--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Aj čestný policajt aj čestný občan sú nebezpeční pre každý režim
Zdroj: NN Ročník........: 0005/046 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
AJ ČESTNÝ POLICAJT AJ ČESTNÝ OBČAN SÚ NEBEZPEČNÍ PRE KAŽDÝ REŽIM
O bývalom príslušníkovi OS ZNB v Žiline a neskôr zakladateľovi Strany demokrat ického centra Slovenska pánu Ivanovi Čavajdovi naše noviny už niekoľkokrát pís ali. Dňa 5. októbra 1995 adresuje jeho manželka pani Zdenka Čavajdová otvorený dopis prezidentovi SR Michalovi Kováčovi. Opisuje mu svoje pocity, pocity man želky bývalého policajta, na ktorom bol niekoľkokrát spáchaný pokus na jeho fy zickú likvidáciu.
Ako to začalo (podnadpis)
Prvý pokus, alebo snaha sa odohrali 26. novembra 1989, kedy ako prvý príslušní k ZNB vystúpil v rovnošate na veľkom mítingu na námestí SNP v Bratislave. Pri návrate domov z Bratislavy bola snaha ho likvidovať pri tvz. dopravnej nehode. Na druhý deň, t. j. 27. novembra, sa mal konať generálny štrajk, ktorý bol sú časťou celej republiky a v Žiline mal taktiež verejne vystúpiť aj pán Čavajda. V ten deň, asi o ôsmej hodine ráno, prišli do jeho bytu príslušníci ZNB z Kysu ckého Nového Mesta s tým, aby sa dostavil do Žiliny. Doma bola len jeho manžel ka a tá im povedala, že má voľno. Keďže existovala evidentná snaha, aby pán Ča vajda sa v ten deň do Žiliny nedostal a na generálnom štrajku neprehovoril, čo ho si bol aj on sám dobre vedomý, presunul sa do Žiliny taxíkom aj so svojou m anželkou. Počas jazdy registrovali pohyb vozidiel kriminálnej služby v mieste ich trvalého bydliska v Nesluši, ako aj v smere samotnej jazdy Kysucké Nové Me sto - Žilina.
Po skončení generálneho štrajku, na ktorom verejne vystúpil, mu podvečer zavol al jeho spolupracovník npor. Ondrejka, aby prišiel k náčelníkovi pplk. Líškovi . V prítomnosti svojej manželky sa tam dostavil, hoci ešte mal nárok na čerpan é voľno. V miestnosti bolo asi šesť uniformovaných príslušníkov, ktorí ho obvi ňovali zo všetkého možného. Pripadal si ako na krížovom výsluchu. V ten istý d eň, ako sa konal generálny štrajk, niekto večer strieľal do jeho rodičovského domu v Ochodnici.
V decembri 1993, už ako prepustený policajt, vraj pre nespôsobilosť, zakladá p olitickú stranu pod názvom Strana demokratického centra Slovenska. Pri ceste d o Bratislavy v tom istom mesiaci mu ULETELO ĽAVÉ ZADNÉ KOLESO. V januári 1994 pri ceste do Košíc zistil, že má napilované lanko ručnej brzdy. Podľa jeho úsu dku ale páchateľ mal snahu narezať trubku na brzdovú kapalinu. V polovici febr uára 1994 bolo pomocou výbušniny v Žiline na frekventovanej ulici vyhodené do povetria nákladné vozidlo LIAZ, ktoré patrilo jeho manželke v rámci podnikateľ ských aktivít. Mimo toho bol častokrát sledovaný a výhražné anonymné telefonát y boli toho taktiež neoddeliteľnou súčasťou.
Ako MV SR vyrába nespôsobilých (podnadpis)
V žalobe pána Čavajdu podanej na Obvodnom súde Bratislava 1, z 18. 5. 1995 pro ti Ministerstvu vnútra SR taktiež opisuje, ako bol prepustený pre údajnú nespô sobilosť. V júli 1993 mu dal veliteľ ODP OV PZ SR Žilina pplk. JUDr. Jozef Líš ka prečítať vypracované komplexné hodnotenie, proti ktorému sa odvolal. Taktie ž mu povedal, že z MV SR prišli dvaja páni a jedna pani s nátlakom na neho, AB Y NA PÁNA ČAVAJDU BOLO VYPRACOVANÉ KOMPLEXNÉ HODNOTENIE SO ZÁVEROM, ŽE AKO POL ICAJT JE NESPÔSOBILÝ AKEJKOĽVEK SLUŽBY V PZ SR. AK TAK NEUROBÍ, UROBIA TO ONI NA MINISTERSTVE VNÚTRA. Vtedy mu taktiež pplk. Líška povedal - "ČO SOM MAL ROB IŤ, KEĎ BOL NA MŇA VYVINUTÝ NÁTLAK".
Na tento nátlak pplk. Líška vypracoval komplexné hodnotenie so záverom, že pán Čavajda je nespôsobilý akejkoľvek služby v rámci rezortu MV SR. Súčasne sa mu ospravedlnil, že on to nechcel urobiť, ale bol k tomu dotlačený. O tomto takt iež vedel aj jeho zástupca mjr. JUDr. Jozef Fruček. Na ten istý súd podáva pán Čavajda taktiež žalobu na ochranu osobnosti proti odporcovi MV SR. Otvorený dopis prezidentovi republiky (podnadpis)
Ako som už úvode uviedol, za tejto situácie píše manželka Ivana Čavajdu otvore ný dopis prezidentovi republiky dňa 5. októbra 1995. Mimo iného sa v ňom hovor í:
- Zaiste si pán prezident spomínate na rok 1989, kedy 26. novembra 1989 v Brat islave na námestí SNP proti vedúcej úlohe KSČ vystúpil príslušník ZNB npor. Iv an ČAVAJDA zo Žiliny, ktorý bol v tom čase vyšetrovateľom dopravných nehôd. Dň a 27. novembra 1989 zopakoval vystúpenie v Žiline z terasy hotela Slovakia. V tom čase, keď vystúpil, bola pri moci KSČ a vo veci nebolo ešte rozhodnuté. Ja ako jeho manželka Zdenka ČAVAJDOVÁ som bránila manželovi, aby na námestie S NP v roku 1989 nešiel. Neposlúchol ma, a od roku 1989 až po dnes sa nemôžeme d ovolať spravodlivosti a pravdy. Preto sa obraciam na Vás, pán prezident, ako m anželka Ivana Čavajdu a tiež ako matka troch detí, KTORÉ TRPIA OD ROKU 1989 AŽ PO DNES SPOLOČNE SO MNOU ZA VYSTÚPENIE MÔJHO MANŽELA Z ROKU 1989, KEDY DOSLOV NE POVEDAL: - "V Žiline vybudovali za dva roky PALÁC OV KSS, ale úsek cesty dl hý 1,5 km nie sú schopní vybudovať na ceste 1/18 Bytča Hlboké, pričom na úseku cesty II/507 cez Kotešovú, ktorá bola obchádzková, ZA ROK ZAHYNULO 21 ĽUDÍ PR I DOPRAVNÝCH NEHODÁCH".
Za to čo povedal, bol neustále na OV PZ SR Žilina prenasledovaný. Pritom za 13 rokov a tri mesiace služby nebola na manžela podaná žiadna sťažnosť zo strany občanov. Naopak mal pochvalné listy, za ktoré sa skrývali vtedy nadriadení ná čelníci... Môjmu manželovi bolo od novembra 1989 päťkrát siahnuté na život, a to len pre jeho zmyseľ pre spravodlivosť. Kto mi pán prezident zaručí, že raz nedostanem odkaz, že manžel je mŕtvy? Pomôže nám pán prezident vôbec niekto, a lebo to necháme na náhodu?
Preto Vás prosím, pomôžte mi, i keď viem, čo v súčasnosti musíte prežívať. Dne s to môže byť môj manžel, zajtra niekto iný, pozajtra ďalší. Máte u občanov ve ľkú dôveru v spravodlivosť, ktorú i ja, ako poslednú nádej do Vás vkladám. Pom ôžte mi, ako matke troch nezaopatrených detí. Manžel si to nezaslúži, aby muse l za to, čo povedal v roku 1989, doplatiť ľudským životom a tiež trpieť celá r odina aj s deťmi.
Slovo na záver (podnadpis)
Takýchto prípadov ľudského bôľu a žiaľu evidujem niekoľko desiatok. Paradoxné je, že nikto z týchto trpiacich a postihnutých nemá minulosť nomenklatúrneho k omunistického zločinca, príslušníka ŠtB, alebo evidovaného spolupracovníka ŠtB . Medzi takto postihnutých patria ľudia, ktorí sa v dobrej viere začali angažo vať po novembri 1989. Vtedy samozrejme nemohli vedieť, že sa stávajú novými ob eťami nielen pretransformovaných komunistických zločincov, ale aj bezcharakter ných a amorálnych jedincov typu Václava Havla a jeho nomenklatúrnej "disidents ko"-chartistickej družiny. Za toleranciu a ľudskosť v jeho mene voči týmto kom unistickým zločincom, sa nám títo novými zločinmi odmeňujú. V boji proti týmto ponovembrovým politicko-zločineckým tlupám je priam nemorálne spoliehať sa na slušnošť, ľudskosť a toleranciu. Treba si uvedomiť, že poškodených je približ ne 90 percent občanov. Je nutné hľadať sily, ktoré by dokázali túto väčšinu zj ednotiť a potom zákonnou normou vo forme trestu smrti sa treba pozbavovať tých , ktorý tento štát doviedli do tohto stavu. Čím skôr, tým lepšie. A za tejto r eality sú vlastne len dve možnosti. Buď politicko-zločinecké tlupy spolu s org anizovaným zločinom zlikvidujú tento národ a dostanú ho do polohy mlčiaceho st áda, alebo vlastný národ zákonnými prostriedkami dokáže týchto zločincov vylik vidovať. Každá iná tretia cesta je nielen nereálna, ale ani nemá šance na úspe ch.
Vladimír PAVLÍK