--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Nacionalistická bublina spľasla
Zdroj: NN Ročník........: 0002/029 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1992 Datum události: 01.01.1992 Rok: 1992
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

V prvých dvoch častiach NN č. 27 a 28 pod nadpisom: Nacionalistická bublina spľasla, sme zdokumentovali na základe archívnych dokumentov, že Tisa nechali popraviť komunistickí funkcionári. Z tých istých prameňov sme zdokumentovali žiadosť Vatikánu vtedajšej vláde ohľadom Tisa a odpoveď vlády Vatikánu. Zároveň Gottwald žiada, aby proces s Tisom prebiehal čo najrýchlejšie.

BUBLINA SPĽASLA

3. časť

Začiatkom januára 1946 dostalo predsedníctvo SNR v Tisovej záležitosti dopis biskupského zboru Slovenska. Slovenská národná fronta odpovedala na tento dopis veľmi rázne. Rozhodla sa presadiť u Vatikánu, aby všetci biskupovia, ktorí memorandum v prospech Tisa podpísali, odvolal "ako osoby neprijateľné dnešnému politickému režimu a nahradil inými vhodnými osobami a aby za týmto účelom boli ihneď zahájené príslušné diplomatické kroky." Stanovisko schválili zástupcovia oboch slovenských strán, komunistickej a demokratickej.

V archíve Kancelárie prezidenta republiky, č.j. T 50/45 sa nachádza tento dopis, napísaný v Nitre, 3. 1. 1946.

Citujeme celý text: "Katolícký biskupský zbor Slovenska sa v posledných rokoch častejšie obracal na príslušné vládne miesta v záujme tých, čo trpeli, boli väznení, alebo boli prenasledovaní a to bez ohľadu na to, či išlo o katolíkov, alebo inovercov. Príklad božského samaritána a jeho pozitívny príkaz nás pobádal a povzbudzoval k tomu, aby sme pozdvihli svoj ochranný hlas v záujme ľudí trpiacich z politických a rasových príčin a to vtedy, keď sme mohli očakávať za to pre seba rôzne príkorie. Tento najšľachetnejší vzor všetkých dejín a jeho príkaz vyjadrený v evanjéliu máme na mysli i teraz, keď dovoľujeme si úctivo odporúčať do Vašej blahosklonnosti osud bývalého prezidenta dr. Jozefa Tisu. Činíme tak nielen preto, že ide o katolíckeho kňaza (ktorého Vatikán ale za kňaza neuznal, pozn. V.P.).

Ale i preto, lebo riešenie jeho osobnej otázky bude mať ďalehosiahly vplyv na zmýšľanie a chovanie sa čiastky slovenského národa voči obnovenej ČSR a jej predstaviteľom.

Pobáda nás ďalej k tomuto kroku i tá všeobecná známa a každým objektívnym posudzovateľom pripúštaná skutočnosť, že dr. Jozef Tiso bol vždy kňaz horlivý, bezúhonného života. Vo svojej rozsiahlej aktivite usiloval sa pracovať pre dobro celku a osobne sa neobohacoval. (Skutočne nevedel o vraždení Židov? Pozn.V.P.). Vysluhovať spravodlivosť patrí medzi najťažšie úlohy štátnej moci. Skúsenosť dokazuje, že táto chúlostivá úloha sa priťažuje, keď ide o súdenie politických previnení. Dejiny učia, koľko osudných omylov sa stalo práve pri politických procesoch, čo vyplýva z chúlostivej úlohy nestranne posudzovať činnosť politického odporcu. Preto nie je zriedkavosťou, že po vynesení priamych rozsudkov v politických procesoch sa prv (či) neskôr volalo po ich revízii.

Pri posudzovaní činnosti najmä politického činiteľa majú byť smerodajné i jeho úmysly. Väčšina slovenského národa je s nami presvedčená, že úmysly dr. Jozefa Tisu pri verejnej činnosti boli tie najlepšie (to komunisti, keď páchali svoje zločiny, tiež používali takéto argumenty, pozn. V.P.).

Zaisté vyskytli sa i chyby a katolícki biskupi Slovenska neopomenuli ani vtedy upozorniť ho na ne. No, žiada sa tuná uviesť všeobecne známa skúsenosť, že aj tí najobratnejší a najobozretnejší verejní politickí činitelia urobili často veľmi závažné chyby. No, napriek tomu, nezaujatý pozorovateľ-či súčasník, či historik, vie vyviesť celkový úsudok len vtedy, keď zhodnotí i to, čo pozitívneho a dobrého vykonali. A tento klad často vyváži chyby, do ktorých vo svojej slabosti upadli. Nebude od veci, posvietiť aj z iného hľadiska na tie chyby, ktoré sa pripisujú dr. Jozefovi Tisovi. Úctive poukazujeme aspoň na niektoré okolnosti.

Po najnovších vyhláseniach terajších vládnych činiteľov už hneď žilinské udalosti z októbra r. 1938 stavajú sa do iného svetla, než ako to jednostranná propaganda chce verejnosti nahovoriť, ba i v tlači bolo poukázané na to, že v týchto politických zmenách účasť mali takmer všetky slovenské politické strany.

Žiada sa tu propomenúť i ten závažný dokument, ktorý práve teraz bol zverejnený pri známom norimberskom procese. Ide o list bývalého maďarského správcu Ríšského, ktorý ho poslal do Berlína dňa 13. marca 1939. Táto závažná okolnosť zase celkom iný význam dáva rozhodnutiu dr. Jozefa Tisu a ostatných vtedajších politických činiteľov dňa 14. marca 1939. Prichodí zamyslieť sa nad tým, čo by sa bolo stalo so slovenským národom, keby plán Horthyho bol zvíťazil?

Máme tiež vedomosť o tom, že po vynesení protižidovských nariadení dr. Josef Tiso bol ochotný zriecť sa prezidentstva. Ak tak neučinil, stalo sa preto, že snažil sa jednak hatiť a mierniť účinky týchto opatrení, jednak zabrániť väčšiemu zlu. Po uvážení všetkých okolností pri časovom postupe aj iné pranierované politické chyby - ako vojna na Východe, udalosti okolo 29. augusta 1944 - budú možno inakšie posudzované, než ako to dnes jednostranná propaganda robí.

Celá slovenská verejnosť s pozornosťou sleduje vývoj udalostí okolo dr. Jozefa Tisu a vo väčšine zaujíma záporný postoj voči tým snahám, ktoré chcú vyvolať nenávisť voči jeho osobe. Týmto sa len zväčšuje neblahé trieštenie národa, ktorý najmä teraz mal by sa zjednotiť a vypäť všetky sily pre budovatelskú prácu. (Aj po novembri 1989 sa slovenskí komunisti a eštebáci preoblečení do nacionálneho rúcha oháňali slovenskou verejnosťou, keď začali oprašovať tzv. MARTÍRIUM JOZEFA TISU! Pozn.V.P.).

Bude patriť štátnej prezieravosti a veľmi poslúži pokoju národa, keď prípad dr. Jozefa Tisu vyrieši sa spôsobom šetrným a nie bezohľadnou tvrdosťou. Tieto vyššie zretele nás tiež pobadajú k tomu, aby sme úctivo predložili na láskavé uváženie a prajné vybavenie svojô prosbu.

Dr. Karol Kmeťko, podpis v.r.

arcibiskup-biskup Nitra

Jozef Čársky, podpis v.r.

biskup ap. admin.

Dr. Andrej Škrábik, podpis v.r.

biskup bansko-bystrický

Dr. Jozef Tomanóci, podpis v.r.

Dr. Karol Jantausch, podpis v.r.

Dr. Eduard Necsey, podpis v.r.

svetiaci biskup

Pražská vláda už skôr požadovala od Vatikánu, aby vymenil biskupa Vojtaššáka. 10. 10. 1945 predal Clementis vatikánskemu diplomatovi Fornimu písomnú žiadosť a 1. 12. 1945 mu Forni ústne oznámil "že svätá stolica sa stavia negatívne." Za pol roka, 15. 6. 1946, zoznámil Clementis Internuncia Rittera s písomnou žiadosťou, ktorá však nebola oficiálne predaná. Za ďaľších šesť týždňov, 30. 7. 1946, jednal Fierlinger s Ritterom o uznesení predsedníctva vlády, aby boli odvolaní Vojtaššák, Škrábik, Buzalka a Nécsey. Zdôraznil, že v prvom rade ide o suspendovanie biskupa Vojtaššáka, u ďaľších prípadov dáva vláda Vatikánu dlhší čas k prevedeniu. Ritter sľúbil informovať behom niekoľkých dní, čo mohol zariadiť a vyslovil názor, "že do mesiaca môže byť vec Vojtaššáka vybavená." Vatikán však žiadosti pražskej vlády nevyhovel ani v jednom prípade. (Zdroj informácie - a FMZV, Praha, oddelenie "A", gen. sekretariát, 13, Cirkevný, kr. 80, sl. 138).

Memorandum biskupov a názory niektorých funkcionárov politického katolicizmu o "miernom posúdení Tisovej činnosti" vzbudili u predstaviteľov oboch slovenských strán dojem, že niektoré kruhy snažia zachrániť Tisa pred procesom. Komunisti sa tejto predstavy nezbavili ani po predvolebných prehláseniach slovenských politikých strán, že pťedstavitelia slovenského štátu budú prísne potrestaní. Tento dojem udržiavali pri živote časté hlasy z verejných schôdzí a ešte častejšie v ilegálnych tiskovinách na Tisovu obhajobu.

Najsilnejšie však pôsobila zpráva o obsahu tzv. apríľovej dohody. Vedenie demokratickej strany uzavrelo v apríli 1946 dohodu s predstaviteľmi politického katolicizmu o zastúpení jeho prívržencov v orgánoch strany i vo verejných funkciách. Komunisti hovorili o tajnej časti dohody, podľa nich demokratická strana sľúbila, "že sa svojim vplyvom postará o to, aby Tiso nebol prísne súdený a nebol popravený." Existencia tajnej časti dohody nebola sice preukázaná, no komunisti ju považovali za skutočnosť a podľa toho posudzovali všetky kroky demokratickej strany vo veci procesu s Tisom. Videli za nimi tlak funkcionárov bývalej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Komunisti tomuto procesu prisúdili nemalú úlohu v mocensko-politickom ťažení proti demokratickej strana. Po jej velkom volebnom úspechu znásobili úsilie, aby ju rozštiepili. Vychádzali z toho, že predstavitelia politického katolicizmu od nej očakávajú presadenie mierneho rozsudku nad Tisom, ako i z toho, že vo vedúcich kruhoch demokratickej strany sú priaznivci opačnej tendencie. Kalkulovali teda s odúdením Tisa, ako so zdrojom vnútrostraníckej krízy, ktorá vústi, alebo prispeje k štiepeniu demokratickej strany. Komunistická stratégia predpokladala najvyšší trest, ktorý by predstaviteľom katolicizmu podal dôkaz o nemožnosti úspešne hájiť svoje záujmy v rámci demokratickej strany a napomohol by k založeniu strany vlastnej. Pokračovanie v budúcom čísle.

Vladimír Pavlík