--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Česká justícia a poškoděný slovenský občan
Zdroj: NN Ročník........: 0003/017 Str.: 025
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: 01.01.1993 Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Začínam mať vážné obavy, že najväčším nepriateľom schváleného zákona o protiprávnosti komunistického režimu a odporu proti nemu, bude súčasná justícia, obalená hrubou vrstvou bahnového molochu. Myslím si, že som vyslovil veľmi závažné obvinenie, ktoré, pokiaľ by som nedokázal, môžem sa vystaviť trestnému stíhaniu.
Pán Augustín Jakubík, občan Slovenskej republiky, trvalým bydliskom v Púchove, mal tú smolu, že už pred februárom 1948 mával časté konflikty s členmi KSČ. Keďže bol od útleho detstva sirotou, aj to bol jeden z dôvodov, prečo v roku 1947 odišiel pracovať do Prahy.
Na vlastnej koži zažil, ako komunisti vyháňali hlavne v roku 1948 mladých ľudí, bývajúcich na ubytovniach na povinné manifestácie. V snahe uniknúť z tohto prostredia, pokúsil sa ako 19. ročný mladík 1.11.1948 o prechod štátnych hraníc a dostať sa do Nemecka. Ovšem v Železnej Rude ho zadržali a dňa 4.2.1949 ho v Klatovách odsúdili na 6 mesiacov. Spis bol vedený pod č.j. T92/49. Rehabilitovaný bol až 31.8.1990 pod č.j. RT 79/90.
Po prepustení z väzenia sa v roku 1949 znovu pokúsil o ilegálný prechod hraníc. Opäť ho chytili a v Stříbre ho odsúdili na 13 mesiacov a 10.000 korún pokuty. Rehabilitovaný bol 1.3.1991 okresným súdom v Tachove, č.j. RT 142/91.
Ihneď po odpykaní trestu musel nastúpiť do tábora nútených prác, do Všeboříc pri Ústí nad Labem, na základe rozhodnutia komisie č.7 z Karlových Varov, zo 17.6.1950, pod číslom 4779-1950-V-4, podľa ş 2 ods.1 písm.b/2. Tresty si odpykával v jáchymovských uránových baniach.
Keďže už vtedy mal titul nespoľahlivého a nebezpečného živla, bol 15.4.1951 povolaný k PTP. Zo začiatku bol na Libave a potom ho preložili do Českých Budějovíc, kde pracoval na stavbe bytoviek pre dôstojníkov. Nemal to ľahké, rôzní kádrováci a donášači sa starali, aby bol denne terčom rôzných šikán. Vyvrcholenie nastalo, keď ako jediný z roty odmietol podpísať Stalinovu výzvu, tzv.boja za mier statočnou prácou a dokonca ako jediný sa nezúčastnil mimoriadnej smeny na počesť Stalinových narodenín, 21.12.1951, hoci vtedajšia propaganda tvrdila, že túto výzvu akceptovalo v Československu 9. miliónov ľudí.
Za každú maličkosť dostával rôzne tresty, verejne ho pranierovali, že je nekolektívny. A keď si potom dovolil pred veliteľom roty por. Gregorom usvedčiť predsedu ČSM súdruha Jedličku, ako defrauduje peniaze, bolo len otázkou času, kedy mu našijú ďalší súd, s následným uväznením. Dňa 25.1.1952 sa rozhodnul opustiť tábor PTP a znovu sa pokúsiť o ilegálný prechod hraníc. Na druhý deň bol však zatknutý príslušníkmi ZNB na samote Velký Chuchelec, pri obci Střítěž, patriacej v tom čase k okresu Kaplice. Za to bol odsúdený podľa ş 273 ods. 2 a ş 22 ods.1 zák. č. 86/1950 Zb. k trestu odňatia slobody na 5. rokov a na stejnú dobu mu bola vyslovená strata čestných občianských práv. Taktiež mu prepadla v prospech štátu polovička majetku.
Pán Jakubík sa odvolal na Vyšší vojenský súd v Prahe, ktorý uznesením zo dňa 11.4.1952 pod spis. zn. Vto 83/1952 napadnutý rozsudok potvrdil.
Prišla novembrová fraška v roku 1989 a politický väzeň si začal uplatňovať svoje nároky. To ovšem netušil, čo všetko zažije. Jeho žiadosť o rehabilitáciu VOJENSKÝ OBVODOVÝ SÚD v Českých Budějoviciach na neverejnom zasadnutí, pod vedením pplk. Jaroslava Komárka, dňa 21.11.1990 zamietnul, lebo vraj paragrafy, za ktoré bol pán Jakubík v roku 1952 odsúdený, nespadajú do zákona o rehabilitáciach č.119/1990 Zb. Tu ako autor môžem konštatovať len jedno: " Česť vašej tzv. statočnej práci, bolševickí prisluhovači, ktorí ste tieto zločinné zákony povýšili nad utrpenie jeho obetí." (mám na mysli tých, ktorí takýto zákon pripravili a schválili, pozn. autora V.P.) Pán Jakubík sa odvolal, ale neuspel. Dňa 9.10.1991 podal generálný prokurátor ČSFR sťažnosť pre porušenie zákona v prospech tohto politického väzňa. Navrhnul Najvyššiemu súdu ČSFR, aby tieto rozhodnutia zrušil. Ovšem aj táto najvyššia inštancia sa priklonila k rozhodnutiu dvoch predchádzajúcich súdov. Predseda senátu pplk. JUDr. Jan Lansberg vo svojom rozhodnutí z 9.1.1992 mimo iného píše, citujem:..." Z PREDLOŽENÉHO SPISOVÉHO MATERIÁLU MOŽNO ZDVOVODNIŤ, ŽE SÚDY OBOCH STUPŇOV POSTUPOVALI V SÚLADE S VTEDY PLATNÝM ZÁKONOM. Ich závery o vine sa opierajú o riadne zistený skutkový stav a právné posúdenie oboch skutkov zodpovedá jak ustanoveniu ş 279 odst.1, odst.2 písm. a), tak aj ş 273 odst.1 písm. a), ods.2 písm. d) zák.č. 86/1950 Zb.!!! Účelom trestu podľa ustanovenia ş 17 odst.1 zák. č. 86/1950 Zb. bolo zneškodniť nepriateľov pracujúceho ľudu, zabrániť páchateľovi v ďaľšom páchaní trestných činov a vychovať ho k tomu, aby dodržoval pravidlá socialistického spolužitia a pôsobiť výchovne na ostatných členov spoločnosti. Najvyšší súd ČSFR považuje za nutné zdôrazniť, že sa obvinený Jakubík dopustil jednania, ktoré vtedy platný trestný zákon v ustanovení ş 279 odst.2 postihoval trestom odňatia slobody v sadzbe od jedného roku do desať rokov a v prípade zbehnutia podľa ş 273 odst.2 trestnou sadzbou od dvoch do desiatich rokov. Uložený trest odňatia slobody za oba trestné činy, vymerané v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby, vzťahujúcej sa k ustanoveniu ş 273 odst.2 zák.č.86/1950 Zb. nemožno preto považovať za trest, ktorý je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť, alebo pomerom páchateľa, ani ktorý je v rozpore s účelom trestu"....
Myslím si, že k tomuto výkladu tzv. nezávislej justície z roku 1992 netreba komentár. Šokovaný politický väzeň píše 13.4.1993 na Najvyšší súd SR, kde mimo iného uvádza, citujem:...." Žiadam zrušenie rozsudku zo dňa 20.3.1952, spis. zn. Vt 21/52, keď som bol odsúdený ako člen PTP Nižším vojenským súdom v Českých Budějoviciach.
Dňa 29.4.1992 bol schválený zákon č.267 ktorým sa mení a doplňuje zákon č.87/1991 Zb. Tu sa doslovne hovorí, že za vojenské tábory nútených prác sa považujú i pomocné technické prápory (PTP), kde som daný ako tzv. protištátny živel a teda som utiekol z tábora nútených prác.
Účinnosťou zákona č.267 sa ruší rozhodnutie Najvyššieho vojenského súdu v Prahe zo dňa 9.1.1992, ktorým bola moja žiadosť o zrušenie rozsudku zamietnutá.
K ş 279 iba toľko, že som išiel otvorene cez vrátnicu, rozhodnutý demonštrovať svoje právo na útek, na ktorý som mal právo z vyššie uvedených dôvodov. Utiekol som z komunistického koncentračného tábora a pri prechode cez vrátnicu mi bránil v odchode nejaký voják, takže som ho odsotil, čo bolo celkom primerané".....
Najvyšší súd SR odosiela žiadosť pána Jakubíka Hlavnej vojenskej prokuratúre pri GP ČR, odkiaľ mu 26.5.1993 vedúci vojenský prokurátor mjr. JUDr. Jaroslav Fenyk oznámil, že jeho žiadosti nemôže vyhovieť a jeho podnet ako nedôvodný odložil.
Preto si myslím že na tento hnoj a špinu zo strany kovaných vojenských súdruhov odpoviem citátmi zo Zákona o protiprávnosti komunistického režimu a odporu proti nemu. V ş 1 sa mimo iného hovorí:..." povolával je k výkonu vojenské služby v Pomocných technických praporech a Technických praporech na neomezenou dobu".....
V ş 3 sa hovorí, citujem: " Odpor občanů proti tomuto režimu, který, ať již jednotlivě či ve skupině, na základe svého přesvědčení politického, náboženského či mravního projevovali odbojem nebo jinou činností nebo vědomě a veřejně vyjadřovali na území státu i v zahraničí, a to i ve spojení s cizí demokratickou mocností, byl legitimní, spravedlivý a morálně oprávněný a je hodný úcty."
V ş 4 sa hovorí, citujem: " Každý, kdo byl komunistickým režimem nespravedlivě postižen a perzekvován a nepodílel se na skutečnostech, uvedených v ş 1 tohoto zákona, si zaslouží úctu a morální zadostiučinění." Preto očakávam vyjadrenie kompetentných orgánov ČR a bol by som nerád, keby sa táto kauza mala obchádzať tým typickým Havlo-Klausovským cynizmom. Už len preto, že drvivá väčšina tých mocných, za judášský groš s dopredu vyrobeným image, nesiaha pánu Jakubíkovi v tých obyčajných ľudských vlastnostiach ani po členky.
Vladimír Pavlík