--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: KSČ,Rudé právo a robotnická trieda
Zdroj: NN Ročník........: 0004/015 Str.: 019
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
2. časť
O týchto praktikách som znovu informoval Rudé Právo. Listom z 19. 4. 1984 ma Michal Podzimek informoval, že pokiaľ moja sťažnosť bude opodstatnená, pravdy sa vraj dovolám. Medzitým som hodlal vystúpiť na verejnej straníckej schôdzi a tam dokázať zločiny súdruhov. Dva týždne dopredu som o tomto informoval nielen predsedu ZO KSS, ale aj najvyššie stranícke orgány v Prahe.
V deň konania som nebol vpustený do závodu a hlavné vrátnice boli dokonca posilnené o príslušníkov ŠtB. Komunistickými zlodejmi som bol obvinený, že sa snažím zakladať protištátne odbory podľa vzoru polskej Solidarity.
Nakoniec som bol po niekoľkých mesiacoch vo vykonštruovanom procese na Okresnom súde v Považskej Bystrici ako protisocialistický a protištátny živel vyhodený zo zamestnania. KOMUNISTICKÍ ZLOČINCI MOHLI ĎALEJ ROZKRÁDAŤ MILIÓNY, NO UŽ S VEDOMÍM ÚV KSČ, ORGÁNOV ČINNÝCH V TRESTNOM KONANÍ, RUDÉHO PRÁVA A PRAVDY.
Ako štát prichádzal o miliardy (podnadpis) Dnes je už všeobecne známe, že výsledky socialistickej ekonomiky boli založené na podvodoch a sabotáži. Patril som do úzkej skupiny ľudí, ktorá za minulého režimu 8 rokov mapovala tieto metódy, kde mimo iného väčšina podnikov získala ZA ÚPLATU OD ŠTÁTNYCH SKÚŠOBNÍ NEOPRÁVNENÚ JAKOSTNÚ SKUPINU NA SVOJE VÝROBOKY, KTORÁ NEZODPOVEDALA TEJTO KVALITE.
Mnohé z týchto priemyselných výrobkov sa vlastne vyrábali pre sklady, každý rok za miliardy korún sa znehodnocoval materiál, mrhalo sa elektrickou energiou a ľudským potencionálom.
Ako sa páchali výrobné podvody (podnadpis) Na konkrétnom príklade budem dokumentovať, ako prebiehal takýto podvod, samozrejme s vedomím straníckeho a hospodárskeho vedenia dotyčného závodu. Veľmi dobre máme tieto praktiky zmapované hlavne pri výrobe ložísk v rámci bývalej ČSSR.
Každý priemyselný výrobok musí mať svoju jakostnú skupinu, ktorá potom určuje jeho dominantu na domácom a zahraničnom trhu. Keďže v minulom režime tak ospevované socialistické záväzky sa zväčša plnili systémom MNOŽSTVO, NA ÚKOR KVALITY, často sme mali problémy so zahraničnými odberateľmi. Na kontrolu kvality mali v každom závode dozerať nielen kontrolné orgány, ale aj Štátne skúšobne, ktoré mali robiť nielen námatkové kontroly, ale aj každých 6 mesiacov mali skúšať či jakostná skupina dotyčného výrobku zodpovedá jeho kvalite.
Ako sa to v realite robilo, budem dokumentovať na skutočnom, mnou overenom podklade, kde hlavnú úlohu zohrávali LOŽISKÁ, ako priemyselný tovar.
Každý domáci priemyselný výrobok ktorý príde na náš trh, musí mať svoju jakostnú skupinu, podľa ktorej sa určuje aj jeho cena. Čím je väčšia, tým väčšie zisky idú pre výrobcu. Aby sa ovšem mohla určiť jakostná skupina, finálny výrobok podstúpi tzv. OVEROVACIU SÉRIU, kde každá operácia sa robí presne podľa technologického postupu. Podľa tohoto sa potom určuje, aké množstvo v určitej operácii môže pracovník vyprodukovať.
Ako som už ale pripomenul, socialistická ekonomika slovo "kvalita" príliš neuznávala. Ju zaujímalo hlavne množstvo. Vždy, keď mala prísť neohlásená komisia so Štátnej skúšobne na kontrolu jakosti výrobku, v dotyčnom podniku to vedeli minimálne 14 dní dopredu.
Fraška sa mohla začať. Na zvlášt označených vonkajších a vnútorných krúžkoch ložísk sa robili všetky operácie presne podľa technologického postupu. Zárobok podľa noriem tu vychádzal okolo 6 Kčs/hod.
Keď sa skopmpletizovali hotové ložiská, z ktorých sa ešte polovica odložila, lebo kvôli starým strojom nebolo možné na nich docieliť stanovené parametre, takto pripravené výrobky sa naložili na jednu, alebo dve palety, ktoré sa označili. Potom prišli údajne nezávislí pracovníci socialistickej Štátnej skúšobne a kontrolu merania a skúšania začali robiť práve z výrobkov na OZNAČENÝCH PALETÁCH, hoci dookola stáli desiatky iných, ktorých si ale nevšímali. Zaužívaný rituál pokračoval, potom skončil a spokojnosť bola na obidvoch stranách. Prémie a odmeny boli vlastne odobrené. Zásluhou takýchto podvodov sa potom stávalo, že na skladoch v ČSSR sa hromadil nepredajný a nekvalitný tovar, ktorého hodnota bola napr. v rokoch 1984, 1985, 1986 niekoľko miliárd korún.
V roku 1986 po niekoľkoročnom upozorňovaní súdruhov na ÚV KSČ ohľadom tejto priemyselnej sabotáže mi súdruh HAMAN, tajomník ÚV KSČ cestou Rudého Práva priznal, že kompletáciou nekvalitných výrobkov v rámci finálneho výrobku vznikajú našej ekonomike každý rok ŠKODY V HODNOTE 3 AŽ 4 MILIARDY KORÚN. Začiatkom roku 1989 to opakovane priznal aj súdruh ADAMEC, v tom čase predseda vlády ČSSR.
Čo bolo ale paradoxné, že ja ako oznamovateľ, riadiaci sa plamennými výzvami Rudého Práva a súdruhov z ÚV KSČ som sa stal zaevidovaným protisocialistickým živlom. Preto som sa koncom roku 1988 rozhodnul, že svoje poznatky odovzdám súdruhom zo Štátnej bezpečnosti, lebo začali prejavovať o mňa dojemnú starosť za moje účastnenia na tzv. nepovolených manifestáciach v Prahe.
Žiaľ, oni takýchto nepriateľov neuznávali, lebo boli s nimi nielen na jednej lodi, ale aj v spoločnej strane. Ponovembrové vytriezvenie (podnadpis)
Ak som si v naivnej predstave myslel, že po novembri 1989 budú zločinci podľa zákona potrestaní, tak som sa hlboko mýlil. Slovenskí komunisti a eštebáci "splodili" nový výrobok, ktorý zabránil, aby pravda a zákon sa mohli realizovať. Jeho meno - Vladimír MEČIAR. Zatiaľ sa mi nepodarilo zistiť, kto predstavoval krstného otca tohoto "mimoriadneho" zjavu a "okrasy" na terajšej slovenskej politickej scéne. Vraj má ale vydať lexikón ponovembrového revolucionára.
Máme sa v ňom údajne dočítať, že na dozeranie výdobytkov "revolúcie" boli pripravení viacerí adepti, z ktorých len on splnil úlohy do neho vkladané.
Vladimír PAVLÍK
KONIEC