--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Nezáviďme zvrchovaným slovenským boháčom
Zdroj: NN Ročník........: 0004/004 Str.: 019
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Popredný ponovembrový slovenský národobijec Roman Kaliský sa rozhodnul, že v nezmyselných bláboloch predstihne samotného Vladimíra Mečiara. Svoje predstavy má možnosť publikovať na stránkach vládneho denníka REPUBLIKA, kde to dotiahol až do funkcie zástupcu šéfredaktora. Možno aj z toho titulu sa ako jeden z prvých prezentoval za iniciovanie zákona "NA OCHRANU REPUBLIKY".

Samozrejme, že neostal osamotený. Podporil ho dokonca aj predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska JÚLIUS PORUBSKÝ, evidovaný ako dôverník ŠtB, ev. č. 9634, kr. meno OVRUČ. Ten si pravdepodobne povedal, že všetci politickí väzni, ktorí vyšli s čistým štítom z komunistických kriminálov, možno v tých mečiarovských, sa s tou ŠtB nejak dohodnú.

Aby náhodou Roman Kaliský nestratil vo svojej funkcii chuť v odhaľovaní "všetkého protislovenského", dostal k sebe ešte jedného zástupcu šéfredaktora, JÁNA ČOMAJA, evidovaného ako agenta ŠtB, ev. č. 12567, kr. meno ATELIER.

Keďže ani "protislovenské živly" nespia a aby náhodou sa im nepodarilo z Kaliského a Čomaja urobiť reálne uvažujúcich ľudí, predvídavý mozoček Vladimíra Mečiara presadil do funkcie šéfredaktora JÁNA SMOLCA, skutočnú okrasu slovenskej žurnalistiky. Vyznamenal sa hlavne pri obhajovaní gen. ALOJZA LORENCA, z ktorého div neurobil národného slovenského hrdinu.

Povráva sa, že Ján Smolec je dnes nadmerne vyťažený. Ktovie, či náhodou nepripravuje podobnú obhajobu aj na samotného F. DERŽINSKÉHO a ďalších kovaných eštebákov, ktorí od roku 1948 v mene KSČ tak poctivo plnili svoje povinnosti, až z toho boli zločiny voči vlastnému národu.

Ale vráťme sa k Romanovi Kaliskému, ktorý sa nám odhodlal, že treba zviditeľniť novú kastu ponovembrových slovenských zbohatlíkov. V denníku REPUBLIKA, posledný deň v roku 1993, sa o to pokúsil dokonca pod nadpisom, "Vec verejná". V úvode nám pripomína, citujem:..."Veď úspešní ľudia u nás nevzbudzujú dobroprajnosť a rešpekt, ale hlavne závisť a podozrenie, že sa k úspechu nedopracovali, ale dosiahli ho nečistým spôsobom: zneužitím svojej funkcie, krádežou, úplatkami. Lebo úspech v slovenských očiach, to je hlavne veľa hriešnych peňazí"...

Ako vidieť, Roman Kaliský pod vplyvom mečiarovsko-lexovských praktík v slovenskej privatizácii začína sa orientovať na tzv. siedmy stupeň, kde zlodejina a ekonomické zločiny jeho nomenklatúrnych bratov, sú považované za prospech pre Slovensko.

No to ovšem nie je všetko. Výplodom jeho naivnej hlúposti, alebo nacionalistického cynizmu, ktorý v súčastnosti ovláda Slovensko, je nasledúca jeho veta, citujem:..."BYŤ ÚSPEŠNÝ PODNIKATEĽ ALEBO POLITIK ZNAMENÁ BYŤ PODOZRIVÝ-NAVYŠE, AK IDE O OBIDVOCH V JEDNEJ OSOBE"...

Čiže, ak si takto predstavuje Roman Kaliský novú mocenskú kastu, odkojenú na komunisticko-fašistickej ideológii jednej strany, tak potom, "česť práci, poredný slovenský škodca". Nakoniec sa ani nemožno čudovať, ak sa denník REPUBLIKA stáva predĺženou rukou nielen generála ALOJZA LORENCA, ale aj rôznych agentov ŠtB.

Veď mimo JÁNA ČOMAJA tu publikuje ďalší národobijec pod menom DRAHOSLAV MACHALA, evidovaný ako agent ŠtB, ev. č. 22659, kr. meno PAMÍR a ďalej ako dôverník ŠtB, ev. č. 29274, kr. meno DRAHOŠ. Nemalý priestor v týchto novinách dostáva aj ďalší agent ŠtB a predseda Matice slovenskej JOZEF MARKUŠ, ev. č. 20489, kr. meno EKONÓM. Veľmi činorodo tu publikuje aj dôverník ŠtB, LADISLAV ŤAŽKÝ, ev. č. 23920, kr. meno ČIERNY. Bohatý priestor sa tu vie nájsť aj pre ďalšieho agenta ŠtB, viceguvernéra NBS MARIÁNA TKÁČA, ev. č. 37346, kr. meno KRAJAN.

Takže sa ani nemožno čudovať Romanovi Kaliskému, ako si pochvaľuje tých pravých, zadubených Slovákov, ktorí doteraz veria eštebáckej rétorike denníka REPUBLIKA. Veď čo iné si možno pomyslieť o jeho nasledujúcich vetách, citujem:..."Máme v redakcii veľa listov od starších ľudí, ktorí neovplývajú peniazmi, vo svojom okolí ničím nevynikli a predsa píšu, že sa pri svojom dôchodku uskromnia, LEN ABY SA SLOVENSKEJ REPUBLIKE PODARILO VYBŔDNUŤ Z TERAJŠÍCH ŤAŽKOSTÍ. ALE AKO SA JEJ TO MÁ PODARIŤ, AK NEBUDE MAŤ ÚSPEŠNÝCH PODNIKATEĽOV A POLITIKOV"?

Ako vidieť, agenti a dôverníci ŠtB dokázali z Romana Kaliského na staré kolená urobiť niečo, čomu sa hovorí, "Pane Bože, odpusti mu, veď on nevie, čo činí". Nakoniec aj jeho predposledná veta nasvedčuje, že kto z národa hlupákov robí, nakoniec sa ním sám stane. Preto si ju aj dovoľujem odcitovať:..."Pokúsme si konečne nezávidieť, lebo závisť je strašná: neničí toho, komu závidia, ale toho, kto závidí"... Keď túto vetu preložím do súčasnej reality, tak mi z toho vyplýva, že netreba poukazovať, ani sa starať, ako si ponovembroví politickí a ekonomickí zločinci národnosti slovenskej nadobudli svoj majetok.

Proti ním, ty radový občan, nemáš predsa žiadnu šancu. Večná škoda, že nám trubadúr Roman Kaliský neupresnil, ako tá drvivá väčšina úspešných k svojmu majetku prišla.

Vladimír PAVLÍK