--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Zločiny proti slovenským emigrantom pretrvávajú
Zdroj: NN Ročník........: 0004/024 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
ZLOČINY VOČI SLOVENSKÝM EMIGRANTOM PRETRVÁVAJÚ Doteraz máme v živej pamäti, ako mnohí československí občania, ktorých komunis tický teror vyštval zo svojej rodnej vlasti, obetovali nemalé finančné prostri edky, aby po novembri 1989 pomohli u nás vybudovať demokratickú spoločnosť. O to trpkejšie je dnešné ich poznanie, keď vidia, ako PONOVEMBROVÍ POLITICKÍ ZLO ČINCI ICH ZNOVU VULGÁRNE A DRZO PODVIEDLI.
Preto sa ani nečudujem, keď Združenie pre ochranu exulantov adresovalo 4. janu ára 1994 otvorený dopis Generálnemu prokurátorovi SR JUDr. Vojtechovi BACHOVI, ktorý podpísala pani RNDr. Katarína RADVAKOVÁ zo SRN. Kópie dostali na vedomi e Prezidentská kancelária SR, Ústavný súd SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo financií SR, Predsedníctvo Národnej rady SR, vláda SR, predstavit elia politických strán SR, cirkvi a verejného života, masovokomunikačné prostr iedky SR.
Vzhľadom k tomu, že v SLOVENSKEJ KOMUNISTICKO-EŠTEBÁCKEJ REPUBLIKE tento závaž ný podnet bol ignorovaný, naše noviny ho prinášajú v plnom znení. Podnet na podanie návrhu konania pred Ústavným súdom SR
Vážený pán Generálny prokurátor,
v mene poškodených slovenských exulantov, roztrúsených po celom svete, ktorých naše Združenie zastupuje, dovoľujeme si obrátiť sa na Vás s prosbou o podanie podnetu Ústavnému súdu SR na započatie konania týkajúceho sa rozporu DVOCH NA VZÁJOM SI ODPORUJÚCICH ÚSTAVNÝCH USTANOVENÍ a dôsledkom toho i rozporov medzi zákonmi č. 119/90 Zb. a č. 87/91 Zb.
V prvom rade musíme so sklamaním konštatovať, že jak Ústava SR, tak i zákon č. 38/93 Zb. o Ústavnom súde NEDOVOĽUJE občanovi, ktorý sa domieva, že jeho obči anske a ľudské práva a slobody boli právoplatnými súdnymi rozhodnutiami poruše né, OBRÁTIŤ SA PRIAMO na Ústavný súd. Ustanovenie čl. 127 Ústavy SR to povoľuj e len v prípade právoplatných administratívných rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy. Už tento samotný právny stav je HRUBÝM PORUŠENÍM ľudských práv a slobôd. Vo vš etkých demokratických štátoch sveta má každý občan TOTO PRÁVO, ktoré sa opiera nielen o ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv Spojených národov, a le aj o ustanovenia Európskej Konvencie Rady Európy. Nahradenie tohto práva zr iadením inštitúcie Generálnej prokuratúry a určením jej funkcie je POZOSTATKOM STAREJ TRIEDNEJ JUSTÍCIE, účelom ktorej bola likvidácia tzv. triednych nepria teľov.
Z tohto dôvodu sa my ako Združenie, i ako slovenskí exulanti-občania nemôžeme priamo obrátiť na Ústavný súd vo veci NEHORÁZNEJ PROTIÚSTAVNEJ NEZÁKONNOSTI, N ESPRAVODLIVOSTI A VZNIKLEJ KRIVDY, KTORÁ SPOČÍVA V NEREALIZOVANÍ UZNANIA NAŠIC H STÁLETRVAJÚCICH VLASTNÍCKYCH PRÁV K NEHNUTEĽNOSTIAM, PROTIPRÁVNE ZABAVENÝCH TERORISTICKÝM KOMUNISTICKÝM REŽIMOM A TO LEN PRETO, ŽE NAŠE TRVALÉ BYDLISKO NI E JE NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY.
Vážený pán Generálny prokurátor, týmto Vás prosíme, aby ste Vy, ako osoba oprá vnená podľa ş 18, odst. 1, pís. e, zák. č. 38/93 Zb., podali podnet na započat ie konania pred Ústavným súdom SR ohľadne rozporov legislatívnych ustanovení t ak, ako je to nasledovne líčené.
1. Rozpor a nesúlad ústavných ustanovení. Článnok 11 Ústavy SR (prevzatý z ústavného zákona č. 23/91 Zb., ş 2) ustanovuj e, že:
"MEDZINÁRODNÉ ZMLUVY o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratif ikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (Zákon č. 23/91 Zb., kto rým sa uvádza Listina ľudských práv a základných slobôd nebol zrušený a platí v SR), MAJÚ PREDNOSŤ PRED JEJ ZÁKONMI, ak zabezpečujú väčší rozsah ľudských pr áv a základných slobôd".
Dohovor s Radou Európy bol ratifikovaný ešte počas existencie ČSFR. Slovenská republika vo svojej žiadosti o prijatie za člena RE záväzne prehlásila, že tút o ratifikáciu UZNÁVA, považuje sa za jej PRÁVNU NÁSTUPKYŇU s dodatkom, že sa z aväzuje DODRŽIAVAŤ všetky ustanovenia Európskej Konvencie s jej všetkými desia timi dodatkovými protokolmi. IBA NA TOMTO ZÁKLADE BOLA SR PRIJATÁ 30. JÚNA 199 3 ZA 31. ČLENA RADY EURÓPY so spätnou platnosťou od 1. 1. 1993. Článok 20, odst. 2, veta druhá Ústavy SR, doslovne prevzatý z ústavného zákona č. 23/91 Zb., čl. 11, odst. 2, veta druhá, ustanovuje:
"Zákon môže ďalej stanoviť, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov , alebo právnických osôb SO SÍDLOM V SR".
Je nesporné, že podľa ustanovení Európskej Konvencie ako i Všeobecnej Deklarác ie Spojených národov, TRVALÝ POBYT KDEKOĽVEK NA SVETE NESMIE MAŤ ŽIADNY VPLYV NA EXISTENCIU VLASTNÍCKYCH PRÁV K NEHNUTEĽNOSTIAM, tobôž spôsobiť stratu týcht o práv.
Podľa čl. 37, odst. 1 zákona č. 38/93 Zb. je čl. 11 Ústavy SR právnym predpiso m vyššej právnej sily a čl. 20, odst. 2, veta druhá Ústavy SR je vzhľadom k čl . 11 právnym predpisom nižšej právnej sily.
K článku 20 Ústavy SR si dovolíme ešte poznamenať, že našou požiadavkou NIE JE NADOBÚDANIE NOVÝCH NEHNUTEĽNOSTÍ V SR, ALE IBA ZACHOVANIE NAŠICH STÁLETRVAJÚC ICH VLASTNÍCKYCH PRÁV K NEHNUTEĽNOSTIAM, ktoré nám boli bývalým komunistickým režimom zhabané. NENECHÁME SI UKRADNÚŤ NAŠE VLASTNÍCTVO NEHNUTEĽNOSTÍ BÝVALÝMI ČLENMI KOMUNISTICKEJ NOMENKLATÚRY, ktorí jediní, ako odmenu za príkladné pren asledovanie tzv. triednych nepriateľov, dostali možnosť, si za zlomkové ceny z o skutočnej hodnoty kúpiť majetky, o ktorých dobre vedeli, že PATRIA NÁM, ktor í sme sa mohli iba útekom z republiky chrániť pred prenasledovaním. Podľa čl. 128 zák. č. 38/93 Zb. patrí medzi povinnosti Ústavného súdu podávať výklad úst avných a iných zákonných ustanovení, ak je vec sporná.
2. K otázke vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli zabavené totalitn ým komunistickým režimom.
Po zániku totalitného komunistického režimu v jeseni 1989 bol novým demokratic ky zvoleným Federálnym zhomaždením 23. 4. 1990 schválený Zákon č. 119/90 Zb. o súdnych rehabilitáciach, ktorý dodnes platí i v SR. Hoci niektoré jeho ustano venia NEZODPOVEDAJÚ ustanoveniam Európskej Konvencii, treba ho v podstate kval ifikovať ako zákon s istou demokratickou a morálnou tendenciou. Podľa ş 1 tohto zákona je jeho účelom ZRUŠIŤ odsudzujúce súdne rozhodnutia kom unistických súdov za činy, ktoré, v rozpore s princípmi demokratickej spoločno sti rešpektujúcej ústavou a zaručené v medzinárodných dokumentoch a medzinárod ných právnych normách vyjadrené občianske a politické práva a slobody, VTEDAJŠ Í ZÁKON OZNAČOVAL ZA TRESTNÉ (o. i. i tzv. nedovolené opustenie republiky). V ş 14, odst. 3 zák. č. 119/90 Zb. je toto ustanovenie a znie: "Ak súd pôvodné rozhodnutie ZRUŠÍ podľa odst. 1, ZRUŠÍ ZÁROVEŇ ďalšie rozhodnu tia obsahovo naväzujúce na pôvodné rozhodnutia, ak, s ohľadom na zmenu, ku kto rej došlo, stratilo podklad".
Vzhľadom na toto ústavné ustanovenie a to, že my - slovenskí exulanti, SME BOL I REHABILITOVANÍ A OSLOBODENÍ SPOD TRESTNÉHO ČINU NEDOVOLENÉHO OPUSTENIA VLAST I, ktorý z hľadiska medzinárodných noriem NIE JE TRESTNÝM ČINOM, zanikol u nás aj vedľajší trest KONFIŠKÁCIE MAJETKU.
Podľa ş 2, odst. 1 citovaného zákona sú vymenované všetky trestné činy, ktorýc h sa súdna rehabilitácia týka a za citovaním textu písmena f./ je pripojené to to ustanovenie:
"ako aj všetky ďalšie rozhodnutia v tej istej trestnej veci (rozumej vedľajšie tresty) na ne obsahovo naväzujúce, SA ZRUŠUJÚ KU DŇU, KEDY BOLI VYDANÉ". Tým je dokázané, že konfiškácia majetku ako vedľajší trest, bola zákonom a prá voplatným súdnym rozhodnutím zrušená EX UNC, t. j. od prvopočiatku, ku dňu vyn esenia odsudzujúceho rozsudku.
V dôsledku toho vlastnícke právo slovenských exulantov nebolo nikdy odňaté, an i prerušené a preto trvá naďalej nezmenené v takom rozsahu, ako bolo pred vyne sením odsudzujúceho rozsudku.
Teda títo vlastníci sa NEPOTREBUJÚ DOMÁHAŤ A UCHÁDZAŤ O UZNANIE A VRÁTENIE ICH NEHNUTEĽNOSTÍ, PRETOŽE ONI SÚ PRAVÝMI A JEDINÝMI VLASTNÍKMI. Ich dožadovanie sa týka výlučne uvedenia do držby ich nehnuteľností.
Ak sa Slovenská republika chce nazývať demokratickým a právnym štátom a chce b yť trvalým členom medzinárodných demokratických organizácii, musí rešpektovať právoplatné rozsudky svojich vlastných súdov, dodržiavať ustanovenia uzavretýc h medzinárodných zmlúv a nesmie pomocou umelo vykonštruovaných ústavných zákon ov sa BEZPRÁVNE ZMOCŇOVAŤ MAJETKU BEZÚHONNÝCH OBČANOV.
Vzhľadom na uvedené, Slovenská republika NEMÁ PRÁVO stanovovať podmienky pre v rátenie majetku slovenským exulantom, napr. trvalý pobyt na území SR, vrátane krátkej premlčacej lehoty, ktorá v prípade vrátenia strateného vlastníckeho pr áva k nehnuteľnostiam na celom svete je 32 rokov.
3. Protiústavnosť zákona č. 87/91 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciach. Zákon č. 87/91 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciach z 21. 2. 1991 platí naďalej i na území SR, žiaľ, bez použitia ş 32, ktorý dával možnosť na území SR upraviť otázku vrátenia nehnuteľností exulantom ináč. Tento zákon opiera svoj vznik a existenciu o zákon č. 23/91 Zb. z 9. 1. 1991, čl. 11, odst. 2, veta druhá, čo bolo Ústavou SR doslovne prevzaté v čl. 20, odst. 2, veta druhá a síce: "ZÁKONOM MOŽNO STANOVIŤ, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov SR s trvalým pobytom v ČSFR".
Keďže toto ustanovenie odporuje ústavnému ustanoveniu v čl. 11 Ústavy SR (v bý valej ČSFR ş 2 Ústavného zákona č. 2/91 Zb., že: "Medzinárodné zmluvy majú pre dnosť pred zákonmi"..., je zákon č. 87/91 Zb. protiústavný a to nielen pokiaľ ide o ş 3 - povinnosť trvalého pobytu na území SR - ale aj pokiaľ ide o ďalšie ustanovenia tohto zákona, týkajúce sa napr. premlčacích lehôt, nároku na vrát enie kúpnej ceny prechovávačom), určenie výšky náhrady najviac 60. 000 korún a nie náhrady vo výške skutočne vzniklej škody atď.
Celý tento zákon ako taký sa prieči ustanoveniam nielen ustanoveniam Všeobecne j Deklarácie Spojených národov, ale i Európskej Konvencii o ľudských právach a základných slobodách, ako aj čl. 11 Ústavy SR a zák. č. 119/90 Zb. 4. Diskriminácia Slovákov-exulantov vo vzťahu k Slovákom v SR. Vzhľadom na to, že občania SR žijúci na území SR majú nárok na vrátenie zhaban ých majetkov, čo je nám Slovákom-exulantom UPIERANÉ, dopúšťa sa terajšia vláda SR nazývajúca sa vládou "demokratického a právneho štátu", NEMORÁLNEJ A NEĽUD SKEJ DISKRIMINÁCIE vôči vlastným občanom.
5. Totalitný komunistický režim mal svojho času aký taký relatívny dôvod ku ko nfiškácii nemovitostí utečencov, pretože sudcovia sa museli opierať o Trestný zákon nedovoleného opustenia republiky. Terajší sudcovia mali možnosť oprieť s voje rozhodnutie v prípade vrátenia nehnuteľností ústavné ustanovenie čl. 11 Ú stavy SR, resp. 2 Ústavného zákona č. 87/91 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciach, k čomu však nemali a nemajú odvahu zo strachu o stratu postavenia, či existen cie.
6. Porušenie ustanovení Európskej Konvencie o ľudských právach a základných sl obodách.
a./ čl. 7, odst. 1:
"Nikoho nemožno odsúdiť za konanie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo po dľa medzinárodného práva trestným činom". Neuznávanie vlastníckeho práva, aleb o kladenie podmienok odporujúcim ľudským právam, sa rovná veľkému finančnému t restu.
b./ čl. 14:
"Užívanie práv a slobôd podľa tejto konvencie sa musí zabezpečiť BEZ DISKRIMIN ÁCIE založenej na akomkoľvek dôvode".
c./ čl. 17 a 60:
"Žiadne ustanovenie tejto Konvencie sa nesmie vykladať tak, aby dávalo štátu, alebo jednotlivcom, akékoľvek právo dopúšťať sa činov zameraných na zničenie, obmedzenie tu priznaných práv a slobôd".
"Nič v tejto Konvencii sa nebude vykladať tak, aby obmedzovalo, alebo rušilo ľ udské práva a základné slobody".
d./ čl. 1 dodatkového protokolu č. 1:
"Každá fyzická, alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. NI KOHO NEMOŽNO ZBAVIŤ JEHO MAJETKU".
e./ čl. 2, odst. 2 a 3 dodatkového protokolu č. 4: "Každý môže SLOBODNE OPUSTIŤ ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú. Žiadne obmedzenia sa nemôžu uložiť na výkon týchto práv".
f./ Všeobecne platná medzinárodná právna norma: "Nikto nesmie byť potrestaný za trestný čin, spod ktorého bol oslobodený" (zop akované zhabanie majetku).
Vážený pán Generálny prokurátor,
týmto písomným oslovením Vás chceme poprosiť, aby ste sa z titulu Vašej funkci e a ustanovení príslušného zákona ZASTALI našich oprávnených požiadavok, TÝM S A NEZÚČASTNILI NA NESPRAVODLIVOSTI A KRIVDE, KTORÁ JE PÁCHANÁ NA SLOVÁKOCH - E XULANTOCH.
Pri tejto príležitosti si dovolíme spomenúť, že neriešenie nášho problému zo s trany SR, jeho doposiaľ úplna ignorácia, NÁS PRINÚTI OBRÁTIŤ SA NA MEDZINÁRODN É PRÁVNE a iné inštitúcie, ktorým sa SR, čo sa týka dodržiavania ľudských práv , ZODPOVEDÁ.
S vierou na rýchle jednanie v našej záležitosti a kladné vyriešenie sa Vám chc eme vopred srdečne poďakovať.
S krajanským pozdravom za všetkých členov nášho Združenia slovenských exulanto v a podávateľov tohto podnetu:
RNDr. Katarína RADVAKOVÁ Ťažko sa hľadajú slová k tomu, čo je v tomto dopise obsiahnuté, hoci je už 5 r okov po novembri 1989. Zatiaľ, čo pohrobkovia komunistických zločincov z teraj ších politických garnitúr sa snažia presvedčiť Európu a Ameriku o tom, že Slov ensko je údajne domokratickou krajinou, v ktorej sa ľudské práva neporušujú, S KUTOČNÁ REALITA JE ÚPLNE INÁ. Diskriminácia a zlodejina Slovenskej republiky v oči svojim exulantom je toho názorným príkladom.
Vladimír PAVLÍK
BUDE REDAKTOR TÝŽDENNÍKA ZMENA M. KŇAŽKO VRCHNÝ VYLIZOVAČ MEČIAROVEJ ŠPINY?
Motto: Vrana k vrane sadá, nulový redaktor Marian Kňažko si Mečiara hľadá. Nacionalistický a šovinistický týždenník ZMENA začína pociťovať komplexy menej cennosti. V snahe získať popularitu za každú cenu, začali najprv oprašovať JOZ EFA TISU. Neskôr, podľa hesla - "Malý človek vyrastie, chorý človek vyzdravie a hlupák od narodenia hlupákom ostane", začali hľadať nového slovenského martí ra. A veru ho aj našli.
Kritériá na túto poctu má dotyčný týždenník veľmi zvláštne. Základnou podmienk ou je, aby ich milovaný bol za minulého režimu KOMUNISTICKO-EŠTEBÁCKYM PRISLUH OVAČOM A ZBABELOU OBČIANSKOU NULOU. Keďže nikto z dnešnej redakcie Zmeny nemôž e taktiež preukázať, že v časoch nedávno minulých by bol riskoval kariéru svoj ej "plechovej pusinky", o to viac je treba "kvitovať" ich dnešný boj za obnovu nacionalistického a eštebáckeho Slovenska. Svoje zakomplexované prednovembrov é "hrdinstvo" treba predsa nejako prejaviť.
A tak už niekoľko mesiacov venujú svoje city skutočnému kusovému kalibru, oven čenému "najslovenskejšími" vlastnosťami pre najslovenskejší hnoj. Hovorí sa vr aj, že uplakaný Veľký Vlado si začína budovať svoj novinársky hárem. Jeho jadr o má údajne tvoriť týždenník Zmena a PREDVOJ PRISATÝ NA JEHO HRUDI SA BUDE ASI VOLAŤ MARIAN KŇAŽKO. Nepochybujem, že si to aj zaslúži.
Evolučno-revolučné kolapsy Mariana Kňažka (podnadpis) Ako vyzerá reportáž z Mečiarovho mítingu, z pera šuchmajstra Mariana Kňažka, v bačovských správach Od Vihorlatu po Záhorie, som sa mal možnosť presvedčiť v č. 22/1994 dotyčnej najslovenskejšej zlátaniny.
Na strane č. 2 svojho vyznania podľa vzoru - "S Mečiarom na večné časy", mimo iného napísal: "Prišli nielen skalní fanúšikovia Vladimíra Mečiara, ale aj zau jímavá postava jeho známeho neprajníka Vladimíra Pavlíka, ktorý už v minulosti zažaloval V. Mečiara za osobnú urážku na podobnom stretnutí s občanmi. Na pož iadanie prítomných aj tu pri zapnutom diktafóne V. Pavlíka vyslovil V. Mečiar inkriminované slová, ktoré boli predmetom súdneho sporu".
Škoda len, že redaktor Kňažko vedome nenapísal, že Mečiar so mnou prehral ohľa dom tejto kauzy aj odvolací súd a pokiaľ sa domieva, že Najvyšší súd SR, ktorý ochraňuje KOMUNISTICKO-FAŠISTICKÉ PREŽITKY a predseda HZDS sa spolieha, že to to bolševické hniezdo zmanipuluje jeho opravný prostriedok v jeho prospech, ta k to budú mať veľmi ťažké.
V ďalších svojich výplodoch šuchmajster Kňažko pokračuje: "Tentoraz sa V. Pavl ík nerozčuľoval a len sa zasmial, lebo - ako hovoria posledné správy - POSTUPN E PRICHÁDZA K POZNANIU, ŽE DOTERAJŠIA JEHO ČINNOSŤ V ČESKÝCH OPOZIČNÝCH MASMÉD IÁCH SA BLÍŽI K ZÁVERU. VYUŽITÝCH PRISLUHOVAČOV SA BRATIA ČEŠI VŽDY RADŠEJ RÝC HLO ZBAVOVALI"....
Tu sa musím skutočne priznať, že niektoré skupiny ľudí robia asi všetko pre to , aby sťažovali moju pozíciu v Necenzurovaných novinách. Pár mesiacov dozadu s a im dokonca aj podarilo vyrobiť zo mňa Mečiarovho agenta.
A pokiaľ ma Marian Kňažko nazýva využitým českým prisluhovačom, je to pre mňa "veľké" ocenenie, hlavne keď to konštatuje redaktor, ktorého noviny PROPAGUJÚ FAŠIZMUS, RASIZMUS, NACIONALIZMUS, ŠOVINIZMUS a rozvratného protislovenského ž ivla Mečiara oslavujú ako ochrancu Slovákov. Keď by takéto ohodnotenie mojej o soby urobil ČESTNÝ A CHARAKTERNÝ NOVINÁR, MUSEL BY SOM SA SÁM NAD SEBOU ZAMYSL IEŤ.
V kádrovaní mojej osoby menovaný ďalej píše: "Občania okresu, ktorý majú stále dobrú pamäť na bolševických funkcionárov, sa tu v mnohých prípadoch počudoval i nad vtieravou prítomnosťou PODOBNÝCH PRERODENCOV"....
Pokiaľ ma dotyčný redaktor tituluje prerodencom, tak musím s plnou vážnosťou k onštatovať: "Dlhé roky som v Považskej Bystrici za komunistického režimu AKO J EDINÝ otvorene poukazoval na ekonomické zločiny komunistických funkcionárov. K eď by si na dotyčnom mítingu bol Kňažko vyčistil "svoj šedý zákal", tak by bol zbadal, že tam bolo niekoľko takých, ktorí Mečiarovou zásluhou doteraz neboli potrestaní za miliónové rozkrádačky. Po novembri 1989 SA TENTO POLITICKÝ PRER ODENEC, v tom čase na funkcii ministra vnútra SR postaral, aby celá táto trest ná činnosť nikdy nebola došetrená.
A politicko-novinárskym zástavníkom typu Mečiara, Prokeša, Slotu, Mariana Kňaž ka a im podobných, môžem kedykoľvek preukázať, že v časoch, kedy som obhajoval práva slovenských občanov, tak ONI BOLI DOBRE ZAKONŠPIROVANÍ V PRIESTRANNÝCH "KRAVSKÝCH ZADKOCH". V tom období totiž nikdo v okrese Považská Bystrica NEMAL ODVAHU sa ku mne pridať.
Taktiež v odvolacom súdnom konaní som Mečiara jednoznačne usvedčil, že 26. 5. 1990 po dohode a cieľavedomej príprave ma išiel na DOTYČNÝ MÍTING VEDOME DISKR EDITOVAŤ. A prečo to robil? Predsa bývalý člen zločineckej organizácie dobre v edel, koho má obhajovať.
A na záver ešte jedna poznámka. Usudzujem, že ľudí typu Vladimíra Mečiara a Ma riana Kňažka ANI VLASTNÁ SMRŤ NEOČISTÍ OD ÚBOHEJ ZBABELOSTI, KTORÁ SA NA NICH NALEPILA DO NOVEMBRA 1989.
Vladimír PAVLÍK