--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Budú vrahovia P. Coufala potrestaní?
Zdroj: NN Ročník........: 0003/032 Str.: 020
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: . . Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
3. časť.
Obaja svedkovia potvrdili, že Ing. Coufalovi, CSc. počas rozhovorov jasne povedali, aký majú s ním zámer. Apelovali pritom na skutočnosť, že už aj v minulosti spolupracoval so štátnou bezpečnosťou, a že má s tým už skúsenosti a nemusí sa ničoho báť.
Priznali, že menovaného považovali za vhodný typ na uvedený druh spolupráce, najmä pre jeho široké znalosti danej problematiky a rozsiahle kontakty doma i v zahraničí. Z uvedeného dôvodu bol pre nich mimoriadne zaujímavý človek. Pokiaľ ide o otázku sledovania, obaja priznali maximálne krátkodobé sledovanie Ing. Coufala, CSc. sledovačkou po uskutočnení typovacieho pohovoru. Pravdivosť tohto tvrdenia sa však nepodarilo náležite objasniť, nakoľko záznamy zo sledovačiek boli skartované.
K otázke rozpracovávania osoby Ing. P. Coufala, CSc. boli vypočutí aj ďalší príslušníci ŠtB.
Náčelník 31. odboru I. Správy FMV Jan Pěnčík, krycím menom Pozorný, potvrdil, že preverovaním poznatkov o Ing. Coufalovi, CSc. bol poverený pracovník odboru menom Kotva v súčinnosti s Oblastným odborom v Bratislave a že sa Ing. Coufal, CSc. javil ako perspektívny typ pre spoluprácu. Nevedel si spomenúť, či v tomto prípade nariaďoval, alebo rušil blokáciu na Ing. Coufala, CSc. a či bola u menovaného uplatnená požiadavka na výnimku z blokácie za účelom vycestovania do zahraničia. Na obsah informácií o kontaktovaní sa s Ing. Coufalom, CSc., ktoré obdržal od pracovníka Kotvu, sa už nepamätá.
Referent 31. odboru Správy FMV Július Szabó, krycím menom Takáč, vypovedal, že na ich odbore boli získavané poznatky o činnosti Ing. Coufala, CSc. za účelom jeho získania ku spolupráci a že v rámci vykonanej lustrácie, o ktorú on požiadal, zistil, že Ing. Coufal, CSc., bol evidovaný ako spolupracovník Správy ŠtB v Bratislave po línii ochrany ekonomiky. Ďalej uviedol, že Ing. Milan Greguš, pracovník XII. Správy FMV v Bratislave, mal na neho v uvedenom období požiadavku vo veci vycestovania Ing. Coufala, CSc. do zahraničia s tým, že to vybavuje pre svoj "styk".
Bolo zistené, že uvedenou osobou bol RNDr. Štefan Drgoň, CSc. V tejto súvislosti bol vypočutý Ing. Milan Greguš, ktorý potvrdil, že RNDr. Štefan Drgoň., bol jeho "lepší známy" a že na jeho požiadavku intervenoval vo veci vydania vycestovacej doložky Ing. Coufalovi, CSc., ktorého osobne nepoznal.
K údajom uvedeným v žiadosti o vydanie vycestovacej doložky Ing. Coufala, CSc. z roku 1980 bol vypočutý Ján Gabrš, náčelník oddelenia Odboru pasov a víz Správy ZNB hl. mesta Bratislavy a Zsl. kraja. Menovaný uviedol, že zo žiadosti je zrejmé, že Ing. Coufal, CSc. bol blokovaný I. Správou FMV v Prahe, pričom žiadosť bola podaná protekčne na nepríslušný úrad pasov a víz, na odbor, na ktorom vtedy pracoval a že k vydaniu vycestovacej doložky bol daný súhlas blokujúceho orgánu. Pravdivosť jeho výpovede bola potvrdená aj správou Úradovne pre pasovú službu a cudzineckú agendu v Bratislave. Ďalej bolo zistené, že osobou, ktorá sprostredkovala prvé stretnutie medzi JUDr. Obrancom, Milošom Dospivom a Ing. Coufalom, CSc. bol Ing. Viliam Gubo, pracovník XII. Správy FMV v Bratislave. Menovaný uviedol, že po tom, čo na požiadanie svojho nadriadeného Bohuša Vavru v roku 1980 zaniesol na pracovisku Ing. Coufalovi, CSc. obálku s československým pasom a po tom, čo menovaného požiadal o odbornú konzultáciu z oblasti poľnohospodárstva, bol Oblastným odborom FMV v Bratislave vyzvaný o podanie vyjadrenia k predmetu stretnutia s Ing. Coufalom, CSc. Po napísaní vyjadrenia ho tento oblastný odbor požiadal o sprostredkovanie stretnutia s Ing. Coufalom, CSc., čo aj urobil.
V tejto súvislosti bol vypočutý aj náčelník XII. Správy FMV v Bratislave Jozef Vavro, ktorý k veci nevedel uviesť žiadne skutočnosti. Jeho zástupca Bohuš Vavro vypovedal, že s Ing. Coufalom, CSc. sa poznal osobne. Zoznámil sa s ním prostredníctvom svojej svokry Margity Mrínovej, u ktorej bol Ing. Coufal, CSc. v podnájme v šesťdesiatych rokoch. Priznal, že mu v niekoľkých prípadoch vybavoval vycestovaciu doložku. Či ju vybavoval aj v roku 1980, na to sa nevedel rozpamätať.
Z uvedených dôkazov vyplýva, že Ing. Coufal, CSc. by zrejme bez intervencie funkcionárov XII. Správy FMV v Bratislave nebol obdržal vycestovaciu doložku, nakoľko už bol blokovaný I. Správou FMV v Prahe. Po návrate zo zahraničnej cesty s ním ŠtB vykonala typovací pohovor a oboznámila ho s úmyslom získať ho pre spoluprácu v spravodajskej službe v oblasti cirkvi.
Ďalšími výsledkami vyšetrovania bolo zistené, že Ing. Coufal, CSc. k ponúkanej spolupráci v uvedenej sfére nemienil pristúpiť pre svoj hlboký vzťah k viere a svoje poslanie v cirkvi. Uvedomoval si však, že jeho predchádzajúca dlhoročná spolupráca so štátnou bezpečnosťou je vážnym kompromitujúcim materiálom, ktorý môže ohroziť jeho postavenie v zamestnaní, ale najmä v cirkvi, kde požíval plnú dôveru. Nemal tiež istotu, aký rozsah poznatkov o jeho činnosti v cirkvi má ŠtB k dispozícii.
Takémuto psychickému nátlaku ťažko odolával. Malo to značný dopad na jeho správanie sa a zdravotný stav. S mnohými priateľmi obmedzil alebo úplne prerušil kontakty, aby im nespôsobil nepríjemnosti. O svojich problémoch sa zdôveril iba v obmedzenom rozsahu. O podstate veci sa z pochopiteľných dôvodov nemohol zdôveriť. Vedel preto, že pomoc ponúkaná jeho priateľmi, situáciu, do ktorej sa dostal, nevyrieši.
Svedok Jozef Marášek v tejto súvislosti uviedol, že z jeho správania bolo zrejmé, že si uvedomoval, že ho ŠtB nenechá na pokoji a že sa ocitol v bezvýchodiskovej situácii. Nechcel preto prijať ani jeho ponuku na strávenie dovolenky u neho na fare v Loučkách.
Aj príslušníci ŠtB, ktorí ho chceli získať ku spolupráci Miloš Dospiva a JUDr. Anton Obranec uviedli, že zo správania sa Ing. Coufala, CSc. im bolo zrejmé, že situáciu pochopil. Výraznú zmenu v jeho správaní sa a zdravotnom stave na prelome rokov 1980-1981 registrovali najmä jeho príbuzní, matka Zdeňka Coufalová, Věra Foukalová, Věra Hornová, Stanislav Pazdera, Eva Spurná, Přemysl Žalák, ďalej duchovní Martin Hrbča, Stanislav Jordan, Gustáv Ribanský, spolupracovníci Zdeňka Čižinská, František Halás, Ing. Angela Kopčová, Ing. ľudmila Lajčáková, Ing. Vladimír Mišík, Ing. Kamil Morvay, Ing. Libor Taliga, Ing. Ignác Zbončák a ďalšie jemu blízke osoby Ing. Ján Bicko, Pavla Klíčová, Anna Machovičová, ale aj iní svedkovia.
Z výpovedí menovaných vyplýva, že od konca roku 1980 na Ing. Coufalovi, CSc. bolo badať, že sa veľmi trápi, že je ustráchaný, vyčerpaný, smutný a zamĺknutý. Ďalej z nich vyplýva, že so svojimi priateľmi prerušil kontakty, že sa mu zhoršil zdravotný stav, stratil chuť do jedla, schudol viacej kíl, mával žalúdočné potiaže, zvýšil spotrebu cigariet a kávy a stal sa upodozrievavým.
Svedkovia Ing. Ľudmila Lajčáková, Ing. Ladislav Sajko, Ing. Libor Taliga, Anna Machovičová, Pavla Klíčová a ďalší vypovedali, že Ing. Coufal, CSc. štátnu bezpečnosť upodozrieval aj z toho, že mu v byte robí tajné domové prehliadky, že mu namontovala odpočúvacie zariadenie do bytu, na pracovisko i do jeho osobného motorového vozidla zn. Trabant a napokon, že za účelom zastrašenia mu robila aj úpravy do technického stavu auta.
Upodozrievanie v tomto smere však bolo neopodstatnené, nakoľko zadovážené dôkazy uvedené zásahy do domovej slobody štátnou bezpečnosťou nepotvrdili.
Ing. Coufal, CSc. trpel však i pocitom, že je neustále sledovaný. V tomto smere sa dokonca posťažoval i JUDr. Obrancovi. Svedok uviedol, že Ing. Coufala, CSc. ubezpečoval, že oni ho nesledujú a upozornil ho, že môže ísť aj o osoby pôsobiace v tajnej cirkvi.
Na možné nebezpečenstvo zo strany tajnej cirkvi bol Ing. Coufal, CSc. upozornený JUDr. Antonom Obrancom a Milošom Dospivom pri tej príležitosti, keď sa im priznal s tým, že sa o výsluchoch zdôveril niektorým osobám napriek zaviazaniu sa k povinnosti mlčanlivosti. Uvedení svedkovia však uviedli, že pri preverovaní tohto poznatku zistili, že Ing. Coufal, CSc. neprezradil nič podstatného a rozsah informácií nemohol ohroziť ich záujem o konšpiráciu. Upozornili ho však na to, že ďalším vyzrádzaním by sa mohol vystaviť nebezpečenstvu zo strany nelegálnej cirkvi, ktorá vie, že on ju svojimi poznatkami o jej činnosti môže vážne ohroziť, resp. ohroziť jej predstaviteľov.
Niet pochýb o tom, že výsluchy a sledovanie jeho osoby ŠtB a upozornenie na prípadné nebezpečenstvo zo strany tajnej cirkvi len vystupňovali jeho psychické napätie. Svoju situáciu sa krátko pred smrťou pokúsil riešiť za pomoci úplatku.
Úplatok vo výške 20 OOO Kčs odovzdal známemu RNDr. Štefanovi Drgoňovi, CSc., ktorý prisľúbil vybaviť odpútanie záujmov ŠtB o jeho osobu.
Najobsiahlejšie svedectvo podala v tomto smere Anna Machovičová. Menovaná vypovedala, že jej koncom januára alebo začiatkom februára 1981 volal RNDr. Štefan Drgoň, CSc., ktorý jej oznámil, že ak Ing. Coufal, CSc. zloží 20 000 Kčs, že sa jeho vec zmrazí. Ďalej uviedla, že Ing. Coufal, CSc. bol ochotný uvedenú sumu zaplatiť. Zaplatil ju na dvakrát, pričom si od nej požičal sumu 3 000 Kčs. Asi dva týždne pred svojou smrťou odovzdal priamo RNDr. Drgoňovi, CSc. časť úplatku vo výške 14 000 Kčs. Zvyšných 6 000 Kčs doložil o dva alebo tri dni.
Svedkyňa ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, kde a za prítomnosti koho odovzdal Ing. Coufal, CSc., RNDr. Štefanovi Drgoňovi, CSc., sumu 14 000 Kčs, bola však pri tom, keď sa za uvedeným účelom obaja menovaní stretli v Bratislave pred predajňou "Sovietska kniha". Napokon uviedla, že zvyšok úplatku Ing. Coufal, CSc. neodovzdával osobne, lebo mal obavy zo sledovania, odoslal ho prostredníctvom nej, pričom ona peniaze odovzdala v zalepenej obálke priamo RNDr. Drgoňovi, CSc. v jeho byte za prítomnosti jeho manželky Dezidérie Drgoňovej. V súvislosti s poskytnutím úplatku boli vypočutí aj ďalší svedkovia.
Svedkyňa Dezidéria Drgoňová uviedla, že nemá vedomosť o danej veci a pokiaľ by jej manžel bol obdržal nejaké peniaze, určite by jej bol o tom povedal.
Svedok Ing. Bicko uviedol, že sa mu Ing. Coufal, CSc., zmienil o danej veci v tom smere, že k odovzdaniu úplatku došlo v jednej vinárni v Bratislave a že mu vec vybavovala Anna Machovičová prostredníctvom svojho synovca. Na túto skutočnosť bola menovaná dopočutá, ale zotrvala na svojej výpovedi s tým, že nešlo o jej synovca, ale o RNDr. Štefana Drgoňa, CSc.
Pri prešetrovaní otázky poskytnutia úplatku bola zisťovaná aj finančná situácia Ing. Coufala, CSc. Bolo preukázané, že menovaný mal v Slovenskej štátnej sporiteľni, oblastnom závode v Bratislave založený sporožírový účet, na ktorm nal úsporu asi 50 000 Kčs. Podľa zadováženého výpisu z účtu si na prelome rokov 1980-1981 vybral jediný vyšší obnos a to 5 000 Kčs dňa 13.2.1981. Z uvedeného vyplýva, že išlo o obdobie, kedy podľa výpovede Anny Machovičovej došlo k odovzdaniu úplatku.
Vyšetrovaním sa nepodarilo zistiť, či úplatok RNDr. Štefan Drgoň, CSc. niekomu odovzdal a či vôbec v danej veci u niekoho intervenoval. Výsluchmi príslušníkov ŠtB Jana Pěnčíka, Miloša Dospivu. JUDr. Antona Obranca, Ing. Milana Greguša, Bohuša Vavru, Jozefa Vavru a ďalších, nebolo zistené, že by nejaká osoba intervenovala v prospech Ing. Coufala, CSc. v tomto smere, aby I. Správa FMV prestala operatívne rozpracovávať jeho osobu. Naopak, bolo preukázané, že prevzatím úplatku RNDr. Drgoňom, CSc. nedošlo k obmedzeniu záujmu ŠtB o Ing. Coufala, CSc. Túto skutočnosť si menovaný čoraz viac uvedomoval. Okrem iných dôkazov nasvedčuje tomu aj jeho správanie sa tesne pred smrťou. V dňoch 21. až 22.2.1981 bol poslednýkrát na návšteve u svojich rodičov na Morave, v Kostelnici na Hané. Jeho rodičia Leopold a Zdeňka Coufaloví uviedli, že sa im syn o svojich problémoch nezdvôveril. Matka ďalej uviedla, že mala dojem, že je chorý. Znovu bol smutný a veľmi zamyslený. Pri odchode sa s ňou nerozlúčil tak ako inokedy, povedal jej iba zbohom. Jeho otec vypovedal obdobne, aj s ním sa rozlúčil iba uvedeným pozdravom.
Príbuzná Věra Hornová a Eva Spurná, ktoré ho videli počas tejto návštevy u jeho rodičov uviedli, že bol úplne iný, vydesený, nebol vo svojej koži.
Svedkýňa Pavla Klíčová, s ktorou cestoval Ing. Coufal, CSc. naposledy na Moravu a späť uviedla, že jej menovaný pri rozchode v mestskej hromadnej doprave v Bratislave v súvislosti so svojimi problémami so štátnou bezpečnosťou uviedol zvláštnu vetu: "Tu mi ide o život". Ďalej vypovedala, že ho na druhý deň vyhľadala v práci. Všimla si, že bol veľmi obozretný, mal o ňu obavy, aby ju s ním nikdo nevidel. Potom ju požiadal o odovzdanie obálky s 2 000 Kčs Anne Machovičovej s tým, že zvyšok jej doloží, ako sa dohodli (išlo o vrátenie časti pôžičky). Keď sa ho opýtala, kedy pôjdu zase na Moravu, povedal jej, že ako obvykle, ale že sa ešte ozve.
Aj jeho spolupracovníci si všimli, že sa správal zvláštne. Svedkyňa Marta Adame uviedla, že keď ho chcela o niečo požiadať, reagoval hystericky. Spolupracovníci Štefana Halienka, Ing. Bohumír Pechočiak a Ing. Libor Taliga zase vypovedali, že sa od kolegov dozvedeli, že ich naliehavo hľadal. Ing. Ľudmila Lajčáková si všimla, že pôsobil veľmi vystrašene a roztržite. Okolo 15-tej hodiny prišiel za ňou a dal jej dve 500-korunové bankovky s tým, aby ich dala na 20 omší na jeho úmysel. Bolo jej to divné, nevedela o čo ide, ale neopýtala sa ho na vec, lebo povedal, že niekam musí ísť, že ho budú zase vyšetrovať.
Po pracovnej dobe ho videli ešte svedkovia Ing. Ladislav Sajko a Ing. Eugénia Kiselová. Aj keď podľa nich na rozdiel od predchádzajúcich svedkov Ing. Coufal, CSc. pôsobil vyrovnaným dojmom, z daľších dôkazov vyplýva, že skutočnosť bola iná.
Ing. Coufal, CSc. sa nevedel zmieriť s tým, že nemá na výber, že do úvahy prichádza u neho len prijatie spolupráce so štátnou bezpečnosťou. Brániac sa tejto realite začal sa zapodievať myšlienkou spáchania samovraždy. Aj keď podľa výpovedí väčšiny vypočutých svedkov neprejavoval samovražedné úmysly, predsa len vyššie uvedené momenty v jeho správaní sa v posledných dňoch jeho života, ale i ďalšie zadovážené dôkazy nasvedčujú tomu, že Ing. Coufal, CSc. videl svoju bezvýchodiskovú situáciu iba v samovražde. Závažným dôkazom v tomto smere je výpoveď duchovného Jána Malého, ktorý ho pochovával. Menovaný uviedol, že asi týždeň po pohrebe ho navštívila matka nebohého, ktorá mu reprodukovala obsah jej rozhovoru s istou paňou z Bratislavy, ktorá jej synovi upratovala. Tejto panej mal Ing. Coufal, CSc. asi týždeň pred svojou smrťou povedať, že ho priťahuje kuchynský nôž, na čo mu ona mala povedať, aby išiel k lekárovi, lebo sa zblázni. Ďalej svedok Malý uviedol, že Zdeňka Coufalová mu v rámci tohto rozhovoru tiež povedala, že uvedenej panej vytkla, prečo ten nôž pred jej synom neukryla.
Vyšetrovaním bolo preukázané, že osobou, o ktorej rozprávala Zdeňka Coufalová svedkovi Malému, bola Anna Machovičová. Táto svedkyňa pri dopočutí poprela, že by sa bol pred ňou Ing. Coufal, CSc. vyjadril v uvedenom smere. Aj svedkyňa Coufalová poprela tvrdenie svedka Malého. Priznala iba tú skutočnosť, že ho krátko po pohrebe skutočne navštívila a to za účelom zaplatenia cirkevného obradu na pohrebe.
Pri hodnotení vierohodnosti výpovedí uvedených troch svedkov treba poukázať na tú skutočnosť, že svedkyne Coufalová a Machovičová vypovedali pod silným vplyvom emócií vzhľadom na ich blízky vzťah k nebohému. Nie je zanedbateľné aj to, že po množstve bezúspešných pokusov o objektívne prešetrenie príčin úmrtia obe nadobudli postupne silné presvedčenie, že išlo o vraždu. Je pritom možné, že uvedený moment v správaní sa Ing. Coufala, CSc. obe svedkyne vzhľadom na tieto skutočnosti podcenili. Za vierohodnú treba preto treba považovať výpoveď svedka Jána Malého, ktorý v danej veci vypovedal úplne nezaujate. Navyše i vzhľadom na jeho osobu, že ide o duchovného, ale i ďalšie zadovážené dôkazy, niet dôvodu pochybovať o pravdivosti jeho výpovede.
Pokračovanie v budúcom čísle.
Vladimír PAVLÍK
Dodatok: PROSÍM VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO KAUZE NIEČO VEDIA, ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM.