--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Pokračovanie zločinu po slovensky
Zdroj: NN Ročník........: 0004/006 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
V Necenzurovaných novinách č. 07/1993 som zverejnil článok pod nadpisom: "ZLOČIN PO SLOVENSKY." Opísal som tu zúfalú situáciu pána LADISLAVA HVALČÁKA zo Stupavy, ktorého komunistický a nacionalistický byrokratický aparát národnosti SLOVENSKEJ násilne odlúčil od vlastného dieťaťa. Dôvod, prečo sa pán Hvalčák dostal do sporu, začal vcelku prozaicky. Dovolil si v roku 1988 upozorniť vedúceho hotelu PARK v Stupave VILIAMA MAROŠA, že si nepraje, aby jeho manželka bola zaťahovaná do podvodov, ktoré sa v hoteli,kde pracovala, robili. Samozrejme, mafiáni v spolupráci s výkonnou a zákonodárnou mocou mali dosť prostriedkov, aby takýchto ľudí dokázali za odvetu aj primerane potrestať. Z pána Ladislava Hvalčáka začali vyrábať blázna a postarali sa aj o rozvedenie jeho manželstva. Tomu predchádzali veľmi zákerné praktiky. V snahe úplne ho pokoriť a ponížiť, ODLÚČILI HO OD VLASTNÉHO DIEŤAŤA!!!
Dňa 7. 1. 1992 bol takto na základe "znaleckého" posudku MUDr. HRKOVEJ a jej výpovede vynesený na Okresnom súde Bratislava-vidiek rozsudok o zákaze styku otca s dcérou. Redakcia NN sa už začiatkom roku 1992 rozhodla, že bude v tejto kauze nielen tieto slovenské komunistické zločiny sledovať, ale ich bude aj VEREJNE PRANIEROVAŤ. Ubehnul skoro rok od zverejnenia tohoto trpkého príbehu a pán Hvalčák stále bojuje za svoje práva. Horšie je to ovšem s bolševickými cynikmi v NR SR, GP SR a Ministerstve spravodlivosti SR. TAM NEZÁUJEM O PRAVDU A KLADNÝ VZŤAH K NEREŠPEKTOVANIU ZÁKONA STÁLE PRETRVÁVA.
Pokiaľ by si naivní ľudia mysleli, že po novembri 1989 nedochádza k zneužívaniu psychiatrie, tak sú na veľkom omyle. O praktikách MUDr. HRKOVEJ informuje pán Hvalčák otvoreným dopisom prezidenta Slovenskej lekárskej komory prof. MUDr. FRANTIŠKA MAKAIA, Dr.Sc., ktorý 28. 7. 1992 osobne doniesol na jeho sekratariát. Z dopisu citujem: "Vážený pán profesor, dňa 18. 3. 1992 som doručil Slovenskej lekárskej komore sťažnosť proti znaleckému posudku znalkyne MUDr. Hrkovej.
Na základe jej nepravdivého a urážajúceho znaleckého posudku bol vynesený na Okresnom súde Bratislava-vidiek rozsudok o zákaze styku otca s dcérou.
Tento posudok bol dopredu dohodnutý. Kto to dohodol a prečo, zistí prokuratúra na základe mojho podnetu. Preukázateľne bola zneužitá psychiatria podľa osvedčených praktík komunistického režimu. TÁTO ZNALKYŇA MA NIKDY NEVYŠETROVALA, nepozná môj zdravotný stav a aj napriek tomu sa odvážila napísať takýto posudok. Okrem toho neuviedla údaje, ktoré jej dcéra povedala v mojej prítomnosti, ale iné, ktoré boli nepravdivé a mali rozhodujúci vplyv na zákaz styku. Do dnešného dňa som však nedostal žiadnu správu k tejto sťažnosti. Žiadam Vás, pán profesor, vysvetliť dôsledky z tohto odsúdeniahodného činu znalkyne MUDr. Hrkovej. Za tým účelom je potrebné nariadiť vypracovať kontrolný znalecký posudok od nezávislej komisie znalcov z odboru psychiatrie a psychológie, ktorý bude zároveň slúžiť súdu pri úprave styku otca s dcérou. Táto komisia by však nemala byť podľa môjho názoru zo znalcov psychiatrickej liečebne v Pezinku, kde je predpoklad zaujatosti, ale napr. z Výskumného ústavu psychológie a psychiatrie."
Skoro 10 mesiacov čakal pán Hvalčák na odpoveď. Keď ju nedostal, rozhodnul sa, že bude sťažnosť opakovať. Kópiu dopisu z 28. 7. 1992 poslal aj na Slovenský helsinský výbor, no minulo sa to tiež bez účinku.
Nakoniec sa tomuto neúnavnému a statočnému občanovi podarilo presvedčiť Okresný súd Bratislava-vidiek, aby uznesením č. k. 15 P 188/9O z 23. 12. 1992 bolo nariadené dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie a prevedením úkonu bola poverená MUDr. E. ŽIGOVÁ z Psychiatrickej liečebne v Pezinku.
So znalkyňou mal pán Hvalčák dohodnutý termín vyšetrenia na piatok 5. 3. 1993 o 14.00 hod. v PL Pezinok. Dňa 4. 3. 1993 obdržal telegram, že dohodnutý termín vyšetrenia sa ruší a dodatočne mu bude určený nový termín. Keď dňa 9. 3. 1993 chcel telefonicky s MUDr. Žigovou dohodnúť náhradný termín, znalkyňa mu oznámila, že sa vzdala tohto úkonu a spisový materiál vrátila už súdu. Zároveň mu oznámila, že navrhla súdu, aby vyšetrenie jeho zdravotného stavu previedli iní znalci z Fakultnej nemocnice.
Na psychiatrickej klinike tejto nemocnice sú údajne najlepší odborníci z odboru psychiatrie na Slovensku. Zároveň sú aj súdnymi znalcami. S týmto návrhom pán Hvalčák súhlasil a požiadal súd, aby čím skôr určil súdneho znalca z Fakultnej nemocnice.
Podľa neho vysoká odbornosť týchto znalcov by mala byť zárukou objektívneho vyšetrenia a vypracovania znaleckého posudku pre dotyčný súd.
Dňa 5. 6. 1993 bol vydaný posudok, ktorý vypracoval MUDr. ĽUDOVÍT POLÁK, CSc. a bol predložený kolektívu pracovníkov psychiatrickej kliniky v Bratislave, ktorým bol odsúhlasený. Na otázky Okresného súdu Bratislava-vidiek, odpovedal nasledovne:
1. Či je otec maloletej Jany spôsobilý vykonávať vo svojom mene všetky právne úkony / príkladne uviesť, ktoré je a ktoré nie je schopný vykonávať/?
Odpoveď na otázku: ZNALEC NEZISTIL U LADISLAVA HVALČÁKA ANI ZNÁMKY PSYCHÓZY ANI DEMENCIE A TEDA PODĽA JEHO NÁZORU JE MENOVANÝ SPŮSOBILÝ VO SVOJOM MENE VYKONÁVAŤ VŠETKY PRÁVNE ÚKONY.
2. Či trpí na nejakú chorobu / ak áno, či je prechodná, trvalá/?
Odpoveď na otázku: ZNALEC NEZISTIL U MENOVANÉHO DUŠEVNÚ CHOROBU, ale len známky svedčiace pre ľahko nevyrovnanú osobnosť.
3. Či je jeho psychický stav taký, že je možné upraviť jeho styk s maloletou na závery znaleckého posudku PhDr. Vilmy Krausovej zo dňa 20. 2. 1991, alebo je taký, že doporučuje vysloviť zákaz styku otca s maloletou vzhľadom na záver posudku MUDr. Georgíny Hrkovej zo dňa 12. 11. 1991? Odpoveď na otázku: Vzhľadom k zistenému psychickému stavu menovaného doporučuje znalec UPRAVIŤ STYK S JEHO MALOLETOU DCÉROU PODĽA ZÁVERU ZNALECKÉHO POSUDKU PhDr. VILMY KRAUSOVEJ zo dňa 20. 2. 1991.
Znalec upozorňuje, ŽE PRE ZDRAVÝ A PRIAZNIVÝ PSYCHICKÝ VÝVOJ DIEŤAŤA JE POTREBNÝ VÝCHOVNÝ VPLYV OBOCH JEHO RODIČOV. Takže po dlhej dobe krívd, ponižovania a nezákonnosti konečne prvý náznak objektivity, pravdy a zákona. TOUTO CESTOU VEREJNE ĎAKUJEM V MENE CELEJ REDAKCIE MUDr. ĽUDOVÍTOVI POLÁKOVI, CSc. A KOLEKTÍVU PRACOVNÍKOV PSYCHIATRICKEJ KLINIKY V BRATISLAVE.
Tento svoj posudok MUDr. Ľudovít Polák, CSc. obhájil aj na pojednávaní Okresného súdu Bratislava-vidiek dňa 7. 9. 1993. Veľmi závažnú výpoveď pred dotyčným súdom urobil aj psychológ PhDr. IGOR OBUCH, ktorý mimo iného uviedol, citujem: "Bol som poverený vypracovať tento posudok ako psychológ a prehlasujem že u LADISLAVA HVALČÁKA som nezistil žiadne dôvody, ABY SA NEMOHOL STRETÁVAŤ S MALOLETOU, nezistil som vyšetrením žiadny dôvod, pre ktorý by som zistil iné riešenie, ako som vyhotovil v posudku, teda žiadny dôvod, ABY SA NEMOHOL S MALOLETOU STRETÁVAŤ." Pokiaľ by si ctený čitateľ myslel, že týmto sa krížová cesta pána Hvalčáka skončila, tak je na veľkom omyle. Cynizmus rodičov jeho bývalej manželky ale nepozná hranice. Veď podľa slov pána Hvalčáka, oni sú jednou z príčin rozbitia jeho manželstva a učenia nenávisti jeho vlastného dieťaťa voči nemu.
Na ďalšom pojednávaní dňa 23. 9. 1993 bola vypočutá aj maloletá dcéra Jana, ktorá má 10 rokov. Odcitujem niektoré pasáže jej výpovede. Rozumný čitateľ isto pochopí, kto sa snaží manipuľovať s dušou dieťaťa.
Citujem zo zápisu súdneho pojednávania: Predstúpila mal. Jana Hvalčáková, ktorá k veci udáva, "ja bývam s mamou, s otcom sa vidím málokedy, občas sa stretneme, keď idem do školy. Ja sa s otcom stýkať nechcem, pretože ho nemám rada, NEVIEM UVIESŤ PREČO, nikdy ma nebil, ani mi nenadával. Mama mi nebráni v styku s otcom."
Na otázku právnej zástupkyne otca mal. udáva, "JA NEVIEM UVIESŤ PREČO SI S OTCOM NEROZUMIEM, občas sa s ním stretávam, naposledy to bolo včera. ZAUJÍMA SA AKO SA UČÍM A KEĎ MÁM DOBRÉ VÝSLEDKY V ŠKOLE, tak ma pochváli. Neviem o tom, či sa chodí na mňa informovať do školy. Otec mi niekedy dáva hračky, alebo ovocie, JA TO OD NEHO VEĽMI NECHCEM, nebojím sa to priniesť domov."
Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne otca mal. odpovedá, "že je pravdou, že s ňou chodí do školy dedko alebo mama, AVŠAK TOTO SI VYBRALA DOBROVOĽNE, ONI JU NENÚTILI K TOMU, že ju budú sprevádzať. Chcem, aby ma vodili do školy, pretože sa nechcem stretnúť s otcom."
Je to smutný príbeh. No ešte smutnejší je cynizmus MATKY DIEŤAŤA A JEHO STARÝCH RODIČOV.
Redakcia NN bude naďalej celú kauzu sledovať.
Vladimír PAVLÍK