNIC TVO, ktorý v tom čase vydávalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialis tickej republiky.
Napr. v ročníku XXII, číslo 4, z roku 1970, kde v redakčnej rade figuruje aj J UDr. Pavol Dzurilla sa môžeme dočítať: - "Po prijatí Ústavy 9. mája došlo k sc hváleniu zákona č. 319/1948 Zb. o zľudovení súdnictva, ktorý znamenal kvalitat ívnu zmenu vo výkone súdnictva. Tento zákon zaviedol inštitúciu sudcov z ľudu, dvojstupňovosť v súdnom rozhodovaní, zjednodušil konanie pred súdom a pod. NA OCHRANU ĽUDOVODEMOKRATICKEJ REPUBLIKY PRED DOMÁCIMI A ZAHRANIČNÝMI NEPRIATEĽM I BOL PRIJATÝ ZÁKON Č. 231/1948 Zb. A ZÁKON Č. 232/1948 Zb. OBIDVA ZÁKONY ZOHR ALI VÝZNAMNÚ ÚLOHU V BOJI S KONTRAREVOLUČNÝMI ŽIVLAMI.
(Aby si čitateľ urobil obraz o týchto dvoch zákonoch, treba poznamenať, že pod ľa nich bola POPRAVENÁ v roku 1950 Milada Horáková a v období rokov 1948-1957 bolo podľa týchto zločineckých zákonov popravených ďalších 230 nevinných občan ov!!! Keď k tomu pridáme ďalšie stovky, možno tisíce umučených a postrieľaných na hraniciach a terajší predseda senátu Najvyššieho súdu SR toto ešte v roku 1970 schvaľoval a propagoval, potrebuje to vlastne ešte nejaký komentár? Práve tento bolševický justičný dobytok MÁ BYŤ TERAZ ZÁRUKOU OBJEKTIVITY A NEZÁVISL OSTI? A to prosím som neuverejnil ani desatinu tohto svinstva, ktoré sa v doty čnej publikácii nachádza. - Pozn. V.P.)
Len tak mimochodom, predsedom Najvyššieho súdu SR je ďalší komunistický zločin ec JUDr. Karol Plank, ktorý napr. v 50-tych rokoch býval členom komisií, ktoré vyhadzovali z vysokých škôl tzv. triednych nepriateľov a neskôr bol jedným z otcov tzv. socialistickej ústavy.
Dovolím si uviesť ďalší príklad. Vláda Vladimíra Mečiara VYMENOVALA 13. 6. 199 5 ZA PREDSEDU Slovenskej akadémie vied (SAV) ŠTEFANA LUBYHO. Deň predtým prome čiarovský denník SLOVENSKÁ REPUBLIKA akoby mimochodom kritizoval, že na SAV ex istujú protinárodné sily. Pokiaľ sa čitatelia dobre pozrú na dve fotokópie dok umentov, a to zoznam členov komisie, ktorá v 50. rokoch vylučovala z vysokých škôl tzv. triednych nepriateľov, funguje tam meno Štefan Luby. Taktiež o 16 ro kov neskôr toto meno figuruje aj v redakčnej rade zločineckého plátku z roku 1 970 - SOCIALISTICKÉ SÚDNICTVO. Odpovie mi terajší predseda SAV či sa jedná o n eho, alebo jeho otca, alebo niekoho z jeho rodiny?
Právo podľa JUDr. Dzurillu (podnadpis)
Dňa 20. 10. 1994 podpísal tento komunistický zločinec uznesenie, kde prikazuje Mestskému súdu v Bratislave, "že právny názor vyslovený v tomto uznesení je p re mestský súd záväzný". TO ZNAMENÁ, V MÔJ NEPROSPECH!
Ďalej obviňuje mestský súd, že sa nevysporiadal s výpoveďami svedkýň Matušíkov ej a Bačovej, ktoré ako účastníčky mítingu nepotvrdili, že by zo strany Mečiar a došlo k zásahu do mojich osobnostných práv. Paradoxné ale je, že svedkyne SA PRIZNALI, že na mítingu neboli od začiatku, čiže NEVIDELI celý priebeh môjho sporu s Mečiarom.
Neuveriteľnú drzosť prejavil komunistický zločinec JUDr. Dzurilla v tej časti uznesenia, kde v čase vzniku môjho sporu s Mečiarom - 26. 5. 1990, ale hlavne pred týmto obdobím, že "v konajúcich účastníkoch šlo o osoby verejného záujmu. .. ktoré prirodzene na seba upútavajú záujem verejnosti... a tým sa dostávajú do situácie, že ich osobnosť sa stáva predmetom spravodajskej činnosti rôznych médií..."
(Neuveriteľné, keď JUDr. Dzurilla dáva moju osobnosť na úroveň záujmu Mečiara, hoci dobre vie, že do 26. 5. 1990 ŽIADNE NOVINY, ANI ROZHLAS A TELEVÍZIA O MN E NEPOVEDALI ANI SLOVO. Aký to rozdiel v porovnaní s Mečiarom. - Pozn. V.P.) Oznamujem Vám, komunistickí zločinci z NS SR (podnadpis)
POKIAĽ SI MYSLÍTE, ŽE PRINÚTENÍM MESTSKÉHO SÚDU V BRATISLAVE VYNIESŤ ROZSUDOK V MÔJ NEPROSPECH MA DONÚTITE TENTO SÚD NENÁVIDIEŤ A SPOCHYBNOVAŤ JEHO AUTORITU , TAK STE NA VEĽKOM OMYLE. PRÁVE NAOPAK. UROBÍM VŠETKO PRETO, ABY MÔJ BOJ PROT I KOMUNISTICKÝM ZLOČINCOM NA NAJVYŠŠOM SÚDE SR BOL ČO NAJVIAC ÚČINNÝ. ZASTAVIŤ MA MÔŽE LEN VLASTNÁ SMRŤ.
Vladimír PAVLÍK