--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Ježík Marian č.: 384
Název: Leopoldov ostrov tienov
Zdroj: NN Ročník........: 0001/003 Str.: 000
Vyšlo: 01.01.1991 Datum události: 01.01.1991 Rok: 1991
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

kterou napsal tajně ve vězení nedávno propuštěný politický vězeň Marian Ježik. Tuto publikaci vydá za pár korun na podzim NITC Brno. Objednávky zasílejte na adresu: NITC Brno Slovákova 8

602 00 Brno

Vyjde česky a slovensky. Na obálku napište heslo: Leopoldov - česky nebo slovensky.

Ukázka z druhé kapitoly - KDO BYL NA POLITICKÉM ODDĚLENÍ

HALKO Anton - odsúdený za špionáž na 14 rokov trestu odňatia slobody. Tento väzeň ako vojak základnej služby chcel emigrovať, ale prechod hranice do NSR sa mu nepodaril. Vo väzbe na Ruzyni v Prahe naňho ŠtB nasadila konfidenta, ktorému sa podarilo od Halka vymámiť nákres raketovej základne, kde slúžil. Konfident to odniesol na americké veľvyslanectvo. Konfident totiž Halkovi nahovoril, že má byť

každým dňom prepustený na slobodu.ŠtB bola s prácou svojho konfidenta spokojná, odmenila ho niekoľkými krabičkami cigariet a Halka okrem dezercie a pokusu o prechod hraníc obvinila aj zo špionáže a súd ho odsúdil na 14 rokov straty slobody. Po príchode do väznice Leopoldov znova naletel provokatérovi a konfidentovi, ktorému opäť odovzdal nákres tej nešťastnej základne. Konfident mal o pár dní výstup - koniec trestu, a namiesto na americké veľvyslanectvo odniesol nákres do Prahy na ŠtB. Halko bol opäť obvinený zo špionáže a na súde mu trest doplnili na 15 rokov. Na koľko z tých štrnáctich rokov mal za sebou tri a pol roka, doplnili mu štyri a pol roka. Spolu teda mal 18 a pol roka trestu. Z toho si odesedl 17 a pol roka a hneď po událostiach 17.novembra bol prepustený na slobodu. Prakticky za nič strávil

tento človek najkrajšie roky života v kriminále. Navyše celú dobu sedel na Nových Samotách v nesmierne neľudskych podmienkach, prešiel zostrenou izolaciou a približne jeden rok strávil v samoväzbe - samozrejme s menšími či vätšími prestávkami. Bol mnohokrát fyzicky týraný. Neskôr sa psychicky aj moralne zlomil, pretože chodil na ostatných politických väzňov konfidovať. Boli to ale prakticky len maličkosti, nikomu nijak vážnejšie neublížil. Väzni mu nedôverovali, nadávali naňho. Stal sa z neho hypochonder, nahováral si, že má rakovinu. Svätosväte však prisahal, že pred rokmi určitú dobu sa politickým väzňom sypal do stravy BÓRAX.

JURČÍK Milan - odsúdený za teror na 15 rokov odňatia slobody. Po jednom zo svojich výstupov na slobodu napísal dopis prezidentovi republiky, v ktorom sa vyhrážal, že pokiaľ nebudu z Leopoldova prepustený tí a tí väzni, tak otrávi nejaké nádrže s vodou, zásobujúce ľudí pitnou vodou. Keď ho chytili, nikdy sa nenašli otravné prostriedky, ktorými mal svoju vyhrážku uskutočniť. Ani

to nezabránilo vyšetrovateľovi ŠtB, aby ho stíhal za trestný čin teroru. Pritom sa evidentne jednalo len o vyhražanie sa a o vydieranie. Jurčík dostal na súde 15 rokov. Za teror boli odsúdený aj tí traja väzni, ktorých žiadal Jurčík z Leopoldova prepustiť. Ebst dostal 9 rokov, Švoudra 6 rokov a Antal 4 roky. Ebst sa k ničomu nepriznal, tvrdil že to všetko je nejaký omyl. I napriek tomu dostal 9 rokov.

ROHÁČ Jozef a REČKA Ernest - odsúdení za trestný čin teroru na 15 a 13 rokov. V snahe dostať sa z republiky, žiť konečne na slobode ako naozajstní ľudia sa obaja v jeden jesenný deň roku 1985 zmocnili mámestníka ministra zdravotníctva SR a jeho služobným autom sa vybrali na hranicu. Ozbrojení pištoľou sa za pomoci prominentného rukojemníka dožadovali voľného prechodu do Rakúska. Po niekoľkých

dranatických hodinách strávených na prechode sa obaja vzdali. Rukojemníkovi ani nikomu ďalšiemu sa nič nestalo. Roháč dostal 15 rokov, Rečka 13 rokov.

BEŇO Vladimír - odsúdený za trestný čin teroru na 20 rokov odňatia slobody, zároveň mu bola premenena podmienka z predchádzajúceho trestu na dva roky - spolu teda 22 rokov. Aj on v túžbe dostať sa z komunistických pazúrov, sa zmocnil autobusu s cestujúcimi a pod vyhrážkou

výbuchu sa dožadoval voľného prechodu na Západ. Na hraničnom prechode ho nejakým spôsobom - udajne obliekli svojich policajtov do uniforiem západonemeckých colníkov, vytvorili fiktívnu západonemecku colnicu a tak sa im podarilo ho oklamať a zneškodniť. Nikomu neublížil, nespôsobil žiadnu škodu a aj tak bol odsúdený za teror na 20 rokov odňatia slobody. Jeho súdne projednavanie bola zinscenovaná fraška.

BEDNÁR František - odsúdený za teror na 14 rokov odňatia slobody. V snahe zastrašiť tajomníka Mestského výboru KSS v Poprade a v snahe dosiahnúť jeho odstúpenie z funkcie mu poslal v balíku bombu. Bomba bola skonštruovaná tak, aby nevybuchla a pôsobila len ako postrašenie. Keď tajomník balík otvoril, uvidel nejaký zvláštný predmet a preto zavolal VB. Tí bombu zneškodnili a s nesmiernym

šťastím sa im podarilo prísť na stopu aj odosielateľovi. Jeho čin bol klasifikovaný ako teror a dostal 14 rokov odňatia slobody. Vo väzení býval na cele s Jurčíkom, ktorý bol nebezpečný intrikár a podarilo sa mu vykonštruovať na Bednára ďalší trestný čin, ktorý údajne pripravoval vo väzení. Bednár bol za to odsúdený, kvalifikovali to ako trestný čin záškodníctva

a dostal päť a pol roka. Spolu teda mal 19 a pol roka.