--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Prežil by Dušan Sĺobodník Gulagové peklo Pavla Tunáka
Zdroj: NN Ročník........: 0005/006 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

PREŽIL BY DUŠAN SLOBODNÍK GULAGOVÉ PEKLO PAVLA TUNÁKA? 2. časť

Život v ruských gulagoch (podnadpis)

Jedlo v zbernom tábore v Minsku dostávali 2x denne, väčšinou sušené a slané r yby a kúsok čierneho vojenského chleba asi 16-18 dkg a 1x denne vodu. Aj z to hto mála im ruskí kriminálnici a vrahovia, ktorí boli s nimi v lágri, zobral i polovicu a niekedy aj viac. Keď sa bránili a nechceli im vydať požadované j edlo, tak ich zbili a dokopali.

Pokračujúca cesta smrti (podnadpis)

Asi po desiatich dňoch ich znovu beštiálnym spôsobom naložili do nákladných v agónov a doviezli ich do mesta Orši. Tu sa vymenila lokomotíva, krutým spôsob om opísaným už v prvej časti seriálu sa urobilo nové ščítanie. Z Orši odišla vlaková súprava do mesta Smolensk, kde dorazila v nočných hodinách. CELÁ TÁT O CESTA BOLA PREVÁDZANÁ UTRPENÍM HLADU, BITIEK A NEUSTÁLYM ŠIKANOVANÍM. MODLI LI SA K BOHU ABY SKONČIL ICH UTRPENIE, KTORÉ V NEĽUDSKÝCH PODMIENKACH MUSELI ZNÁŠAŤ. Celú dobu od naloženia museli sedieť s roztiahnutými nohami. Boli ta k namačkaní, že si nemohli ani ľahnúť a od neustáleho sedenia na studenej po dlahe ich telá boli úplne drevené.

Po niekoľkých dňoch a nociach došli do mesta Viazmy. Zastavenie nebolo dlhé, vymenila sa lokomotíva, znovu ščítanie, podávanie jedla a vody. Ruskí zločinc i a vrahovia ktorí s nimi išli vo vagónoch im znovu brali jedlo a vodu, ktor ú fasovali od vojakov NKVD. Šťažovať si nemohli, lebo ruskí zločinci sa im vy hrážali zabitím a stiahnutím z kože. MALI Z NICH VEĽKÝ STRACH A NEMOHLI SA B RÁNIŤ ICH BRUTALITE, KTORÚ NA NICH PREVÁDZALI JAK TÍTO ZLOČINCI, TAK AJ RUSKÍ VOJACI.

Dozvedeli sa, že transport smeruje k Moskve a tesne pred ňou ich odstavili na nákladnom nádraží. Oproti ním bol odstavený ďalší transport, v ktorom boli P oliaci so svojimi rodinami a kričali, že nevedia, kam ich vezú. Počas tejto cesty dostávali jedlo 1x denne a vodu len vtedy, keď vlak zastavil. Utrpenie menom Archangelsk (podnadpis)

Z nákladnej stanice pri okraji Moskvy vyrazil ich transport smerom na Archang elsk. Za veľkej asistencie príslušníkov NKVD a vojakov ich v cieľovej stanici začali vykladať a zoraďovať po piatich a v doprovode psov sa z nádražia vyd ali v dlhých kolónach k asi 6 km vzdialenému lágru, ktorý bol 1 km dlhý a 400 m široký.

Z vnútornej strany bol obohnatý veľmi hustým ostnatým drátom, ktorý bol napus tený elektrickým prúdom. Za ostnatým drátom bol drevený plot z pologuľatého s ilného dreva, ktorého konce boli zarezané do špica. Za plotom bola asi dva m etre široká piesková zóna, ktorá sa musela každý deň upravovať hrabľami a za týmto bol ďalší plot z pologuľatého silného dreva, za ním ešte natiahnuté oc eľové laná, v priestoroch ktorých bola psia zóna.

Vo vnútri lágru asi 3 metre pred ostnatým drátom boli do zeme zatlčené kolíky , na ktorých boli priviazané obdĺžnikové dosky, na ktorých bola nakreslená hl ava kostry človeka a pod ňou dve skrížené kosti s varujúcim nápisom - VNIMAN IE.

Do takéhoto prostredia sa dostal pán Tunák po strastiplnej ceste, ktorá trval a od mája 1945 do augusta toho istého roku. Ako sa neskôr dozvedeli, dotyčný láger bol pripravovaný ešte v roku 1943. AJ Z TOHO JE ZREJMÉ, ŽE SOVIETSKA V LÁDA POD VEDENÍM J. V. STALINA UŽ V PRIEBEHU VOJNY MALA NAPLÁNOVANÉ A DOBRE P RIPRAVENÉ, KOĽKO ĽUDÍ Z OSLOBODENÝCH ÚZEMÍ ODVLEČÚ DO GULAGOV A LÁGROV OKREM NEMECKÝCH VOJAKOV.

Neľudské podmienky (podnadpis)

V každom baráku bolo 300-400 ľudí. Spávať mohli len v oblečení v ktorom aj pr acovali. Bolo to nielen preto, že za posteľ im slúžila len holá drevená pričň a, ale aj kvôli zlodejom. Každé ráno o piatej hodine, keď bol budíček, do ba rákov vbehlo niekoľko vojakov bez zbraní a s odporným nadávaním sťahovali väz ňov z pričieň. Neskôr túto robotu robili uväznení ruskí kriminálni zločinci, na metódy ktorých pán Tunák do smrti nezabudne. SOVIETSKE GESTAPO NKVD MALO RAFINOVANE PREMYSLENÉ METÓDY NA OVLÁDANIE STATISÍCOV ĽUDÍ Z EURÓPSKYCH ŠTÁTOV , KTORÍ BOLI ODVLEČENÍ DO BOLŠEVICKÝCH GULAGOV.

Po budíčku sa museli zoradiť po piatich do zástupu 40-60 ľudí, čo predstavova lo pracovnú brigádu. Po ščítaní odišli do jedálne, kde dostali do plechových misiek, ktoré boli urobené z amerických konzerv, na osobu 1/2 litra polievky , zväčša zo slaných rýb, alebo sušeného tulenieho mäsa. Tieto konzervy posiel ali Američania ako pomoc do Ruska, ale tieto sa nikdy nedostali k radovým ob čanom. Zväčša boli rozobraté komunistickými funkcionármi, armádnymi činiteľmi a pracovníkmi NKVD.

Cesta na pracovisko bola vzdialená 6-10 kilometrov a vojaci ich neustále pohá ňali do rýchleho kroku. Na pracovisko do lesov dorazili uštvaní a unavení. Ru čne vyrubovali stromy a robili z nich 6 metrov dlhé klády, ktoré ručne odnáš ali na skládku. Pracovná doba v týchto neľudských podmienkach bola 10-12 hodí n a do lágru sa mohli vrátiť až po šiestej hodine večer.

Pri písaní týchto pamätí plne chápem oprávnenie pána Tunáka, keď na str. 19 p íše: - Vážený a milý čitateľ, pýtam sa v mene všetkých protiprávne a protizák onne odvlečených ľudí z našej republiky v roku 1945, ktorí sa vrátili a prež ili to peklo utrpenia, hladu, biedy, ujmy na zdraví, ušlý zárobok, spoločensk é uplatnenie a omedzovanie osobnej slobody - PODĽA AKÉHO PRÁVA SA STALINOVE GERILY VOČI NÁM TAKTO SPRÁVALI?

A PÝTAM SA AJ ZA TÝCH NAŠICH KRAJANOV, KTORÍ SA UŽ NEVRÁTILI DOMOV K SVOJIM R ODIČOM, MANŽELKÁM, BRATOM A SESTRÁM - V MENE ČOHO TOTO PÁCHALI STALINSKÍ ZLOČ INCI S GERILAMI NKVD?

V krutosti sa im nevyrovnal ani Hitler (podnadpis) Jedného dňa prišlo do lágrov niekoľko dôstojníkov, komisár a dvaja stavbyvedú ci, ktorí hľadali murárov, tesárov, lešenárov, kamenárov a ďalšie stavebné fu nkcie. Sľubovali, že títo ľudia dostanú viac chleba a polievky než v tomto t ábore, kde doposiaľ pracovali.

Pán Tunák v nádeji, že bude mať šancu sa aspoň viac najesť, sa prihlásil ako kamenár. Nebol samozrejme sám, lebo na túto "lákavú" ponuku sa prihlásilo via cero jeho spoluväzňov. Ešte toho dňa ich asi 160 odviezli na štyroch nákladn ých autách na nové pracovisko, vzdialené asi 12-15 kilometrov. Aké bolo ich prekvapenie keď ich doviezli do stejného tábora, len o niečo men šieho, v akom boli dovtedy. Tiež tu bolo množstvo červených zástav, päťcípich hviezd a množstvo komunistických hesiel. Pracovné podmienky tu, za polárnym kruhom, boli tak neľudské, že človek, ktorý to neprežil, si nedokáže o tomto urobiť žiadnu predstavu.

Do práce chodil asi 8 kilometrov a osekával kamene, ktoré sa používali na zák lady pri stavaní domov pre odvlečené rodiny. V letných mesiacoch, čo znamená od konca mája do druhej polovice augusta, a zbývajúcich 8 mesiacov bola zima . V tých štyroch letných mesiacoch ich pri práci štípali tisíce jedovatých mu šiek a komárov, ktoré liezli do očí, nosa a uší. Po ich uštipnutí cítili veľk ú bolesť, napadnuté miesta im opuchli a veľmi svrbeli. Obrana proti tomuto h myzu prakticky neexistovala.

Písal sa rok 1947 a na výstavbe Archangelska sa podielali desaťtisíce odvleče ných z celej Európy. K týmto odvlečeným boli priradení aj ruskí odsúdení na d oživotie. Technika pri stavbe domov sa podobala metódam z éry Márie Terézie. Bola to ťažká a vysiľujúca robota pre ľudí s podlomeným zdravím, nedostatočn ým spánkom a s najpodradnejším jedlom, ktorého bol vždy nedostatok. A k tomu všetkému ešte neustále urážky a ponižovania ľudskej dôstojnosti. Polárna zima v roku 1947 dosahovala až mínus 52 stupňov. V tom čase na stavbu chodila asi jedna tretina ľudí a ostatní chodili do lesa kácať drevo. Z lágr u ich potom presťahovali na jednu vadnú loď, na ktorej aj spávali. Keď more v prístave zamrzlo, ich úlohou bolo rozsekávať ľad, ktorý bol často hrubý až 2 metre.

Kúsok ľudského tepla v zločineckom systéme (podnadpis) Na lodi bolo s nimi aj mnoho ľudí z Litvy a Lotyšska. Boli vysoko inteligentn í a mali priateľskú povahu. Keď sa dozvedeli, že pán Tunák pochádza z Českosl ovenska, ich priatelstvo sa voči nemu ešte upevnilo. Aj keď práca na lodi bo la namáhavá, predsa mali o niečo viac jedla ako v lágri. Robili na smeny a ma li viac času na odpočinok. Vodu im na loď privážali z pevniny a bola uskladňo vaná vo veľkých kontajneroch v podpalubí lode.

Návrat do nového pekla (podnadpis)

Zimné obdobie pomaly končilo. Za silnej asistencie vojakov boli naložení do n ákladných kontajnerov, v ktorých sa prevážalo uhlie, alebo stavebný materiál. Museli si posadať na zem a roztiahnuť nohy. Poklop nad nimi sa zatvoril a o ni ostali v úplnej tme.

Dovoľujem si odcitovať autentické spomienky pána Tunáka na toto obdobie, ako sú uvedené na str. 27: - Nemali sme na vybranie. Buď prežijeme svoje peklo, k toré nemá v novodobých dejinách obdoby - A NIKDY NAŇ NEZABUDNEME. TÍ, KTORÍ TO NEPREŽILI, BOLI VYVEZENÍ NIEKOĽKO DESIATOK METROV ZA LÁGER A SLÚŽILI AKO P OTRAVA VYHLADOVELÝM VLKOM. NIKDO Z VEDENIA LÁGRU NEMAL ANI TOĽKO CTI A SVEDOM IA, ABY NECHALI TÝCHTO MŔTVYCH ASPOŇ ZAHRABAŤ DO ZEME. TAKÚTO PODOBU MAL SKU TOČNÝ RUSKÝ KOMUNIZMUS. KEĎ NÁS VYVÁDZALI Z LÁGRU NA PRÁCE, VIDELI SME OHLODA NÉ KOSTI ROZŤAHANÉ PO ŠIROKOM OKOLÍ, KTORÉ ZA ŽIVOTA PATRILI NAŠIM SPOLUV+ZŇO M. BOL TO STRAŠNÝ A DESIVÝ POHĽAD NA DEPTANIE NAŠICH FYZICKÝCH A PSYCHICKÝCH SÍL.

ABY SME NEZOMRELI OD VYČERPANIA A PREŽILI TOTO STRAŠNÉ PEKLO, ČÍHALI SME PRI POTRAVINÁRSKOM SKLADE NA POTKANY, ZABÍJALI SME ICH OCEĽOVÝMI TYČAMI, SŤAHOVAL I Z KOŽE, M+SO SME OPEKALI PRI OHNI A JEDLI. NIEKEDY SME SA PRI OPEKANÍ POBI LI, LEBO PRI ROZDEĽOVANÍ MALÝCH KÚSKOV OPEČENÉHO POTKANA SME SI MYSLELI, ŽE T EN DRUHÝ MÁ V+ČŠÍ KÚSOK M+SA AKO JA!

A TIEŽ SME ZBIERALI KONSKÝ TRUS, PO JEHO ROZDROBENÍ SME Z NEHO VYBERALI NESTR ÁVENÝ OVOS, PREMÝVALI HO VODOU Z ROZTOPENÉHO SNEHU A SPOLU SO ZBYTKAMI ŠUP ZO ZEMIAKOV SME ROBILI Z TOHO PLACKY A HLTAVO ICH JEDLI, LEBO HLAD BOL STRAŠNÝ , PRÍŠERNÝ A NEÚPROSNÝ. BOLI BY SME ZJEDLI ČOKOĽVEK, LEN ABY SME NASÝTILI NAŠ E VYHLADOVANÉ ŽALÚDKY. AKO DOSPELÍ ĽUDIA SME PO PSYCHICKOM A FYZICKOM VYČERPA NÍ NA KAŽDOM KROKU PLAKÁVALI.

Vážený čitateľ, neviem, či si vôbec dokážeš niečo takého vo svojom živote pre dstaviť, čo je to ukrutná zima 50 stupňov pod nulou a hrozný neprekonateľný h lad, KTORÝ ČLOVEKA DONÚTI ZJESŤ AJ TÚ NAJSTRAŠNEJŠIU ŠPINU.

Pokračovanie v budúcom čísle

Spomienky Pavla Tunáka spracoval:

Vladimír PAVLÍK

UPOZORNENIE

SLOVENSKÍ KOMUNISTICKO-FAŠISTICKÍ ZLOČINCI ZAČALI VOČI SLOVENSKÝM PREDPLATITE ĽOM A ČITATEĽOM NN PRAKTIKOVAŤ INFORMAČNÚ "GENOCÍDU". PODROBNOSTI UVEREJNÍME V BUDÚCOM ČÍSLE.

Vladimír PAVLÍK