--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Milan Čič-za kariérou vždy pripravený
Zdroj: NN Ročník........: 0003/007 Str.: 015
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: 01.01.1993 Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

O závratnej kariere Milana Čiča sa česká a slovenská verejnosť mala možnosť už nielen presvedčiť, a to na základe konkrétnych argumentov, ale mala možnosť spoznať aj jeho bezcharakternú hrošiu kožu.

= To, že menovaný ešte v roku 1972 schvaľoval, podporoval a propagoval zločinecké komunistické zákony č. 231 a č. 232 z roku 1948/Zb., podľa ktorých bola mimo iného obesená aj dr. Milada Horáková, muselo šokovať každého slušného človeka.

= To, že M. Čič pôsobil v 50-tych rokoch aj v previerkových komisiach, ktoré v čele so súdruhom Petrom Colotkom vyhadzovali v tom čase tzv. triednych nepriateľov z vysokých škôl, vzbudzuje opovrhnutie u všetkých slušných ľudí. Nie však ale u Vladimíra Mečiara, ktorý s ľuďmi podobného typu začína na Slovensku budovať novodobú normalizačnú diktatúru, neustále <%-2>pritom tvrdiac, že robia vraj všetko pre prospech slovenského národa.

= Keďže sa mi dostali do rúk ďalšie dokumenty o minulosti pána Čiča, dovoľujem si s nimi zoznámiť širokú verejnosť.

= 8. júna 1988 dostal pán Andrej Rusňák zo Spišskej Belej z ministerstva spravodlivosti SSR, pod číslom: 107/1988-10 prípis, že na základe jeho listu ministrovi spravodlivosti, ktorým bol vtedy súdruh Čič, ho menovaný prijme 14. 7. 1988 o 8.00 hodine.

= Čo predchádzalo tomuto prijatiu? Pán Rusňák pracoval v roku 1987 ako zootechnik v JRD Spišská Belá. V tomto období sa začal vyskytovať vysoký úhyn teliat. Aby sa neprišlo na skutočnú príčinu viny zo strany vedenia JRD, prikázal mu jeho nadriadený, terajší predseda JRD, prepísať celú prvotnú evidenciu. Tento podvod pán Rusňák odmietol splniť. Preto ho jeho nadriadený, mimochodom člen výboru ZO KSS začal šikanovať až do takej miery, že musel zo zdravotných dôvodov požiadať o preradenie na menej platenú prácu, ako ošetrovateľ dojníc.

= Na začiatku roku 1988 sa začalo na JRD vyšetrovanie viacerých hospodárskych trestných činov. Prebiehalo tak, že každý pracovník, ktorý mal byť vypočúvaný, musel najprv ísť k zodpovednému vedúcemu a tam dostal príkaz, čo môže vypovedať. Až potom mohl ísť každý dotyčný na výsluch.

= Pán Rusňák túto metódu odmietnul. Na protest voči týmto komunistickým praktikám sa prestal zúčastňovať na straníckych schôdzach. Jeho nadriadený sa mu začal vyhrážať rôznymi sankciami. = Potom bol predvolaný pred stranícky výbor, kde mu neumožnili sa vyjadriť a sústavne sa mu tam vyhrážali a nakoniec mu udelili pokarhanie.

= Keďže pán Rusňák aj po tomto treste stranícke schôdze ignoroval, prišiel ho presviedčať pracovník z OV KSS. Ten sa mu tiež vyhrážal a dokonca ho chcel usvedčiť z trestnej činnosti, ktorá sa v tom čase na JRD vyšetrovala.

= Potom sa pán Rusňák rozhodol k svojráznemu protestu. Napísal otvorený dopis súdruhovi Jakešovi, v tom čase generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ a poslal mu svoj stranícky preukaz. V tomto otvorenom liste mu napísal, že s kariéristami a s ľuďmi, čo pestujú kult osobnosti, nebude sedieť za jedným stolom.

= Potom požiadal o pomoc súdruha Čiča. Ten sa ho rozhodol 14. 7. 1988 prijať.

= Keď mu pán Rusňák hovoril o hospodárskej trestnej činnosti, Čič mu povedal, že on s tým nemôže nič robiť. Spozornel až vtedy, keď pán Rusňák povedal, prečo už nechce byť v KSČ!!! Súdruh Čič mu povedal, že svojim konaním sa zaradil medzi protisocialistických parazitov, ktorí podkopávajú budovanie komunizmu!!! Ďalej mu povedal, že ak vystúpil z KSČ, nemá právo na spravodlivosť!!!

= Aké boli prvé myšlienky pána Rusňáka po tejto Čičovej sprche? Tu je jeho svedectvo. Citujem: ..."Keď som vyšiel z budovy ministerstva,

podlamovali sa mi nohy. Prvé moje myšlienky boli, že skočím pod električku!!! Bol to pre mňa silný duševný úder.

= Na druhý deň pred mojim domom stála béžová lada a v nej sedeli dvaja páni. Kde som sa pohol, boli mi v pätách. Sledovali ma ešte v mesiaci február 1990"... = Po novembri 1989 tí istí súdruhovia, čo prenasledovali pána Rusňáka, sedia znovu na vysokých funkciách.

= 26. 10. 1990 uverejnil denník Smena článok pána Rusňáka pod názvom: "Príde prevrat z dediny?" Odplata komunistických gaunerov nedala na seba dlho čakať. Vyhodili ho z roboty! (Asi v mene Havlovej <%-4>nežnosti a vlastizrady - poznámka V. P.)

= Rok sa s JRD súdil a nakoniec svoj spor prehral. Bol nútený si hľadať nové zamestnanie. Teraz pracuje ako robotník v podniku, ktorý má názov: Povodie Bodrogu a Hornádu.

= 5. 10. 1989 prosí pán Rusňák o pomoc súdruha Husáka. Odtiaľ je jeho sťažnosť poslaná na GP SSR a je zaevidovaná pod číslom: III/1 GPt 920/89-4. = Z GP SSR ju posielajú na krajskú prokuratúru do Košíc, ktorá pod číslom 2 Kn 167/90 rozhodla tak, ako bola zvyknutá 40 rokov. Tam, kde sa trestná činnosť preukázala, už sa vzťahovala amnestia prezidenta republiky z 27. 10. 1988.

= 30. 7. 1992 dal pán Rusňák trestné oznámenie na M. Čiča. Mestská prokuratúra v Bratislave 27. 11. 1992 toto oznámenie zamietla. Mestský prokurátor JUDr. Ivan Mikula, mimo iného to zdôvodnil, citujem:

..."Treba poznamenať, že bývalý minister spravodlivosti SSR akademik Milan Čič ako ústavný činiteľ neriešil a nerozhodoval konkrétne trestné veci a toto patrilo výlučne do právomoci príslušneho súdu"...

= Pán mestský prokurátor ale zabudol, že občan Rusňák upozorňoval v tom čase ministra spravodlivosti SSR M. Čiča na konkrétnu trestnú činnosť, ktorá sa neskôr aj potvrdila. Ovšem nie zásluhou M. Čiča, ale občianskou statočnosťou pána Rusňáka.

= A tu akademik Čič jasne zneužil pravomoc verejného činiteľa. Lebo medzi návštevou p. Rusňáka u M. Čiča (14. 7. 1988) a amnestiou Gustáva Husáka (27. 10. 1988) bol rozdiel vyše troch mesiacov!!! = Dnes už M. Čič, ovšem bez straníckej legitimácie, je zrazu veľký "bojovník" za práva Slovákov. V skutočnosti je ale hanbou a čiernou škvrnou pre Slovensko. Spolu so svojimi súkmeňovcami V. Mečiarom, D. Slobodníkom, M. Kučerom, vedú Slovensko do záhuby - a poškodzujú jeho meno vo svete.

Vladimír PAVLÍK