MASAKR

VONN

Výbor za Odsouzení Nespravedlivě Nestíhaných

Nieje v pozadí Leopoldovskej tragédie opať alkohol?

Od počiatku masakru v leopoldovskej vaznici uplinulu dva mesiace a okrem konštatovania, že došlo k hrubému porušeniu bezepčnostných predpisov a povinností príslušníků Zboru nápravnej výchovy sme sa nič podstatnejšie nedozvedeli. Odsedel som v Leopoldove osem rokov jako politický vazeň, pričiel som do styku aj s vazňami mimo politického oddelenia, dokonce som zbežne poznal niektorých z „komanda smrti“, ktoré v snahe utiecť z leopoldovského vazenia beštiálne povraždilo piatich príslušníkov Zboru. Sadistickí vrahovia si zaslúžia ten najvyšší trest, o tom niet pochýb. Vodcu „komanda smrti“ – Tibora Polgáriho – som poznal jako agresívneho človeka, ktorému ale keď dal člověk najavo, že sa ho nebojí, tak okamžite ustúpil. Podĺa rozprávania iných vazňov bol Polgári surový a bezcharakterný člověk a navyše intrigán. Ja som ale presvedčený, že Polgári bol v podstate totálny slaboch, podobne jako Ondrej Harvan či Dalibor Bajger. U Harvana ani u Bajgera som nikdy nevidel počas výkonu trestu, že by sa prejavovali jako agresívni jedinci, skor naopak. Ostatných štyroch som poznal len z videnia, k nim sa vyjadriť nemožem. Je pravdou, že Harvan a Bajger si odsedávali trest za vraždu, ale som presvedčený, že sa tých vrážd dopustili pod vplyvom alkoholu, čo samozrejme ich vinu nijako nesnižuje. Ale práve alkohol je to, čo mi vo vyjadreniach oficiálnych orgánov a leopoldovských príslušníkov k odpornému masakru chýba. Možno v tomto prípade alkohol nezohral žiadnu úlohu, čo sa mi ale nechce veriť, pretože som presvedčený, že Polgári, Harvan, Bajger a asi aj tý ostatný nabrali obrovskú odvahu len vďaka tomu, že museli byť pod vplyvom alkoholu alebo nejakých medikamentov z blízkej Slovakofarmy Hlohovec. Tomu nasvedčuje aj nesmierny sadismus a beštialita, s akou vraždili. V triezvom stave by to pravdepodobne nikdy nedokázali, čomu nasvedčuje aj to, že keď sa dostali mimo vaznicu, už nikoho nezavraždili i napriek tomu, že k tomu mali možnosti a nikdo im v tom aspoň v tej počiatočnej fázi nezabránil. Alkohol im veľmi rýchlo vyprchal z hláv a stali sa z nich bojazliví a pomatení utečenci před spravodlivosťou, před ktorou ale našťastie ujsť nemohli. Som presvedčený, že bez alkoholi či medikamentov by ich plány ostali len plánmi a nebolo by piatich mŕtvych príslušníkov a ich zdrvených rodín. Alkohol zohral dosť podstatnú úlohu počas leopoldovsken vzbury v marci 1990, kedy som na vlastné oči videl medzi vazňami značkový alkohol, víno a obrovské množstvo tabletiek. Tieto drogy kolovali medzi vazňami neustále, rovnako za starého aj za nového režimu. Mnohí policajti v snahe príjsť k veľmi rýchlemu výbornému zárobku donášali po celé roky do vaznice tabletky jako Alnagón a Spasmoveralgin či alkohol a vobec nerozmýšľali, že sa to može raz proti nim otočiť a doplatia na svoju predajnosť. Tým nechcem ale povedať, že by sa niektorý zo zavraždených na tom podielal. Skor doplatili na svojich skompromitovaných a predajných kolegov. Preto by bolo dobré, aby ti čestní a nijak neskompromitovaní policajti si urobili vo vaznici poriadok a nekompromisne sa s problémom drog a alkoholu vo vaznici vysporiadali. Je nad slnko jasné, že v tomto smutnom prípade zohrali svoju úlohu aj nedostatočné technické vybavenie príslušníkov před možným útokom zo strany vazňov. Som ale zároveň presvedčený, že po zverejnení výsledkov vyšetrovania sa potvrdí moj názor o nezanedbatelnom či dokonca rozhodujúcom vplyve alkoholu a medikamentov při tomto otresnom prípade. Verejnosť po zásluhe volá o najvyššie tresty pre sadistických vrahov. Súhlasím! Ak sa ale potvrdí moj názor, že vrahovia konali pod vplyvom alkoholu, volám zároveň o prísny trest pre toho, kto alkohol, prípadne drogy do vaznice doniesol!!!

Marian Ježík