--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Budú vrahovia P.Coufala potrestaní?
Zdroj: NN Ročník........: 0004/004 Str.: 017
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
9. časť.
V predchádzajúcich častiach sme predložili dosť závažných argumentov, ktoré by mali príslušné orgány v ČR viesť k tomu, aby si od slovenskej justície vyžiadali kompletnú dokumentáciu ohľadom záhadnej smrti českého občana Přemysla Coufala v Bratislave.
V priebehu písania tejto záverečnej časti seriálu sa nám podarilo získať ďalšie veľmi závažné informácie, ktoré chcem prezentovať čitateľom NN. Dnes už môžem v uznesení GP SR z 28. 6. 1991 považovať za jednu z najdôležitejších, pasáž na str. 5 a 6.
Citujem:..."V tejto súvislosti svedok Jozef Marášek, ktorý sa rovnako ako Ing. Coufal, CSc. zaujímal o život v cirkvi v zahraničí, uviedol, že sa mu menovaný pred odchodom na poslednú zahraničnú cestu zdôveril s tým, ŽE NA POŽIADANIE VATIKÁNU MÁ VYPRACOVAŤ SPRÁVU O SITUÁCII V CIRKVI U NÁS." (Myslí sa tým slovenská časť bývalej ČSSR, pozn. V.P.) Z informácii, ktoré sa mi podarilo získať, sa dá usudzovať, že správy, ktoré P. Coufal pripravil pre Vatikán, boli dve. Jedna z nich bola fingovaná, ktorá mala vyhovovať klérofašistickým a nacionalistickým kruhom v slovenskej podzemnej cirkvi. Tieto kruhy mali totiž aj vo Vatikáne svojich tútorov.
Druhá správa, ktorá veľmi pravdivo mapovala vtedajší obraz, bola však veľmi nepriaznivá hlavne pre dotyčné kruhy, lebo P. Coufal v nej mimo iného písal aj o agentoch ŠtB z radov podzemnej cirkvi. Samozrejme, aj pre určité kruhy ŠtB táto správa bola pohromou, lebo hrozilo odhalenie jej agentov. Všetko nasvedčuje tomu, že ŠtB sa musela dozvedieť aj o tejto druhej správe P. Coufala, no nebola si istá, či sa mu ju podarilo odoslať. Podľa informácii, ktoré sa mi podarilo získať, sa P. Coufalovi túto správu odoslať podarilo. Ďalej sa mi podarilo zistiť, že bol tiež informovaný, že je vo vážnom nebezpečí a bol pripravený jeho ilegálny prechod do Polska. V dňoch 21. až 22. 2. 1981 keď bol poslednýkrát na návšteve u svojich rodičov, už sa nemal vracať do Bratislavy. Mal vytočiť dohovorené číslo telefónu a jeho cesta by sa bola realizovala.
Čo ho viedlo k návratu do Bratislavy, sa nám zatiaľ zistiť nepodarilo, no ja osobne verím, že sa k tomu dopracujeme. To, že si bol vedomý, v akom je nebezpečenstve, dokazuje aj svedectvo Pavly Klíčovej, s ktorou cestoval naposledy k svojim rodičom a späť. Menovaná uviedla, že jej P. Coufal pri rozlúčke v mestskej hromadnej doprave v Bratislave doslovne povedal, citujem: "TU MI IDE O ŽIVOT."
Veľmi zaujímavo tiež vyznieva, ako trávili svoj čas príslušníci ŠtB Miloš Dospiva a JUDr. Obranec v čase, kedy P. Coufal už nebol medzi živými a ktorí ho vlastne lámali k spolupráci, ktorú on odmietal. Tí na str. 25, Uznesenia GP SR z 28. 6. 1991 uviedli, že "mali s Ing. Coufalom dohodnuté stretnutie dňa 25. februára 1981, na ktoré sa nedostavil. Volali mu do zamestnania. Keď im bolo oznámené, že sa v práci nenachádza, zašli k nemu po pracovnej dobe na byt. Keďže im nikto neotváral, dohodli sa, že ráno JUDr. Obranec zatelefonuje opätovne do zamestnania a svedok Dospiva zájde na jeho byt a keď ho nenájdu, odcestuje späť do Prahy". Trochu zvláštne počínanie, priam nesmelé, na pracovníkov ŠtB. Čo si o tom myslíš vážený čitateľ? Pritom mám hodnoverne zistené, že Miloš Dospiva prišiel rady ŠtB posilniť už pred rokom 1948!!!
Ako dôkaz uvediem obsah Protokolu, ktorý bol spísaný 29. 5. 1948 pobočkou Oblastnej úradovne ŠtB v Zlíně. Tu je zaznamenané, ako strážmajstri Miloš DOSPIVA a Vlastimil DANĚK, ako vtedajšie zdravé jadro ŠtB vykonali domovú prehliadku u pána Jozefa VÁVRU, v Lhote u Malenovic, č. 506, za účelom pátrania po protištátnych materiáloch. Ako dôvod k prehliadke bolo uvedené podozrenie, citujem: "za účelom súdneho vyšetrovania podľa ş 65 a služobných inštrukcií". Z výsledku prehliadky sa môžeme dočítať, že bol zabavený vojenský ďalekohľad Dinstglas 6x30, čís. 314294, značky H/6400 a rôzne tiskoviny a písomnosti, majúce vzťah k partizánskej brigáde Jana Žižku z Trocnova.
Ako svedok bol prítomný miestopredseda Národného výboru František JANOTA.
Ako vidieť, Miloš Dospiva musel byť dostatočne tvrdý k tzv. triednym nepriateľom, keď to stačil dotiahnúť až k I. Správe FMV v Prahe, ktorá bola elitou tých najkovanejších eštebákov. POCHYBUJEM, ŽE BY VOČI P. COUFALOVI BOL POUŽÍVAL NEJAKÉ DOJEMNÉ, ALEBO NEDAJBOŽE OTCOVSKÉ METÓDY PRESVEDČOVANIA.
Všetko nasvedčuje tomu, že agenti ŠtB z radov podzemnej cirkvi museli P. Coufala udať príslušníkom ŠtB. Nakoniec aj v Uznesení GP SR z 28. 6. 1991 sa na str. č. 8 hovorí, že: "Prípad Ing. Coufala, CSc. rozpracovávali príslušníci ŠtB Miloš Dospiva, krycím menom Kotva, referent 31. odboru I. Správy FMV v Prahe a JUDr. Anton Obranec, referent Oblastného odboru I. Správy FMV v Bratislave.
Obaja menovaní zhodne vypovedali, že Ing. Coufala, CSc. začali rozpracovávať v roku 1980 NA ZÁKLADE OBDRŽANÉHO POZNATKU O JEHO NELEGÁLNEJ ČINNOSTI V CIRKVI A ÚZKYCH KONTAKTOCH S CIRKEVNÝMI PREDSTAVITEĽMI V ZAHRANIČÍ". V záujme pravdy pri objasnení tejto kauzy bude nezbytne nutné toto zistiť a s patričným dôrazom sa opýtať GP SR, prečo o toto nejavili pri vyšetrovaní záujem. Pritom sa jednalo o jeden z kľúčových momentov, ktorý mohol veľa napovedať.
V tomto 9-dielnom pokračovaní sme predložili dostatok kvalifikovaných dôkazov, ktoré by mali dať podnet na nové obnovenie tejto kauzy. Samozrejme, bude nanajvýš nutné, aby noví vyšetrovatelia boli nielen odborníci na svojom mieste, ale aby to boli tiež ľudia, nezaťažení komunistickou minulosťou.
Ako sa zachová česká strana? (podnadpis) Keďže sa jedná o občana ČR, ktorý zatiaľ neobjasnenou smrťou zahynul na Slovensku, je morálnou, občianskou a zákonnou povinnosťou dotyčnej vlády, parlamentu, orgánov činných v trestnom konaní a samozrejme aj tzv. humanistu a hľadača pravdy Václava Havla, absolvovať túto zaťažkávajúcu skúšku. V ČR platí zákon O PROTIPRÁVNOSTI KOMUNISTICKÉHO REŽIMU, cez ktorý môžu ich orgány naplniť realizáciu pravdy a zákona. Rozhodujúcu úlohu by tu mala zohrať nielen cirkevná hierarchia, ale aj radoví kňazi a veriaci občania. Nie je predsa mysliteľné, aby sme sa riadili myšlienkami niektorých nehodných kňazov, ktorí tvrdia, že táto kauza je vecou Božieho súdu. Ja na rozdiel od ních si myslím, že pokiaľ vrahovia prídu pred Boží súd, tak by mali byť postavení aj pred súd pozemský.
Preto si budem považovať za svoju povinnosť, že po skončení tejto záverečnej časti budem adresovať otvorené dopisy nielen čelným predstaviteľom vlád a parlamentov ČR a SR, ale aj justičným orgánom a cirkevným predstaviteľom týchto republík. Za naše noviny a svoju osobu môžem sľúbiť, že pokiaľ bude snaha niektorých inštitúcii túto kauzu bagatelizovať, alebo zahrať do autu, tak to nebudú mať jednoduché.
Nedovolím, aby sa opakovala situácia z roku 1992, keď som na II. Medzinárodnej konferencii o zločinoch komunizmu v Prahe obžaloval akademika Milana Čiča z podpory, propagácie a schvaľovania zločineckých komunistických zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb, ešte v roku 1972, hoci vedel, že podľa nich bola obesená aj MILADA HORÁKOVÁ. Hoci český rozhlas a oznamovacie prostriedky dali tomu primeranú publicitu, politici typu HAVLA, KLAUSA A UHDEHO, nemali ani toľko cti, aby tohoto politického "prostitúta" morálne odsúdili, (vtedy bol podpredseda vlády ČSFR), ale sa "postavili" na stranu komunisticko-eštebáckeho zločinu.
Koniec
Vladimír PAVLÍK
DODATOK: PROSÍM VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO KAUZE NIEČO VEDIA, ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM.