Zákon platí opět jen pro někoho?

Mečiar se stal premiérom podvodom

 

Vladimír Mečiar, bývalý predseda vlády SR, získal podvodom poslaneckú imunitu a počas vyšetrovania jeho osoby, ktoré som inicioval, sa stal protizákonne slovenským premiérom. Toto všetko budem dokumentovať na sneme Klubu angažovaných nestraníkov 26. októbra tohto roku. Povedal to v rozhovore so spravodajcom ČSTK signatár Charty 77, člen KAN Vladimír Pavlík z Považskej Bystrice, ktorý sa v Prahe zúčastnil na prvej medzinárodnej konferencii o zločinoch komunizmu.

Svoje stanovisko odôvodnil tým, že 5. júna 1990 doručil generálnemu prokurátorovi SR trestné oznámenie na Vladimíra Mečiara. Po parlamentných voľbách (8. a 9. júna 1990), v ktorých bol Vladimír Mečiar zvolený za poslanca FZ, mal už mať slovenský expremiér pozastavenú imunitu z dôvodu trestného stíhania.

Trestné oznámenie vzniesol V. Pavlík, ako povedal, preto, že V. Mečiar verejne označil občiansku iniciatívu Za očistu od skorumpovanej mafie v Považskej Bystrici, ktorej zakladateľom je V. Pavlík, za nelegálnu a protištátnu. Tým podľa slov V. Pavlíka rozpútal vlnu systematického psychického napádania členov tejto iniciatívy „ekonomicky mocnými komunistickými zločincami“. To vyvrcholilo vyhadzovaním dotyčných ľudí z práce a dokonca i jedným prípadom mozgovej mŕtvice, spôsobeným neustálym nátlakom vyhrážok komunistických mafií, uviedol V. Pavlík.

 

INTERPELÁCIA

prečítaná v SNR 10. 10. 1991

Vážená Slovenská národná rada!

Predkladám vám tlmočením poslanca SNR Vladimíra Komára návrh na interpeláciu JUDr. Vojtecha Bachu, generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

 

Zdôvodnenie

ktoré podáva občan Vladimír PAVLÍK, člen Klubu angažovaných nestraníkov a signatár Charty 77, trvalým bydliskom: Orlové č. 75, okr. Považská Bystrica, prechodné bydlisko: Drobného ul. č. 2, Bratislava.

Dňa 10. 5. 1991 som podal oznámenie o spáchaní trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 odst. 1, písm. a/, c/, odst. 2, písm. b/, c/, Tr. zákona na JUDr. Ivana SEGEŠA, riaditeľa odboru dozoru nad vyšetrovaním GP SR v Bratislave. Toto oznámenie som urobil s vedomím zodpovednosti za vedome uvedené nepravdivé údaje, s vedomím zodpovednosti za spáchanie trestného čiu krivého obvinenia a trestného činu poškodzovania cudzích práv.

Na občana Vladimíra Mečiara, v tom čase ministra vnútra SR a neskôr predsedu vlády SR som podal trestné oznámenie zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 206 ešte dňa 4. júna 1990, ktorého sa dopustil na verejnom mítingu dňa 26. mája 1990 v Dome kultúry v Povážskej Bystrici.

Krajský prokurátor v Banskej Bystrici a generálny prokurátor SR po neúplnom preverení moje oznámenie odložili uznesením podľa § 159 odst. 1 Tr. poriadku s tým, že nebol spáchaný trestný čin a ani nebol dôvod vo veci rozhodnúť inak. Sťažnosť, podanú proti tomuto rozhodnutiu generálny prokurátor SR podľa § 148, odst. 1, písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Paradoxné bolo, že po dobu jednoho roku špičkové orgány prokuratúry nepovažovali za vhodné oboznámiť sa s jediným a Vladimíra Mečiara usvedčujúcim objektívnym dôkazom, ktorým je audiovizuálny záznam z priebehu mítingu, s dokumentáciou výrokov Vladimíra Mečiara.

Mám za to, že svoj diel viny tu má aj vtedajší generálny prokurátor ČSFR JUDr. Tibor Böhm, ktorý z titulu nielen svojej funkcie, ale aj z titulu svojho angažovania sa v prospech pravdy už v komunistickom systéme mal postupovať tak iniciatívne, ako v časoch minulých. Bohužial, v prípade môjho trestného oznámenia na Vladimíra Mečiara tak nepostupoval.

Ak niekto na verejnom zhromaždení nazve Občiansku iniciatívu za očistu považskobystrického okresu od skorumpovaných a skompromitovaných komunistických funkcionárov „nelegálnou a protištátnou organizáciou“, hoci ako minister vnútra SR dobre vedel, že občianske iniciatívy sa nemusia registrovať, a toto učiní v štáte, ktorý oficiálne smeruje k demokracii, a v ktorom už 6 mesiacov bola zrušená vedúca úloha KSČ - musí byť postavený pred súd.

Občiansku iniciatívu som založil na podnet prezidenta Václava Havla z decembra 1989, v januári 1990. Z vystúpenia Vladimíra Mečiara a výsledkov šetrenia GP SR a KP v Banskej Bystrici jednoznačne vyplýva, že Václav Havel, v tom čase už prezident ČSFR, ma vlastne naviedol na protištátny a nelegálny čin.

Výroky V. Mečiara mali za následok rozpútanie kampane komunistických mafiánov vôči členom Občianskej iniciatívy v Považskej Bystrici, ich prepúšťanie zo zamestnania, s následnými psychickými a inými zdravotnými problémami.

 

Vladimír Pavlík

(red. pozn. Odpověď na interpelaci otiskneme v některém z příštích čísel.)