--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Bývalý predseda ZO KSS ma súdit komunistami k prezekvovaného občana SR
Zdroj: NN Ročník........: 0005/051 Str.: 002
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
BÝVALÝ PREDSEDA ZO KSS MÁ SÚDIŤ KOMUNISTAMI PERZEKVOVANÉHO OBČANA SR
Na stránkach NN v čísle 37/94 pod názvom "Ako ordinuje červená pliaga na výcho dnom Slovensku", ďalej v č. 45/94 pod názvom "Keď evidovaný spolupracovník ŠtB stojí v čele GP SR", potom v č. 04/95 pod názvom "Boľševická GP SR pripravuje politický proces s občanom A. L.", neskôr v č. 18/95 pod názvom "Prvá politic ká obeť podľa ş 314e tzv. trestného rozkazu bola už odsúdená" a naposledy v čí sle 38/95 pod názvom "Keď sa sudkyňa zriekla pridelenej kauzy" sme sa detailne zaoberali praktikami bývalých slovenských komunistov, ktorí naďalej zastávajú významné štátne funkcie a to aj napriek tomu, že príslušné zákonné ustanoveni a to jednoznačne vylučujú. Na uvedené skutočnosti si dovolil verejne poukázať ešte v roku 1991 pán A. L. občan Košíc, ktorý bol hlavnou postavou v dotyčných článkoch a ktorý má s boľševickými aparátnikmi bohaté skúsenosti. Normalizačné obdobie (podnadpis)
Ešte v roku 1970, kedy pán A. L. zastával významnú funkciu na revíznom oddelen í finančného odboru istého ONV v stredoslovenskom kraji, bol zavolaný súdruhom Bendíkom, jeho predsedom a upozornený na skutočnosť, ŽE REVIDUJE NOMENKLATÚRY OV KSS A MAL BY BYŤ PRETO K NIM ZHOVIEVAVEJŠÍ a to aj preto, že jeho názory n a rok 1968 boli diametrálne odlišné, ako komunistických normalizátorov. Pretož e toto varovanie nemal záujem rešpektovať, o tri mesiace pri opätovnom predvol aní mu bolo oznámené, aby si našiel sám miesto inde, lebo dostane výpoveď, keď ONV si už nejaký dôvod k tomu nájde.
Po čase ho zamestnala istá organizácia riadená ONV vo funkcii vnútropodnikovéh o kontrolóra, odkiaľ na zásah OV KSS tiež musel odísť. Medzitým mu stačili ŠtB -ci pri domovej prehliadke zobrať fotografie dokumentujúce okupáciu maďarskými vojakmi /túto oblasť obsadzovali v roku 1968 oni/. Následne na to odišiel do Košíc, kde vlastne trávil svoje detstvo a kde sa mu nakoniec podarilo zamestna ť v najväčšom strojárskom podniku v regióne východného Slovenska /ZTS, teraz V SS a. s./, avšak poznačený v kádrovom materiáli o svojej politickej nespoľahli vosti. To mu zatváralo dvere ako v jeho občianskych, tak aj pracovných aktivit ách. Napriek tomu stačil založiť v tomto meste jeden z najväčších fotoklubov n a Slovensku. Pretože riaditeľ zriaďovateľa tohto fotoklubu VEDEL ODOLAŤ ČASTÝM UPOZORNENIAM ŠtB-ov, že koho má na čele tejto záujmovej umeleckej činnosti, k lub viedol až do roku 1984. Vtedy novoinštalovaný riaditeľ súdruh Ladislav MIK LOŠ, toho času zamestnaný v košickom Dome techniky, pravá ruka súdruha Pavla K AČMÁRA, ideologického tajomníka MV KSS v Košiciach /teraz jedného z najväčších podnikateľov/ ho odtiaľ priamo vyštval a to aj napriek celoštátnym úspechom t ohto fotoklubu.
ŠtB bola voči nemu aktívna aj v tom, že nemohol napr. vôbec vycestovať na Zápa d, KEĎ JEHO SLEDOVANIE NA PRACOVISKU BOLO ZABEZPEČENÉ ING. MILOŠOM KRATOCHVÍLO M, EVIDOVANÝM SPOLUPRACOVNÍKOM ŠtB V KATEGÓRII DÔVERNÍK, EV. Č. 13625, KRYCIE MENO-MILOŠ. Aj v masmédiach mal pán A. L. úplne obmedzenú činnosť, keď napr. d o Východoslovenských novín /teraz Slovenský východ v područí HZDS/ mal zakázan é písať priamo jeho šéfredaktorom Andrejom HLAVÁČOM, čo mu oznámil svojim list om zo dňa 21. 9. 1979. Keď v roku 1988 na počesť 150. výročia zverejnenia vyná lezu fotografie hodlal pán A. L. vydať prostredníctvom Krajského osvetového st rediska v Košiciach publikáciu "Fotografické výstavy na východnom Slovensku", PROTI TOMUTO SA ZÁSADNE POSTAVILA JEJ VEDÚCA PRACOVNÍČKA SÚDRUŽKA ELEONÓRA BAČ INSKÁ, ktorá v období roku 1968-69 potvrdila svoj "správny postoj k socialisti ckému zriadeniu". Preto sa stala aj členkou revíznej komisie ZO KSS pri Krajsk om osvetovom stredisku, neskôr komisie pre názornú agitáciu a politický plagát pri oddelení propagandy a agitácie ÚV KSS. Za "zásluhy" v roku 1989 sa stala stážistkou na ideologickom oddelení MV KSS v Košiciach. Toho času pracuje v je dnej zo spoločností VSŽ Košice.
Prišiel november 1989 (podnadpis)
Ako sa komunistickí zločinci dokázali odplatiť slušným a čestným ľuďom za tole ranciu po novembri 1989 propagovanú Václavom Havlom si ukážeme na ďalších osud och pána A. L. V decembri 1989 na výročnej konferencii v tom čase ešte podniko vého ROH žiada pred 100 prítomnými odchod z funkcie súdruha Ing. Štefana DEMET ERA, investičného námestníka, straníckej nomenklatúry jedného z najväčších str ojárenských podnikov na východnom Slovensku. VÝSLEDKOM TOHO JE MU DORUČENÁ VÝP OVEĎ ZO ZAMESTNANIA a tým v poradí už siedmy súdny spor so zamestnávateľom, kt oré všetky dovtedy vyhral, včítane aj tohto.
Po nútenom odchode a po polročnom návrate, po predošlej jeho politickej rehabi litácii do zamestnania, je mu ponúknuté novým vedením miesto vedúceho kontroló ra podniku. Keďže na poradách jeho vedenia, na ktorých predkladá svoje kontrol né správy, KTORÉ POUKAZUJÚ NA ŠAFÁRENIE S MILIÓNMI TEJTO ORGANIZÁCIE, vidí opä tovne tváre komunistických nomenklatúr, vtedy už zabudovaných do VPN a ďalších ponovembrových aktivít, po polroku odchádza zhnusene z tohto podniku a začína sám podnikať.
Pretože pri tomto zistil v Košiciach podvodné konanie istého Josefa HORÁČKA z Turnova, oznámil toto Mestskej prokuratúre v Košiciach, ktorá vo veci nemala z áujem konať, pretože advokátom menovaného bol JUDr. Ján MAZÁK, bývalý predseda Mestského súdu v Košiciach a komunistická nomenklatúra. Pretože pán A. L. sa nechcel uspokojiť s nečinnosťou príslušných štátnych orgánov, na uvedené neraz písomne upozornil aj Generálnu prokuratúru SR. Výsledkom toho bola v decembri roku 1992 návšteva dvoch individuí na jeho byte, ktoré mu zanechali vo dverác h písomný odkaz s textom: "Ak neprestaneš zlámeme ti ruku, aby si si odpočinul od písania. Ak to nepomôže, tak obidve...Urobíme všetko na želanie! Sme dobre od takých vecí platení."
Následne na Veľkú noc v roku 1993 mal v čase návštevy hostí prestrelené okno n a 7 poschodí. Samozrejme, že ako polícia, tak ani prokuratúra žiadneho páchate ľa nezistila. Avšak už mesiac na to bol zavolaný na Obvodnú prokuratúru Košice I, v čele ktorej stojí neoboľševik JUDr. Milan PETRO. TAM MU BOLO JEDNOZNAČNE OZNÁMENÉ, ŽE AK NEPRESTANE SA DO VECI JOSEFA HORÁČKA STARAŤ, UROBIA SA VOČI N EMU URČITÉ KROKY. K tomu došlo veľmi skoro už v 06/93, KEDY BOL OBVINENÝ BÝVAL ÝM EŠTEBÁKOM JUDr. JÁNOM ONDÁŠOM vyšetrovateľom Obvodného úradu vyšetrovania K ošice I z trestného činu, ktorého sa mal dopustiť voči Josefovi Horáčkovi. Tot o sa "šetrí" už 32 mesiacov a už sa tu vymenili traja vyšetrovatelia a dvaja p rokurátori, keď terajším "dozorujúcim" z nich je JUDr. Ján KUBÍK, okresný prok urátor v Prešove, predtým mestský prokurátor v Košiciach a po odvolaní z tejto funkcie istý čas vegetujúci na Krajskej prokuratúre v Košiciach. Medzitým sa pána A. L. pokúsila neúspešne, v rozpore so zákonom, demonštratívne predviesť aj polícia SR.
V duchu revolučných tradícií (podnadpis)
Pán A. L. znajúci spôsoby bolševikov, písomne upozornil JUDr. Milana Petru obv odného prokurátora Košice I na porušenie zákona z jeho strany, za čo bol v krá tkom čase obvinený pre trestný čin útoku na verejného činiteľa, ktoré GP SR k realizácii odstúpila do Liptovského Mikuláša. Odtiaľ po vypracovaní žaloby vec postúpili do Košíc, kde ani jeden z dvoch obvodných súdov nechcel byť vo veci zainteresovaný a tak sa táto kauza dostala na prejednávanie na Okresný súd do Trebišova. Po vytýčení hlavného pojednávania sudkyňa JUDr. Mariana SEMKOVÁ vy slovila predpojatosť a taktiež vyslovila názor, žeby bolo vhodné, ak by vo vec i rozhodol nejaký súd v stredoslovenskom kraji. Krajský súd v Košiciach však o pätovne rozhodol pre Trebišov, KDE BY O VECI MAL ROZHODNÚŤ JUDr. MARIÁN SOPOLI GA, DONEDÁVNA PREDSEDA ZO KSS PRE SÚDY, PROKURATÚRY A ADVOKÁCIE V TREBIŠOVE. Č IŽE OBČANA "DEMOKRATICKÉHO" SLOVENSKA, PERZEKVOVANÉHO KOMUNISTAMI, MÁ SÚDIŤ JE DEN Z NICH, TERAZ VŠAK UŽ AKO NEZÁVISLÝ SUDCA. "Nezávislý", ale nie na svojej minulosti, kedy súdy boli nástrojmi totalitnej KSČ a vykonávateľom jej svojvôl e bol aj on sám a to nielen funkčne, ale aj politicky. PRETO JE UŽ TERAZ SPOCH YBNITEĽNÁ JEHO NESTRANNOSŤ, A OBJEKTÍVNOSŤ V KONANÍ.
Vladimír PAVLÍK