--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Už to máš spočítané
Zdroj: NN Ročník........: 0005/009 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

"UŽ TO MÁŠ SPOČÍTANÉ" Keď som sa v sobotu 18. 2. 1995 vracal z motorestu Skalka, kde som sa zúčastni l na ustanovujúcom sneme Združenia nespravodlivo prepustených policajtov, netu šil som, že pri vystúpení z vlaku v Považskej Bystrici znovu na vlastnej koži zažijem nielen tzv. argumenty, ale aj metódy istého druhu mečiarovskej spodiny .

Na železničnej stanici som sa pristavil pri hracom automate, pri ktorom stálo 5-6 ľudí. Stál tam aj Milan Krajčí, bytom Tatranská 302/18, Považská Bystrica. Keď ma zbadal, zavolal na svojho súkmeňovca: - "Poznáš ho, to je ten, čo blíž i Mečiarovi a hanobí Slovensko."

"To je ten mentálne postihnutý Slovák", konštatuje jeho súkmeňovec. Kým stačím niečo povedať, Milan Krajčí mi strieka niečo do očí. Cítim strašné pálenie a prestávam vidieť. "My ti ukážeme, urážať nás, že sme mentálne postihnutí Slová ci."

Keďže si dlhodobo liečim zapálené spojivky, začínam mať obavu o svoje oči. Súk meňovec Milana Krajčího na mňa kričí: - "Tvoj tatko (nebohý od roku 1992 aj zá sluhou anonymných listov a telegramov na moju osobu - pozn. V.P.) bol najväčší komunistický zlodej v Považských strojárňach." Využívajúc moje dočasné oslepn utie, stačí ma ešte nakopnúť a povedať - "Už to máš spočítané." Trvá mi 30 minút, kým ako tak vidím. Pomaly prejdem do oproti stojaceho Domu k ultúry a dívam sa do zrkadla. Z očí mám dve červené gule. Ísť na políciu považ ujem za zbytočné. Svedectvo jedného proti trom nemá šancu na úspech. Po ďalšej hodine idem pomaly domov a rozmýšľam, čo za zlodeja bol môj nebohý otec. Do r oku 1975 sme žili v jednoizbovom byte. Otec, matka, brat a ja. Rodinný dom 3+1 sme stavali 14 rokov!!! Z nedostatku financií sme to skorej ne dokázali. Znovu si pripomínam slová toho chrapúňa, ktorý nazýval môjho otca ko munistickým zlodejom. Jeho meno nepoznám, ale z videnia mi je známy. Je veľmi dobrý priateľ s Emilom Hradňanským a Jozefom Čičkom. Jeden bol do novembra 198 9 predsedom DV KSS a druhý predsedom DV ROH v Považských strojárňach. V roku 1983 spolu s ďalšou tlupou komunistických zločincov ma vyhadzujú zo zam estnania v Považských strojárňach, lebo otvorene poukazujem na ich trestnú čin nosť. Po novembri 1989 sa dostávam k dokumentom, že prvý z nich získal v rokoc h 1979-1989 neoprávnene finančný príjem okolo 750 000 Kčs a ten druhý cez 500 000 Kčs. To, že doposiaľ NEBOLI POTRESTANÍ, JE ZÁSLUHOU ZLOČINECKÝCH KOMUNISTI CKÝCH VYVRHEĽOV Z ORGÁNOV ČINNÝCH V TRESTNOM KONANÍ, KTORÍ S VEDOMÍM VLADIMÍRA MEČIARA TÚTO TRESTNÚ ČINNOSŤ POZAKRÝVALI.

Dnes všetci im podobní milujú túto tlčhubu a sú z nich najslovenskejší Slováci . Nemožno sa tomu ani čudovať. Veď za bývalého Slovenského štátu bola Považská Bystrica hniezdom a rajom gardistických zločincov a vrahov, ktorí dokázali há dzať do horiacich vápeniek aj bezbranné deti. Za Husákovej éry sa tomuto mestu hovorilo - SLOVENSKÉ ALBÁNSKO.

Po novembri 1989 majú znovu svojho vodcu - Vladimíra Mečiara. Všetko nasvedčuj e tomu, že už sa nemôžu dočkať výzvy tohto tzv. slovenského spasiteľa, A KRVAV É VALCOVANIE ZO ZLATEJ IDKY ZAČAŤ REALIZOVAŤ NA NIMI VYTVORENÝCH NEPRIATEĽOCH SLOVENSKA.

Aj to je realita dnešného tzv. zvrchovaného štátu, keď o morálke a láske k vla sti nám káže politická čvarga, ktorá je schopná na Slovensku zrealizovať druhú Juhosláviu.

Vladimír PAVLÍK