--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Ježík Marian č.: 504
Název: V Leopoldove všetko po starom ...!
Zdroj: NN Ročník........: 0001/005 Str.: 014
Vyšlo: 01.01.1991 Datum události: 23.09.1991 Rok: 1991
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Dňa 23. 9. 1991 som sa na vlastnú žiadosť stretol na správe Zboru nápravnej výchovy v Bratislave s generálnym riaditeľom pre väzenstvo SR, pánom docentom Bakičom. Dôvodom mojej naliehavej návštevy bola nespokojnosť (a nielen moja), s postupom humanizácie výkonu trestu vo väznici Leopoldov. Už po prvých slovách bolo zrejmé, že moja návšteva nie je práve vítaná, navyše sa pán Bakiča od začiatku zaujímal len o to, či som bol politickým väzňom, alebo nie, či by mohol vidieť môj rozsudok atď.
Riešenie problémov ohľadom katastrofálnej situácie v leopoldovskej väznici, ktorá je ešte stále väznicou polototalitnou, akoby ho nezaujímalo. Prečo, to som čoskoro zistil. Pán Bakiča totiž nemá absolútne žiaden prehľad o stave humanizácie v slovenských väzniciach. Na moje upozornenie, že by malo byť väzňom umožnené, aby mohli byť oblečeni vo svojom civilnom šatstve, mi pán Bakiča s údivom odvetil, že v našich väzniciach tomu tak je. Keď som mu odvetil, že to nie je pravda, pretože väzni dodnes chodia oblečení v odporných modrých handrách, v ktorých sa nikto nemôže cítiť byť človekom, a ktoré sú symbolom nesmierneho poníženia a utrpenia ľudí vo fašisticko-komunistických táboroch, tak pán Bakiča zalapal po vzduchu a snažil sa z tejto peripetie výjsť primitívnym vysvetlením, že kvôli tomu si väzni určite nenechajú posielať do väznice civilné oblečenie. Nato som mu ja, už mierne šokovaný jeho neznalosťou situácie odvetil, že každý väzeň má svoje civilné oblečenie odložené vo väznici v sklade, odkiaľ sa mu vydajú až pri prepustení na slobodu. Pán Bakiča zmľkol, asi sa mu už nedostalo vzduchu na vypovedanie vzdorovitej vety. Pán Bakiča mi nedal uspokojivú odpoveď na otázku, čo sa stalo s iniciatívou Občianskeho Fóra MNÍCHOV, sledujúcou prehľbenie humanizácie výkonu trestu, ktorú obdržal niekedy na jar 1991, ďalej ako je možné, že vo väznici Leopoldov dodnes pracujú príslušníci bývalej Vnútornej ochrany, ktorí sa preslávili ako brutálny represívny orgán, ktorý je spoluzodpovedný za zverstvá páchané na bezbranných väzňoch. Odvetil len toľko, že preňho neexistujú dôvody, pre ktoré by tam nemohli pracovať. Na otázku, ako je možné, že tzv. VÝCHOVA je zložená zo starých totalitných kádrov, ktoré v rámci proklamovanej prevýchovy väzňov nevyvíjajú žiadnu iniciatívu (to znamená, že prakticky nič nerobia a berú za to veľké peniaze) mi pán Bakiča odvetil, že to nechá prešetriť. Snažil som sa mu vysvestliť, že ľudia ako riaditeľ Čížek, náčelník výchovy Ivančaj a jeho zástupcovia Láska a Ocieľka, ktorých IQ podľa môjho názoru nedosahuje ani slabšieho priemeru, nemôžu byť v žiadnom prípade garantmi humanizácie leopoldovskej väznice. Tí ľudia totiž pracovali vo väznici aj v časoch rozkvetu tohto superkoncentračného tábora, tedy represie vôči väzňom dosahovali vrcholu a je pre týchto ľudí nemysliteľné, aby nejak podstatne zmenili svôj prístup vôči svojim bývalým otrokom. Aby sa nepovedalo, sú ochotní pripustiť určité kozmetické úpravy, tzv. LEOPOLDOV S ĽUDSKOU TVÁROU, ale vo svojej podstate systém, ktorého hlavnou úlohou bolo väzňa po pracovnej stránke dokonale vyťažiť, okradnúť ho o výsledky jeho otrockej práce, neustále ponižovať jeho ľudskú dôstojnosť anepripraviť ho hlavne po finančnej stránke na jeho ďalší život po prepustení na slobodu, zostane vplatnosti. Štát sa tým, že väzňovi vydelí na ďalší život po prepustení len niekoľko stoviek Kčs, úmyselne stará o jeho ďalšiu rotáciu po našich "humánnych" väzniciach.
Spýtal som sa tiež pána Bakiču, ako je možné, že vLeopoldove robi pedagóga nejaký pán Chrenko, ktorý bol do novembra 1989 náčelnikom výchovy a je spoluzodpovedný spolu s bývalým náčelníkom väznice Tisom za represie na bezbranných väzňoch. Spomenul som aj ďalšie problémy, hlavne možnost širšieho kultúrneho vyžitia, možnost vlastných televízorov, problém stravy, problém ponižovania ľudskej dôstojnosti pri osobných prehliadkach donaha, problém nedostatku vody v letných mesiacoch atď. Doslova schuti som sa zasmial, keď som sa spýtal, ako je možné, že dodnes sú väzni v Leopoldove okrádaní o väčšinu svojho zárobku za namáhavú prácu, načo mi pán Bakiča odvetil, že americké, anglické a rakúske delegácie prejavili eminentný záujem o naše vyhlášky v tomto smere a teraz odcitujem jeho slová... "že títo ľudia prehlásili, že by boli šťastní, keby aj v ich krajinách mali také vyhlášky azákony. Podľa týchto platných okrádačských vyhlášok väzeň, ktorý zarobí 3.000 Kčs, dostane ako vreckové 240 Kčs (za to živorí po zdraženi rovnako ako za komunistov), asi 500 Kčs mu ide na rôzne pohľadávky a zvyšok asi 2.300 Kčs si berie väznica na náklady výkonu trestu, o ktorých každý vie, že nepresahujú 1.200 Kčs.
Pán Bakiča slúbil, že moje upozornenia nechá prešetriť. Nechcem predbiehať udalosti, ale už dopredu si dokážem výsledok toho prešetrenia predstaviť. Pochopil som, že keď dodnes nemali odpovedné orgány na čele s pánom Bakičom záujem na tom, aby sa v Leopoldove niečo zmenilo, tak na základe žiadostí či upozorneni obyčajného občana (aj keď politického väzňa z Leopoldova) sa pravdepodobne len máločo zmeni, ak sa vôbec niečo zmeni. Keď si navyše pomyslim, že v Leopoldove ostali aj po previerkach (obdoba lustrácií) takmer všetci bývalí sadisti a polozabijáci, o ktorých pán Bakiča tvrdi, že boli už predtým prepustení zo Zboru, premáha ma obava z toho, že neuplynie asi dlhá doba a opäť sa začnú páchať represie na bezbranných väzňoch. Keď totiž bývali sadisti pochopia, že i napriek bývalým previneniam môžu i naďalej pracovať vo väznici, vysvetlia si to tak, že ani nie je proti tomu, aby sa sväzňami zaobchádzalo ako so zvieratami a začnú pomaly, ale isto prevádzať to svoje katanské remeslo. Vybíjaniu zvieracích pudov a liečeniu komplexov zasvieti opäť zelená. Výstrahou v tomto smere musí byť pre odpovedné orgány známy prípad Jozefa Dýchu, ktorého v roku 1988 leopoldovskí bachari-sadisti umlátili zverským spôsobom na smrť.
Preto vyzývam Vás, ktorí ste zodpovedný za súčasný stav v leopoldovskej väznici, spamätajte sa a nedopusťte, aby sa peklo z totalitných čias znova opakovalo!!!
Marian Ježik