--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Populizmus - tromf slovenskej politiky
Zdroj: NN Ročník........: 0004/017 Str.: 020
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Viacerí politológovia, ktorí po novembri 1989 sledovali slovenskú politickú scénu, museli neskôr skonštatovať, ŽE POSLEDNÝM ŠTÁDIOM KOMUNIZMU NA SLOVENSKU JE NACIONALIZMUS. Toho si ovšem boli vedomí aj viacerí ponovembroví národobijci, zväčša s komunistickou minulosťou, ako aj rôzni agenti, dôverníci a tajní spolupracovníci ŠtB. Bol by som samozrejme nespravodlivý, keby som tu nezaradil aj veľkú časť cirkevnej hierarchie.
Keď krysy vyliezali (podnadpis) Zaujímavé bolo sledovať, ako po novembri 1989 vyliezali zo svojich ideologicko-myšlienkových brlohov. Bývalí komunistickí a eštebácki prisluhovači, dobre profitujúci na minulej husákovsko-biľakovskej ideológii, zrazu POCÍTILI POTREBU OSLOVIŤ SLOVENSKÝ NÁROD.
Ich rétorika nepoznala ani argument logiky, ani argument presvedčivého dôkazu. Agresivitu a hulvátstvo prejavovali ako komplex menejcennosti zo svojej vlastnej zbabelosti za bývalého komunistického režimu. Nepamätám si, že by niekto z týchto tzv. bojovníkov bol otvorene protestoval proti Gustávovi Husákovi, keď v čase svojho vládnutia DLHÉ ROKY HANOBIL JAZYK MATKY, KTORÁ HO PORODILA.
Slovensko potrebuje nepriateľov (podnadpis) Paradoxom bolo pozorovať týchto hulvátov a krikľúňov, ako dokázali vyrábať rôznych nepriateľov. Treba ale objektívne priznať, že pomerne dosť tromfov im dodal Václav Havel a niektorí politickí diletanti z bývalej VPN. Ich falošná humanita nielen rozbila zbrojársky priemysel na Slovensku, ale sme stratili aj trhy, ktoré veľmi ochotne obsadili zbrojárske firmy z iných štátov. Z toho aj plynúca nezamestnanosť dobre poslúžila propagande týchto kruhov. Éra českého nepriateľa mohla začať naplno fungovať. Samozrejme, že pri tomto sa nejak zabúdalo na komunistických, ekonomických a politických zločincov národnosti slovenskej, ktorí štyridsať rokov devastovali a devastujú našu krajinu. Tí potom pokojne a z úzadia profitovali na heslách, ako "Preč s ČSFR" a "Vládnime si sami." ZA HRDINSTVO ZAČALI POVAŽOVAŤ AJ PÁLENIE ŠTÁTNEJ VLAJKY.
Zrodil sa mesiáš a vodca (podnadpis) Slovenskí občania postupne dostávali do povedomia, že sú najviac diskriminovaný a okrádaný národ. Začalo delenie na tých najslovenskejších Slovákov, a tí chceli byť tou vyvolenou elitou. Kto s nimi nesúhlasil, dostával nálepky janičiara, čechofila, zapredanca, stroskotanca, agenta Prahy a Budapešti...
A do toho prišlo prvé odvolanie Vladimíra Mečiara, novodobého martýra, ktorý v tom čase začínal stelesňovať už samotné Slovensko. Jeho početnému davu obdivovateľov vôbec nevadilo, že to , čo povedal v pondelok, v utorok už poprel, v stredu to zviedol na novinárov a vo štvrtok ešte stačil obviniť z klamstva Prahu. Spolu s Václavom Havlom si tak zamilovali slovo JA, až sa stalo ich politickým chlebom. Naplnené túžby a realita vytriezvenia (podnadpis)
V júnových voľbách roku 1992, ktoré s prevahou vyhrali mečiarovci, zavládol v tábore roduverných ošiaľ radosti. K dosiahnutiu mét najvyšších chýbalo už len SAMOSTATNÉ A ZVRCHOVANÉ SLOVENSKO. Zaslepenosť, zadubenosť, fanatizmus a mečiarovský pohľad na svet a našu vlastnú realitu, dokázali mnohých ľudí pretvoriť na nemysliacu masu, ktorej problémy baťko Mečiar s ľahkosťou vyrieši. Pritom stačili zabudnúť, že skutočný nepriateľ - KOMUNISTICKÝ ZLOČINEC S NACIONALISTICKOU RÉTORIKOU UŽ OVLÁDA ICH MYSLENIE. Pokiaľ ešte donedávna prevládali tézy, že spoločný štát rozbili Slováci, tak je to veľký omyl. Rozdelenie ČSFR už začiatkom roku 1991 PRIPRAVOVALA ČESKÁ STRANA. K tomu jej nahrávala debilita a zaslepenosť slovenských nacionalistov. Tieto slovenské "vlastnosti" dokázala česká strana precízne využiť. V demokratickom svete sme dostali nálepku ROZBÍJAČOV SPOLOČNÉHO ŠTÁTU. Nahrávali sme im na smeč a protistrana predsa nemohla brániť Slovákom v ich integrácii samostatnosti.
Krach a bieda, vizitka samostatnosti (podnadpis) Súčasná realita nám jednoznačne ukázala, že rozdelením republiky Slovensko kruto prerobilo. Pocit zvrchovanosti s "holým zadkom a prázdnym žalúdkom" asi nie je mnohým ľuďom po chuti. Stačí porovnať nezamestnanosť, kúpnu silu koruny, zahraničné aktivity, vzťah zahraničných investorov a vidíme skutočne priepastné rozdiely medzi ČR a SR.
Ak si dnešná koalícia myslí, že pozitívnou prácou a výsledkami v politickej a ekonomickej sfére si získa podporu väčšiny radových občanov, tak sú na veľkom omyle. Liek, ktorý by prečistil slovenské myslenie vo vzťahu k populistickým sľubom Vladimíra Mečiara, nie je vôbec v rukách Čarnogurského, Kňažka, Černáka, M. Kováča, R. Kováča, Weissa, Miklošku a im podobných.
Dnešná realita je taká, že pokiaľ by súčasná koalícia predložila 100 percentné dôkazy o škodách Mečiarovej vlády v neprospech SR, tak by to akurát zvýšilo jeho publicitu a martýrium. Dôvod by bol úplne jednoduchý a prozaický. Tiež zašpinená a zakydaná protimečiarovská skupina politikov nemá šancu presvedčiť väčšinu občanov, že to myslí s nimi dobre. Ako by asi zdôvodňovali svoje argumenty, keď ešte donedávna OBHAJOVALI VLADIMÍRA MEČIARA nielen pred ľuďmi, ale aj v masmédiach.
Realita (podnadpis)
Terajšiemu "otcovi" slovenského národa sa podarilo niekoľko perfektných politických ťahov. Pokiaľ si niekto ešte donedávna myslel, že mu napr. nevyšlo rozložiť jednotu SDĽ, tak je na veľkom omyle. Na úrovni okresov si SDĽ s HZDS nielen veľmi dobre rozumejú, ale aj spojenie SDĽ s KDH odčerpalo pomerne veľa sympatizantov Petra Weissa do tábora priaznivcov HZDS.
Nemilé tiež muselo byť prekvapenie Jána Čarnogurského, keď pár dní po odvolaní vlády Vladimíra Mečiara prehlásil, že tento politik je vo voľbách poraziteľný. Na anketu denníka HLAS ĽUDU však názor čitateľov bol doslova šokujúci. S výrokom Čarnogurského súhlasilo len 17 percent opýtaných a PROTI SA VYSLOVILO AŽ 83 PERCENT OPÝTANÝCH.
Že slovenskému občanovi vyhovuje populistický a demagogický politik, mal som sa možnosť presvedčiť tesne po odvolaní Mečiara, keď jeho HZDS získalo vo výskume verejnej mienky 24,6 perceta hlasov, hoci v januári, keď boli pri moci to bolo len 17,2 percent. To znamená, NÁRAST O 7,4 percent hlasov za dva mesiace. Komentár je tu zbytočný, ALE NÁMET NA ZAMYSLENIE TU ZOSTAL.
Vladimír PAVLÍK