--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Švický Miroslav
Název: Úžernická internacionála vysáva národné ekonomiky
Zdroj: NN Ročník........: 0006/012 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1996
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Rudolf Vasky: Úžernícka internacionála vysáva národné ekonomiky Miestni dobre platení lokaji pomáhajú rozvracať hospodárstvo Rudolf Vasky, autor publikácie Tretia cesta, pracuje od roku 1982 v USA v oblasti hypotékového finančníctva. Po pôsobní v Texase, New Yorku, New Jersey sa čoraz častejšie zjavuje doma, na Slovensku.

Čo vás privádza medzi Dunaj a Tatry? Pracujem na obnovení tradície, ktorú založil Samuel Jurkovič - obecné pokladnice na družstevnom princípe - na princípe solidarity a svojpomoci. Dnes už sú takéto družstvá v rôznych častiach sveta, v USA velmi úspešne fungujú. Súčasný svet delíte na dve skupiny štátov - štáty ekonomicky silnejšie vnucujú a udržiavajú nevýhodné hospodárske podmienky štátom neokolonialistickým.

Sú dvojaké pravidlá pre tieto dve skupiny štátov: napríklad centrálna banka americká, nemecká alebo japonská spolupracujú na princípe vzájomnej pomoci a solidárnosti. Keď napríklad americká centrálna banka potrebuje desať, alebo päťdesiat miliárd dolárov v jenoch, čo urobí? Vari si ide požičať tak ako my, do spoločnosti Nomura, či J. P. Morgan? Nie. Oni si jednoducho natlačia peniaze - vymenia doláre za marky alebo jeny... Nazvú to "swapová operácia". Keď však my, teda Národná banka Slovenska, potrebujeme peniaze, oni s nami neurobia swapovú operáciu, čo je vlastne bezúročná pôžička, ale pošlú nás do Medzinárodného menového fondu - požičajte si za desaťpercentný úrok, alebo - požičajte si od Nomury - nech vám vydá obligácie a zaráta si okrem úrokov aj množtvo ďalších poplatkov.

To je vlastne bežný prístup k "rozvojovým" a postsocialistickým krajinám.

Áno, a to je svinstvo. Pre nás sú iné pravidlá, čiže sú to tie isté pravidlá, ako pre Mexiko, Uruguaj, Paraguaj, Chile, Etiópiu, Kongo, Burkina Faso atď. Ide o koloniálne krajiny, v ktorých sa týmito úrokmi vytvorí kasínový efekt v ekonomike - odsaje sa hodnota z ich obeživa. A pri narastajúcich úrokoch z dlhov tieto krajiny nemajú ani len na zaplatenie úrokov a ostávajú v kolotoči "kasínového efektu"... Teraz sú zadlžené na večnosť.

Poznáme však aj krajiny, ktoré sa snažili zvrátiť svoju koloniálnu závislosť.

Napríklad Mexiko, Mexický štát odmietol sprivatizovať ropný priemysel, ktorý samozrejme chceli skúpiť Nemexičania z Wall Street. A zadľžení Mexičania ho naozaj nesprivatizovali. Lenže - po kolapse mexického pesa, ktorý zosnovali samotní špekulanti z úžerníckej internacionály, títo povedali: môžete si držať ropný priemysel. Ale tržby pôjdu priamo do New Yorku. A my vám z New Yorku dáme, koľko uznáme za vhodné, a ostatné ide na večne nabiehajúce úroky. Takže už bolo neskoro. Ako sa podarilo Mexiku tak ukrutne sa zadľžiť? - Od polovice 80. rokov si Mexiko požičiavalo stovky miliónov dolárov. Pod patronátom MMF?

Tak isto, ako sa to už deje u nás. Napríklad primátor Kresánek si požičial pre Bratislavu x dolárov. Cez Nomuru. Alebo - guvernér Národnej banky si požičal 200 miliónov tiež cez Nomuru. Istý podnik si požičal tiež 200 miliónov cez J. P. Morgana a všetci to prezentujú zväčša ako výhodné nízkoúrokové pôžičky.

A nie sú nízkoúročné?

Sú len zdanlivo. Tieto obligácie sa prelejú investorom, investori dostanú za tieto obligácie 4,5-percentný úrok. Primátor Kresánek si napríklad dal emitovať obligácie pre potreby mesta, guvernér NBS dal emitovať cez Nomuru, to bolo pre potreby štátu. Dôvod sa nájde vždy. Zaúčtujú si poplatky za predaj obligácií, ktoré môžu byť až do 20 percent ceny celej emisie. K tomu si prirátajú účet za advokátske služby, účty za rôzne účtovnícke štúdie, účty za rôzne zbytočné konzultácie, ako aj rôzne ďalšie poplatky, ktoré nafúknu cenu 4,5-perc. úroku na suu zopovedajúcu 20-30 percentám. To sa ale verejnosť nedozvie.

Nie. Dlh sa netají, ale tají sa, koľko z požičaných peňazí sa k nám v skutočnosti dostane. Je tu však aj iná dôležitá dezinformácia. Ti, ktorí dávajú pôžičky, ukazujú vec takto: potrebujete peniaze - musíte si ich požičať za peniaze, za úžeru. Lenže to nie je pravda. Ako sme už povedali, existuje aj bezúrokové finančníctvo, ktoré investuje bezúročne do podhodnotených mien, ako sa to stalo v povojnovom Nemecku a inde.

Kto teda rozdeľuje svet na dve skupiny štátov - na štáty, ktoré sú "hore" a na krajiny koloniálne, ktoré sú donucované k úžerníckym pôžičkám? Spôsobujú to ľudia, ktorých som nazval "úžernícka internacionála". Sú to ľudia, ktorí nie sú viazaní k jednému národu, jednému štátu... Sú na celom svete, rozšírení nadnárodne, tak isto ako sa rozširoval marxismus. Zjavia sa tam, kde sú peniaze, kde je bohatstvo, namontujú sa tam pomocou úžery a vysávajú hodnoty z národných ekonomík.

Štruktúra, ktorú nazývate "úžerníckou internacionálou", má teda svojich ľudí aj v radoch občanov neokolonializovaných krajín.

Áno, sú to miestne oligarchie. Keď takýto štát brie pôžičku, napríklad Argentína, z tej pôžičky prúdia peniaze aj do vrecák týchto ľudí. V každej krajine sa vytvorí miestna oligarchia, ktorá pozostáva z ľudí obsluhujúcich tieto pôžičky. Všade sa vytvára pyramída - hore je politická sila, riaditelia bánk. Nižšie sú makléri, rôzni sprostredkovatelia, agnti, pokútni podnikatelia, ktorí sa neštítia zvyšovať ceny tak, že vysávajú všetko, čo sa vysať dá. Títo ľudia majú peniaze a žijú si veľmi dobre. Zakladajú dokonca "dobročinné nadácie". Tie dobročinné nadácie - to je prešpekulovaný výmysel. Slúžia na ohlúpenie más, ktoré orabujú. Najprv národ orabujú, potom založia nadácie - akí sme my len dobrí, staráme sa o vás - chudobných. Pritom ich do tej chudoby sami vohnali.

Vplyv a tlak nadnárodných finančníkov na Slovensko nám tu naďalej utešene rastie.

Napríklad Medzinárodný menový fond trval na tom, že zostaví pravidlá pre Národnú banku Slovenska. V dôvodovej správe sa píše, že zákon o Národnej banke Slovenska bol pripravovaný v spolupráci s Medzinárodnym menovým fondom. Ľudia, ktorí zadlžujú štát, sú na vedúcich miestach v peňažných inštitúciach, sú dobre "ohodnotení". Títo ľudia sa správajú, ako keby pre spoločnosť vytvárali nejaké hodnoty. Ale v skutočnosti hodnoty vytvára iba národ svojou prácou. Oni tieto hodnoty svojimi úžerníckymi pôžičkami len likvidujú. Zhováral sa

Miroslav Švický