--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: V mene Havlovej "nežnosti" a Novákovej "spravodlivosti"
Zdroj: NN Ročník........: 0004/016 Str.: 020
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Pán Rudolf DÍTĚ, toho času žijúci v moravskej dedinke Sněžné, okúsil komunistické väznice hneď po roku 1948. Ľudia jeho typu boli zaradení do tzv. druhej kategórie a samozrejme to dostávali pociťovať po celú dobu socialistickej diktatúry.

Po novembri 1989 v naivnej snahe si myslel, že bude aspoň na staré kolená žiť ako človek. V prvých dňoch tejto "revolučnej" frašky tiež nemohol tušiť, že PREDNOVEMBROVÍ KOMUNISTICKÍ ZLOČINCI SI VYCHOVALI DOBRÚ NÁHRADU NIELEN ZO SVOJICH SÚKMEŇOVCOV, ALE AJ ZO SVOJICH, TZV. ODPORCOV. V mene týchto "humanistických" intelektuálov a disidentských lokajov sa aj dnes pácha taká špina proti ľudskosti, že aj duše Gottwalda a Urválka môžu spokojne odpočívať.

Veď odsúdiť v rokoch 1990 - 1992 ťažko chorú ženu, ktorá má 70 rokov, trpiacu tak ťažkými chorobami, že je prakticky jednou nohou v hrobe, na to treba skutočne KOVANÝCH SUPERCYNIKOV. A vrcholom tohoto svinstva je, že manželka pána Dítěta sa vôbec NEDOPUSTILA TOHO, Z ČOHO JU VINIA. Zatiaľ, čo Václav Havel a Jiří Novák sa snažia politických zločincov poľudšťovať a demokratizovať, pán Rudolf Dítě a jeho manželka Květuše musia vo svojom pokročilom veku bojovať za svoju česť a ľudskú dôstojnosť.

V mene Gottwalda, Urválka, Nováka...(podnadpis) Okresný súd v Žďáře nad Sázavou v hlavnom jednaní, konanom dňa 30. októbra 1990 samosudcom JUDr. Karlem VESELSKÝM, pod zn. 1T 133/90 rozhodol, že Květuše Dítětová je vinná, lebo: "Blíže nezjištěného dne na konci dubna 1990 v kat. obce Sněžné, okres Žďár na Sázavou, zvýšila nebezpečí rozšíření háďatka bramborového, když přes vyhlášené karanténní opatření, zakazující pěstování brambor, se kterým byla seznámena, vysázela na pronajatém pozemku brambory a jejichž porost následně odmítla zlikvidovat, ačkoliv byla na nebezpečnost svého jednání opakovaně upozorněna.

Tedy zvýšila nebezpečí rozšíření škůdce užitkových rostlin. Tím spáchala trestný čin šíření nakažlivé choroby podle - 192 odst. 1 Tr. zák. a odsuzuje se za to podle ş 192 odst. 1 Tr. zák. k TŘESTU ODNĚTÍ SVOBODY NA 2 MĚSÍCE. Výkon tohoto trestu se jí podle ş 58 odst. 1 písm. a/, ş 59 odst. 1 Tr. zák. podmíněně odkládá na zkušební dobu 1 roku."

V rozhodnutí sa súd opieral o prieskum Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Prahe z roku 1986, podľa ktorého sa na dotyčnej parcele nesmeli štyri roky pestovať zemiaky kvôli výskytu háďatka zemiakového. Dotyčné rozhodnutie bolo vydané 18. 12. 1986. Podľa vyjadrenia súdu obžalovaná tým, že koncom apríľa 1990 na tomto pozemku zasadila zemiaky, vraj porušila zákon. Nemienim polemizovať so súdom kvôli niekoľkým mesiacom, ktoré chýbali do termínu. Argumenty, ktoré predložila obžalovaná pani Dítětová boli omnoho závažnejšie.

Od roku 1988 menovaná má silnú cukrovku a mnoho týždňov preležala v nemocnici. O rok neskôr, po ďalšom návrate z nemocnice jej lekári zakázali manuálne pracovať. HROZILA JEJ TOTIŽ AMPUTÁCIA DOLNÝCH KONČATÍN A NA OKU SA JEJ ROZPADALA SIETNICA. V TOM ČASE UŽ MALA ZELENÝ ZÁKAL A POSTUPNE JEJ HROZILO OSLEPNUTIE.

Aj z tohoto dôvodu jej manžel sám koncom apríľa 1990 zasadil zemiaky na dotyčnej parcele. NA TEJTO PRÁCI SA JEHO MANŽELKA NEZÚČASTŇOVALA, ČO OVŠEM OKRESNÝ SÚD A PROKURATÚRA NEBRALI DO ÚVAHY.

Následky ich cynizmu boli kruté. Po oznámení, že je trestne stíhaná, dostala silný srdcový záchvat, zvýšila sa jej hladina cukru v krvi a musela byť hospitalizovaná v nemocnici. Tam jej zistili, že jedno oko má zničené na 70 percent a druhé na 50 percent. Na srdce musela každý deň užívať nitroglicerín a funkcie dolných končatín sa jej neustále zhoršovali.

Keďže súd a prokuratúra ju neustále prenasledovali za niečo, čoho sa nedopustila, jej zdravotný stav sa natoľko zhoršil, že v roku 1993 musela byť znovu hospitalizovaná v nemocnici, kde pobudla 11 týždňov. TU JEJ AMPUTOVALI ČASŤ DOLNEJ KONČATINY a zrak sa je zhoršil natoľko, že už nemôže čítať ani cez okuliare. Počas tohoto pobytu schudla o 21 kilogramov.

Ďalej jej v nemocnici povedali, že jej zdravotný stav je nervového pôvodu. Všetko nasvedčuje tomu, že zodpovednosť za tieto problémy nesie dotyčný súd a prokuratúra ve Žďáře nad Sázavou. Hoci boli o jej zdravotnom stave viackrát informovaní, naďalej pokračovali v psychickej likvidácii tejto ženy, KTORÁ SA NIČOHO NEDOPUSTILA.

Jej manželovi nebolo umožnené ani raz uplatniť právo svedka, kde by dokázal, že zemiaky zasadil on sám. Dokonca mu zakázali vstúpiť aj do súdnej siene, hoci predložil lekárske potvrdenie, ŽE JEHO ŽENA MUSÍ MAŤ DOPROVOD.

Podvodu na pani Dítětovej sa dopustil aj npor. Jaroslav BARTOŠEK, ktorý ju skoro tri hodiny nútil, aby sa priznala, že zemiaky zasadila ona, že je to len formalita, že to musí vziať na seba, lebo vraj pozemok je napísaný na jej meno. Ako som už na začiatku napísal, pani Dítětová bola obvinená nielen z toho, čo neurobila, ale dokonca aj z porušenia nariadenia Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Prahe. Tento orgán, ktorý ma pobočku v Brne a v Žďáře nad Sázavou vydal 21. 4. 1993 p. Rudolfovi Dítětovi potvrdenie, kde sa mimo iného hovorí:

"Potvrzuji, že v zahrádkařské kolonii ve Sněžném, par. č. 399/1 byli odebrány vzorky zeminy na rozbor na výskyt háďatka bramborového na 10 dílcích v roce 1986 a pozitivní výskyt se prokázal na dílku č. 3 (Hejtmánek), č. 7 (Klementová) a č. 8 (Kuncová).

Další odběr vzorků zeminy v zahrádkářské kolonii byl proveden v roce 1991 pracovniky OSOR Žďár na zjištění patotypu háďatka bramborového a to na dříve zjištěných zamořených dílcích č. 8 a 3.

Další odběr zeminy byl proveden na žádost uživatele v roce 1992 na dílku v užívání p. RUDOLFA DÍTĚTE, výskyt háďatka bramborového v tomto vzorku NEBYL ZJIŠTĚN.

Podle vyhlášení karantény č. j. 1968/89-Hr ze dne 3. 8. 1989 se za zamořenou háďatkem bramborovým pokládá celá zahrádkářská kolonie Sněžné parcela č. 399/1.

Dle platných metodik je OSOR Žďáre nad Sázavou povinen přezkušovat zamořené pozemky po 10 letech od zjištění výskytu."

Aj keď v tomto potvrdení predposledná veta odporuje logicky vete, ktorá je pred ňou, jednoznačne ale vyvracia obžalobu súdu voči pani Dítětovej. Aj keby bola koncom apríľa 1990 posadila zemiaky na dotyčnej parcele, nemohla sa dopustiť toho, z čoho ju súd viní. Lebo sa jednoznačne preukázalo, že na jej parcele sa HÁĎATKO ZEMIAKOVÉ NEVYSKYTOVALO OD ROKU 1986 - 1992! A NEVYSKYTUJE SA TAM DOTERAZ!

Škoda len, že aktivita justičných komunisticko-novákovských pohrobkov sa nenasmeruje tam, kde by to bolo potrebné. Veď pán Dítě má doklady o tom, že dlhé roky sa do ČR dovážali stovky vagónov so zamorenými zemiakmi z bývalej NDR, Polska a ZSSR. Je viac ako isté, že vtedajšie kompetentné orgány o tom museli vedieť, no mlčali.

Neraz som na stránkach týchto novín upozorňoval, že cynizmus niektorých ponovembrových politických darebákov je omnoho väčší od tých, ktorí pred novembrom 1989 vlastnili červenú legitimáciu. Ich vina spočíva hlavne v tom, že svojim liknavým vzťahom k zákonom a morálke, umožnili týmto premaľovaným červenokabátnikom páchať nové justičné zločiny a podieľať sa na duchovnom vraždení nevinných ľudí.

Vladimír PAVLÍK