--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Gregor Vlado
Název: Tretie pokračovanie jóbovských otázok
Zdroj: NN Ročník........: 0005/052 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

27. Tretie pokračovanie jóbovských otázok V poslednom čase sa mi s nepríjemnými, priam "zapeklitými" otázkami pretrhlo v rece. Ale myslím, že treba si ich dávať, lebo ak sa opravdu nebudeme snažiť, a ko bude platiť "veritas liberabit vos"? Ani z Biblie nemôžeme vynechať skeptic kého Jóba a agnostického Kazateľa. A je lepšie, keď sa budeme snažiť problémy, ktoré nás neminú, riešiť my, než nám ich začnú vyhadzovať na oči neverci. Dos tojevskij raz povedal niečo také, že "tí chudáci ateisti nie sú ani schopní po chopiť to hlboké popieranie Boha, ktoré som vo svojom diele vyslovil". K správ nému životu sa iste dá dostať aj slepou a zjednodušovanou, dogmaticou vierou. Veď nie každý má náladu, čas a potrebu špekulovať - aj bez toho sa dá žiť a do bre žiť. Ale kresťanstvo práve reto, že k rozmýšľaniu núti, bolo hybnou silou každej vedy a to už od svojich počiatkov. Dokážeme si to náležite oceniť? A ve rím, že nám pomôže aj pri riešení rébusov tejto "postmodernej" doby. Zvlášť na liehavo sa teraz tlačia do popredia problémy slobody, morálky, zodpovednosti, ale tiež ohraničenosti človeka a jeho organizácií. Pokiaľ si môžeme pomôcť sam i a kde nám ostáva spoliehať sa na Božiu milosť? Upútala ma nedávno "katechizm ová" definícia, že "človek je stvorený na obraz Boží, lebo má rozum a slobodnú vôľu". Ale keď sledujeme gestikálcie takého Mussoliniho, či dnešného skinhead a, týmto (a mnohým iným) rozum evidentne chýba, takže ťažko potom môžu mať slo bodnú vôľu. A na čí obraz sú potom stvorení? Ostáva nám dôvera v Božiu prozret eľnosť, lebo žiaľbohu, my ľudia sme takí chabí, že bez exemplárnych prejavov h lúposti by sme aj my ostatní ťažko zmúdreli. Veď akí vedia byť "prave vzdelanc i a inteligenti" jednostranní a nechápaví! Máme tu napr. problémy tzv. "kazuis tickej morálky", riešenej už v Starom zákone. A koľkí ľudia eště v tomto "náva le kmodernosti" nie sú schopní pochopiť, že "šedá je kažkdá teória, ale večne zelený je strom života"! (Goethe) Pár "pohoršujúcich" príkladov z PRÍSLOVÍ: "N epohŕda sa zlodejom, že kradol, aby sa nasýtil, keď bol hladný" (6,30). "Prost itútke zaplatíš bochníkom chleba, žena iného však loví drahú dušu". (6,26) Pri padá to ako bagatelizovanie prostitúcie, ale veď omnoho neskôr aj sv. Tomáš Ak vinský hovirí o verejných domoch ako o kanalizácii, teda ako o niečom veľmi po trebnom. Veruže, nie sme anjeli! Sestra mi spomínala takéto reálne podobenstvo : Dve slobodné matky nevedeli uživitť svoje deti, jedna vyskočila z okna, kým druhá išla na ulicu. A vyživila ich. Nesúďme... Spomeniem eště Príslovia 31, 4 -9: "Nehodí sa kráľom byť pijanmi vína a vládcom túžiť po opojnom nápoji (či d roge), aby nikto z nich nezabudol v opitosti na Božie nariadenia a neprevrátil spor nikoho z utláčaných. DAJTE POKOJNÝ NÁPOJ hynúcemu a víno tým, ktorým je horko, nech sa napije a zabudne na svoju chudobu a na svoje plahočenie už nesp omína." A teraz upozornenie pre nás, lepších a sebavedomejších: "Otvor svoje ú sta za nemého, za právo všetkých postihnutých, ústa otvor, súď spravodlivo a z astaň sa utláčaného a úbožiaka."

Isteže, normatívy a regulatívy sú potrebné vo všetkých oblastiach ľudského spr ávania. Ale nemýľme si ich s tchnickými normami, lebo ani človek nie je robot! Morálku sa nevyhnutne musíme snažiť vtesnať do pravidiel a zrkadiel, ale taki sto nevyhnutne ju musíme chápať kazuisticky, od prípadu k prípadu. Lebo kakždý človek je osobitný casus, čiže príppad... A aj ten najťažší má pre Boha cenu, takže o koľko viac si my, úbohí ľudia, musíme vážiť každého, jak toho "najnem ožnějšieho" človeka. Pozor na pohŕdanie! Aj v tej kontroverznej oblasti sexual ity - my môžeme byť hrdí na našu schopnosť regulácie a abstinencie, ale nezabú dajme, že u iného môže mať neurotické, ba aj psychotické následky! Literatúry na túto tematiku je požehnane a najviac psychických chorôb vzniká práve vo vek u potreby realizácie partnerských vzťahov. To nie je žiadny freudizmus, ale št atistika. Aby sme si uvedomili dôležitosť lásky v živote oboch pohlaví, nemusí me ani študovať vedené monografie, stačí sa započúvať do ľudových pesničiek... Svet skutočne nekrachuje natoľko kvôli neúprimnej láske, ako kvôli úprimnej n enávisti!

Uveďme si ešte na zamyslenie niekoľko paradoxných situácií, kde tradoičná morá lka zlyháva. Je tu napr. problém znásilňovania vo vojne, či už v Bosne a či in de. Je morálnejšie sa podvoliť, alebo sa vzpierať? V ktorom prípade bude ten v ojak ešte zúrivejší a poničí toho ešte viac?

Máme si ctit svojho otca i matku. Ale v starom Ríme, ak prišlo k situácii, že na všetkých nezvyšovalo, hádzali starých z mostu do Tiberu. Podobne u Eskimákv , hladný starý krk zaviezli ďaleko a nechali tam... Sú registrované aj viaceré príklady kanibalizmu stroskotancov, ktorí prežili len vďaka hádzaniu lósu. Zd ajú sa to krajné prípady, ale vezmime si len každodenný "fenomén plného člna", resp. aktuálnejšie, autobusu. Prečo by som pri tlačení sa doňho občas aj niek oho neodstrčil, veď sa tam potrebujem dostať presne takisto, ako ostatní... Po dobne je to aj so spôsobom obživy, ťažko je robiť deliacu čiaru medzi mafiami "poctivými a oficiálnymi" a medzi mafiami "zločineckými". Všetci, ktorí sa maj ú lepšie, žijú v podstate na úkor iných, a je otázka, do akej miery si to uved omujú a čo sú schopní pre tých svojich, ozaj bližných, obetovať. Zbavili sme s a teraz kolektivistického socializmu, ale stále jasnejšie vidíme do slepej uli čky individualistického kapitalizmu, so zúfalstvom hľadíme, ako si ľudstvo píl i konár svojím konzumom. Nedostáva sa nám peňazí na hromadnú dopravu, ale prit om nám vôbec neprekáža obrovské množstvo osobných plecháčov, ktoré ničia život né prostredie omnoho viac...

Ale to som už odbočil. Na záver vyjadrím nádej, že ľudstvo si zoči-voči týmto problémom vyplývajúcim z jeho nedokonalosti, uvedomí, že oazj môže byť "po nás potopa" a že sa spamätá.

Alebo, po starom, bude sa kajať...

Vlado Gregor

Holíčska 23

851 05 Bratislava