--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Obete komunistických zločinov sa musia v hrobe búriť ...
Zdroj: NN Ročník........: 0006/009 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1996
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
OBETE KOMUNISTICKÝCH ZLOČINOV SA MUSIA V HROBOCH BÚRIŤ
Miesto úvodu: Jednou z najstrašnejších a najcynickejších realít ponovembrového komunisticko-eštebáckeho Slovenska v zhanobení obetí komunistických zločinov je aj ten fakt, že bol schválený návrh o nemorálnosti komunistického systému, ktorý vypracovali poslanci z neokomunistickej a z neoeštebáckej organizácie HZ DS, a nimi bol aj schválený. Politický subjekt, ktorý je pokračovateľom zločin eckých praktík KSČ a ŠtB, politický subjekt, ktorý neuznáva lustračný zákon, p olitický subjekt, ktorý má vo svojom strede prednovembrových komunistických zl očincov a evidovaných spolupracovníkov ŠtB, politický subjekt, v mene ktorého bol unesený syn prezidenta republiky, politický subjekt, v mene ktorého sa pác hajú politicko-ekonomické zločiny, politický subjekt, ktorý z prednovembrových komunistických prisluhovačov a evidovaných spolupracovníkov ŠtB urobil ekonom ickú elitu národa, tak tento politický a protislovenský odpad, V MENE KTORÉHO NAĎALEJ POKRAČUJÚ ZLOČINY KOMUNIZMU, prijal v Národnej rade SR dňa 2. 2. 1996 zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.
Kto má právo vypracovať takýto zákon? (podnadpis) Z politického, a hlavne morálneho hľadiska bolo svätou povinnosťou, aby takýto zákon vypracovali len žijúce osoby, obete komunistického teroru, ktoré neboli členmi KSČ a evidovanými spolupracovníkmi ŠtB. To, že takéto niečo nebolo rea lizované hneď po novembri 1989, možno hodnotiť aj ako dopredu pripravenú réžiu určitých kruhov z KSČ a ŠtB s niektorými tzv. prednovembrovými odporcami z Ch arty 77, ktorým tieto dve zložky spoločne s naivnými západnými masmédiami robi li dlhodobú reklamu a imidž so snahou, dostať ich postupne do povedomia občano v. V súčasnej realite, keď nové garnitúry politických zločincov majú opäť moc výkonnú a zákonodárnu vo svojich rukách, možno tento zákon hodnotiť nielen ako cynický a amorálny paškvil, ale aj ako politickú likvidáciu a vydieranie nepo hodlných členov SDĽ zo strany pretransformovaných komunistických zločincov z H ZDS a SNS, ktorí ich budú chcieť predhadzovať občanom ako pohrobkov bývalého k omunistického režimu, PRIČOM VEDOME BUDÚ ZABÚDAŤ A ZATAJOVAŤ, ŽE SKUTOČNÍ KOMU NISTICKÍ ZLOČINCI A SPOLUPRACOVNÍCI ŠtB MAJÚ DOMINANTNÉ POSTAVENIA PRÁVE V TÝC HTO DVOCH POLITICKÝCH SUBJEKTOCH. Bude to aj taká menšia obdoba 50. rokov, keď silnejšie komunistické hyeny likvidovali svojich súkmeňovcov. Aj keď súčasná Strana demokratickej ľavice je z politického hľadiska "zdedeným" subjektom KSS , treba ovšem konštatovať, že v ich vedení nie je nik s takou zavrhnutiahodnou komunistickou minulosťou, v prípade Dušana Slobodníka s minulosťou fašisticko u, akú majú napr. Slavkovská, Andrejčák a im podobní zo súčasnej koalície. To ale neznamená, že SDĽ treba považovať za nejaký pilier demokracie a čestného v yrovnania sa s minulosťou, aj keď na rozdiel od HZDS a SNS ich politika nesmer uje do takých extrémov, ktoré by zo Slovenska mohli neskôr urobiť druhú Juhosl áviu.
Neostane celý zákon len fraškou? (podnadpis)
V preambule dotyčného zákona na návrh poslanca Jána Cupera z HZDS bolo miesto textu: "Národná rada vedená snahou oceniť obete komunistického systému" nahrad ené textom: "...vedená snahou vzdať úctu obetiam TOTALITNÝCH SYSTÉMOV", prináš a zaujímavú realitu. V období, na ktoré sa zákon vzťahuje, tu bol predsa len j eden totalitný systém. Ak Cuper hovorí v množnom čísle, tak potom za totalitný systém treba považovať aj súčasné vládnutie v mene HZDS. Nakoniec, keď sa to tak zoberie, čo možno očakávať od pretransformovaných komunistov a spolupracov níkov ŠtB, pokiaľ sa znovu dostanú k moci?
Z pôvodného textu: "Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická st rana Slovenska bola organizáciou zločinnou", bol schválený nový text: "...bola organizáciou, ktorá nezabránila svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách." V paragrafe 7 bol nahradený text: " Zodpovednosť a spoluzodpovednosť na spáchaných zločinoch je založená na zásade individuálnej zodpovednosti u tých, ktorí komunistickí režim presadzovali ako funkcionári, organizátori a podnecovatelia v politickej a ideologickej oblast i" textom: "...na zásade individuálnej zodpovednosti tých, ktorí sa trestných činov dopustili."
(Z pragmatického hľadiska možno konštatovať, že nech už sú texty preambuly ale bo jednotlivých paragrafov akékoľvek, nič z toho sa plniť nebude. Presne tak, ako v Českej republike. A rôzne protesty jeho odporcov, či už na Ústavný súd S R, alebo do Rady Európy, bude len sústom pre politických hochštaplerov a prost itútov, či už z koalície, alebo z opozície, sa niekoľko mesiacov zaoberať nieč im, čo sa aj tak dodržiavať nebude. Pozn. V.P.).
Za prijatie tohto zákona, ktorý do NR SR predložili poslanci HZDS A. Tarnóczy a P. Brňák, hlasovalo 63 z prítomných 110 poslancov, 22 bolo proti, 24 sa zdrž alo hlasovania a 1 poslanec nehlasoval. Neprítomných bolo 40 poslancov. Za vlá du komunistického režimu sa považuje obdobie od 25. februára 1948 do 17. novem bra 1989.
Smolcovina (podnadpis)
Svojský komentár na túto tému uverejnil hneď na druhý deň po schválení dotyčné ho zákona šéfredaktor denníka Slovenská republika a poslanec NR SR Ján Smolec. Mimo iného sa tu píše: "Aj keď niektorí "kádeháci" hlasovali za zákon, prostr edníctvom svojho politického deštruktéra Ivana Šimku sa usilovali nasadiť, ako je to už ich zvykom, konfrontačný tón. Nepriamo obvinili HZDS zo snáh obnoviť novú totalitu. Politický provokatér, ktorý za socializmu získal dva akademick é tituly, hrubo urazil (za to, že je členom HZDS) i predkladateľa návrhu zákon a A. Tarnóczyho. Ten bol, mimochodom, už od svojich trinástich rokov väznený. Poslanec KDH urazil i poslanecký klub HZDS, v ktorom sú ľudia s bohatými osobn ými skúsenosťami s totalitným režimom. Je medzi nimi väzeň sovietskeho gulagu spoza polárneho kruhu, jáchymovského tábora, a ľudia, ktorí v časoch, keď Ivan Šimko špinil do plienok, odvážne odhaľovali zvrátenosti komunizmu. A teraz šp iní ľudí."
Smolcova strata pamäti, alebo... (podnadpis)
Pokiaľ Jánovi Smolcovi pripomeniem niektoré reálne protiargumenty, treba ešte uviesť na pravú mieru, prečo tak zúrivo útočil na poslanca Šimku. Ten totiž v rozprave pri schvaľovaní dotyčného zákona vystúpil s návrhom, ktorý by znamena l zameranie zákona nielen do minulosti, ale z ktorého by vyplývalo, ŽE KAŽDÝ R EŽIM, KTORÝ SA DOPUSTÍ ZLOČINOV PROTI ĽUDSKÝM PRÁVAM, JE ZLOČINNÝ, ROVNAKO JE ZLOČINNÁ KAŽDÁ ORGANIZÁCIA, KTORÁ VYCHÁDZA Z PRINCÍPOV POTLÁČANIA ĽUDSKÝCH PRÁ V, PRÍPADNE NASTOLÍ ZLOČINECKÝ REŽIM A ODPOR PROTI TAKÉMUTO REŽIMU JE VŽDY LEG ITÍMNY.
Mám za to, že súčasný režim na Slovensku možno už nazvať režimom zločineckým, hlavne z reality ekonomických zločinov, za ktoré nesú plnú zodpovednosť ponove mbrové vlády, parlamenty a legislatíva. Taktiež z únosu prezidentovho syna mož no konštatovať, že takéto niečo sa môže stať len v štáte, kde zločin krimináln y (organizovaný) a zločin politický, sú ako jedna rodina. A keďže Slovensko je taktiež štátom, kde fašizmus a nacionalizmus sa spolčujú v tzv. národnom rúch u, možno plným právom takýchto predstaviteľov považovať za produkt zločineckéh o systému, pokiaľ tento systém sa proti tomu nielen nebráni, ale ani nemá snah u sa brániť, považujem návrh poslanca Šimku za plne opodstatnený. A že to koal ičná väčšina v parlamente odmietla, tak to treba brať ako súčasť dnešnej slove nskej reality.
Pokiaľ Smolec hovorí o Šimkovi, že za socializmu získal dva akademické tituly, musím konštatovať, že ani v jednom politickom subjekte na Slovensku, dokonca ani v ponovembrovej KSS, nie je toľko komunistických a eštebáckych špinavcov a ko v HZDS. Žiadny ponovembrový politický subjekt nepozakrýval toľko zločinov v mene KSČ a ŠtB, ako HZDS. Žiadny politický subjekt na Slovensku nemá vo svoji ch radoch toľko evidovaných spolupracovníkov ŠtB, ako HZDS. Žiadny politický s ubjekt, mimo HZDS, nemá vo svojich radoch takých ľudí, ktorí slúžili dvom zloč ineckým systémom - najskôr fašistickému a potom komunistickému. A pokiaľ by sm e mali ísť ešte do hlbších detailov, tak potom, ktovie, koľko súčasných politi kov sa podielalo na tak zavrhnutiahodných komunistických zločinoch ako Vladimí r Mečiar, ktorý počas svojho pôsobenia ako právnik v Skloobale Nemšová, (túto funkciu robil v rámci "prenasledovania" zo strany ŠtB), OBHAJOVAL KOMUNISTICKÝ CH ZLOČINCOV, KTORÍ NECHÁVALI ROBOTNÍKOV ROBIŤ S JEDOVATÝMI CHEMIKÁLIAMI, NÁSL EDKOM ČOHO SA PREDČASNE SKRACOVAL ICH VEK!!!
Takže, každý Smolcov argument má aj tú druhú stranu mince, o ktorej menovaný b uď nechce vedieť, alebo ju vedome zatajuje. Povedané jedným slovenským porekad lom, "starého psa" už ťažko prevychováš.
Dodatok: Vláda SR požiadala 13. 2. 1996 prezidenta Kováča, aby tento zákon nep odpísal a opätovne ho vrátil do parlamentu. Túto požiadavku prezident akceptov al.
Vladimír PAVLÍK