--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Slovensko v roku 1995
Zdroj: NN Ročník........: 0002/024 Str.: 017
Vyšlo: 01.01.1992 Datum události: 01.01.1992 Rok: 1992
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Najrozšírenejší vládny slovenský denník Koridor uverejnil 30. 6. 1995 doteraz utajované materiály ohĺadom osoby Vladimíra Mečiara, ktorý vo funkcii prezidenta SR, predsedy vlády SR, predsedy SNR, ministra vnútra SR, ministra národnej obrany SR, do ktorých ho slobodne zvolil ľud SR, za účinného modlenia arcibiskupa Jána Sokola a ktorý vedie slovenský ľud k tým najväčším métam demokracie, ale aj k špičkovej životnej úrovni.
Nechajme citovať denník Koridor:
..."Keď v roku 1992 milovaný otec slovenského národa s prevahou vyhral voĺby, hoci ako jediný slovenskému občanovi nič nesĺuboval, nechodil po predvolebných mítingoch a neosočoval svojich politických protivníkov, vzbudilo to v Prahe, Budapešti, ale aj v zradcovských slovenských kruhoch zdesenie.
Ako ocko Mečiar miluje slovenský národ, to dokázal 17. 7. 1992, keď v SNR bola vyhlásená zvrchovanosť Slovenska.
On skromne predstúpil pred národ a parlament a povedal, že zatiaĺ čo Čarnogurský a Mikloško mali také hrable, čo hrabali len k sebe, on už stačil Slovákom zabezpečiť 300 000 pracovných miest z Ukrajiny, 10 miliárd dolárov získal pre Slovensko z Kuby, Iraku, Vietnamu, Laosu, Angoly a im podobných vyspelých demokratických štátov.
Hoci robotnícka a roĺnícka trieda s vďakom kvituje snahu a starostlivosť ocka Mečiara, zbytky predstaviteĺov rozprášenej buržoázie typu Feldeka, Kusého, Šimečku a ďaľších slovenských neprajníkov, ďalej podkopávajú celistvosť a zvrchovanosť tejto krásnej krajiny. Naša redakcia dostáva tisíce rezolúcii, ktorých krédom je: Slovensko si rozbíjať nedáme!
Za týmto účelom bola vytvorená komisia pod vedením Milana Čiča, Dušana Slobodníka a Ivana Gašparoviča, ktorá vytvorí také zákony, ktoré zabránia nelegálnej protislovenskej činnosti.
Ako sme už našich čitateĺov informovali, po dvojročnom úsilí sa nám podarilo spracovať pravdivý životopis nášho ocka Mečiara, na ktorom má veľkú zásluhu aj akademik Plevza.
Náš milovaný vodca sa narodil v horúcom a sparnom lete v roku 1942. Už ako päťročný vedel nielen dobre čítať a písať, ale už vtedy začínal prejavovať národné cítenie.
V roku 1952, hoci mal len 10 rokov, už cítil potrebu, že musí niečo užitočné robiť. Začal písať letáky, v ktorých odsudzoval násilnú kolektivizáciu a politické procesy.
Neskôr pod krycím menom vstúpil do ČSM, získal si dôveru aparátu, ktorý ho vyslal študovať k veľkému bratovi. Tu pochopil, že komunistická ideológia je zločinecká a rozhodol sa, že bude proti nej bojovať.
Zlom v jeho živote nastal v auguste 1968, keď dva dni po okupácii našej republiky ruskými vojskami, opásaný šiestimi granátmi sa chcel hodiť pod kolónu okupačných tankov. Až úpenlivé výkriky jeho priateĺov, citujem: "Vlado, ty musíš žiť, raz ťa bude slovenský národ potrebovať," mu zabránili, aby zomrel ako hrdina. No už v tom čase bdelé oko KSČ, ŠtB a KGB vedelo, že z osoby Vladimíra Mečiara sa stáva ľudový vodca. Gustáv Husák zo strachu nechal strážiť každý jeho krok. Nemohol sa nikde zamestnať. Rozhodol sa prejsť do ilegality a súkromne vyštudoval právo. Potom sa mu pod krycím menom podarilo preniknúť do Skloobalu Nemšová, kde pôsobil ako podnikový právnik. Tu nielen 17 rokov pomáhal roboníkom v boji za ich práva, ale zakladal aj rôzne skupiny, ktoré mali byť neskôr základom pre zvrhnutie komunistického systému.
Podarilo sa mu preniknúť aj do JRD Vlára Nemšová, plaveckého oddielu TJ TTS Trenčín, ba dostal sa aj do tej úzkej skupinky ľudí, ktorá poriadala právnické plesy v Trenčíne. Tu všade sa mu podarilo založiť silné protikomunistické skupiny.
Jeden z najväčších úspechov Vladimíra Mečiara bol prienik priamo do radov ŠtB Trenčín. 1. 3. 1985 sa mu priamo v centre ŠtB podarilo založiť protikomunistickú skupinu, ktorá potom upozorňovala M. Čiča, M. Kňažka, I. Gašparoviča, J. Prokeša, V. Miškovského, D. Slobodníka a ďaľších slovenských disidentov o plánoch KSČ a ŠtB.
Život Vladimíra Mečiara začínal byť ohrozený. Bol si vedomý, že ak ho KSČ, ŠtB a KGB odhalia, budú sa pomstiť aj jeho žene a deťom. Lenže zahraničné demokratické sily už o ňom vedeli. Mali ho zaevidovaného ako statočného bojovníka proti komunistickej totalite.
Potom sa v Trenčíne objavili dvaja špecialisti z vojenskej KGB. Najprv to bol generál Čujko a po ňom plukovník Agejev. Mali rozbiť skupiny Vladimíra Mečiara. Nepodarilo sa im to! Začiatkom roku 1986 bol Vladimír Mečiar nielen najznámejším disidentom u nás, ale mal úctu aj v zahraničí. Americký a francúzsky prezident s úctou vyslovovali jeho meno.
V polovici roku 1986 sa pod jeho vedením zišli v hlbokých horách na severnom Slovensku rôzne protikomunistické skupiny a zjednotili sa v jeden celok. Dohodli sa, že budú rozmnožovať nelegálnu literatúru, rozširovať ju po Československu, mapovať terén a správy posielať do zahraničia, pripravili plán protestných akcií, napr. sviečková manifestácia v Bratislave a protestné akcie v Prahe. Skupina sa v tajných voĺbách nazvala: Obrodná Mečiar charta.
Keď KSČ videla, že v súboji s Vladimírom Mečiarom a jeho rozvetvenými skupinami utrpela niekoĺko porážok, rozhodla sa nasadiť svoj posledný tromf. Mal ním byť jeden z najlepších agentov ŠtB a KGB, ktorý sa volal Vladimír Pavlík a používal dokonca dve krycie mená: Doktor a Lovec. Tento špeciálne pripravovaný agent bol už od roku 1973 nasadený na Alexandra Dubčeka.
V máji 1989 Vladimír Mečiar došiel k záveru, že je čas na protikomunistickú revolúciu. So štábom svojich najbližších spolupracovníkov typu Čiča, Gašparoviča, Prokeša, Miškovského, Kňažka, Slobodníka, Šabaty a ďaľších vypracoval podrobný plán a pripravil jeho realizáciu.
No ani KSČ, ŠtB a KGB nesedeli so založenými rukami. Hoci videli, že revolúcii už nezabránia, mali ešte dosť síl, aby dosadili po novembri 1989 do vládnych a poslaneckých kresiel svojich ľudí, verných KSČ. Jednalo sa hlavne o J. Čarnogurského, F. Mikloška, M. Kusého, A. Seleckého, M. Šimečku a ďaľších. Ich cieľ bol jednoznačný. Mali zabraňovať Vladimírovi Mečiarovi očistiť ministerstvo vnútra od agentov ŠtB a KGB.
Vladimír Pavlík bol poverený, aby Vladimíra Mečiara začal osočovať a dávať naňho rôzné žaloby a obvinenia. Na generálnej prokuratúre SR a krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici boli do najvyšších funkcií podosadzovaní ľudia, ktorí v spolupráci s Vladimírom Pavlíkom mali Vladimíra Mečiara na základe falošných obvinení odsúdiť. No nevyšlo im to!
Slovenská robotnícka a roľnícka trieda prekukla ich špinavé buržoázno-imperialistické plány. Mohutnými manifestáciami ochránila Vladimíra Mečiara, strhal víťazstvo na jeho stranu a spolu s ľudom Kubánskej republiky demonštrujú prehnitému Západu, že ocko Mečiar a ocko Fidel Castro položili základ k demokracii a k ekonomicky prosperujúcej spoločnosti"...
Na George Orwella sa zahral: Vladimír Pavlík